BRATISLAVA. Slovo „národný“ bolo pre Slovenskú národnú stranu dôležité aj v časoch, keď ju ešte viedol Ján Slota. Ten hovoril o „túžbach národa gniaveného pod cudzou čižmou“, o „národných koreňoch“, a najmä o národných záujmoch.
Slotov nástupca na čele národnej strany Andrej Danko v minulosti v rovnakom duchu presadil pomenovanie „Slovenský národný dopravca“ pre Železničnú spoločnosť Slovensko, do parlamentu sa dostal vďaka spojeniu s „národnými a kresťanskými silami“ vrátane strany Národná koalícia a najnovšie chce, aby „národná“ bola aj ponuka na jedálnych lístkoch reštaurácií.
Keď Danko ako líder najmenšej koaličnej strany tento týždeň predstavoval nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré vznikne začiatkom roka, zásah štátu do ponuky reštaurácií menoval ako jednu z aktivít, ktorej sa nový rezort môže venovať.
„Môžeme sa začať baviť o nejakom národnom menu. Tak ako v Rakúsku, kde viete, že máte tri polievky,“ začal uvádzať príklad, ale napokon si spomenul len na dve. „Gulaschsuppe, Frittatensuppe,“ menoval Danko. „... a máte nejaké národné jedlá,“ dodal všeobecne.
Aj keď rakúske turistické bedekre väčšinou za jedlá rakúskej národnej kuchyne uvádzajú viedenský rezeň, Sacherovu tortu či práve domácu polievku s palacinkovými zvitkami, žiaden zákon rakúskym reštauráciám nenariaďuje, aby ich povinne mali v jedálnych lístkoch.
Okrem toho sú v Rakúsku podobne ako na Slovensku tisícky reštaurácií s ázijskými, indickými či mexickými kuchyňami, ktoré by v Rakúsku museli popri jarných rolkách, chili con carne či tikka masala museli podávať aj viedenský rezeň a na Slovensku bryndzové halušky, segedínsky guláš či vyprážaný syr.
Podobné pravidlá neexistovali ani počas totalitného režimu v socialistickom Československu.
