BRATISLAVA 2. augusta (SITA) - Negatívny vplyv reformy zdravotníctva na chronicky chorých pacientov sa podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) medziročne ešte prehĺbil. Ako na tlačovej besede uviedla podpredsedníčka AOPP Anna Reháková, pacienti trpia najmä tým, že na Slovensku sa odohráva niekoľko reforiem naraz. "Slovensko je ako laboratórium, kde skúšajú reformy. Len dúfam, že nejaké myši z toho laboratória to prežijú," komentovala Reháková.
AOPP zorganizovala prieskum, pri ktorom sa 1 119 pacientov v čakárňach lekárov-špecialistov anketári pýtali na dopad reformy. Vedúca prieskumu Eva Pavlíková pripustila, že odpovede pacientov mohli byť mierne skreslené ich subjektívnym pocitom zhoršenia situácie. Zároveň však trvá na tom, že údaje prieskumu zodpovedajú realite.
Ako Pavlíková upozornila, polovica všetkých respondentov trpí dvoma a viacerými ochoreniami. "Prepočty dopadu reformy na pacientov pritom počítajú iba s jedným ochorením u každého pacienta," povedala Pavlíková. Najčastejšie uvádzané ochorenia sú srdcovocievne choroby a diabetes, prevažne skombinované s inými ochoreniami. Najvyššie náklady na liečbu uvádzali pacienti so závažnými chorobami, pričom ide o prevažne starších alebo invalidných občanov. "Práve oni sú však znevýhodnení na trhu práce a majú obmedzené možnosti príjmu," poznamenala Pavlíková.
Najviac na lieky vynakladali podnikatelia s vyššími príjmami, ktorí si podľa AOPP môžu dovoliť kvalitné lieky s vysokými doplatkami. Hneď za podnikateľmi však v objeme financií vynaložených na lieky nasledovali dôchodcovia. Medziročne sa priemerná suma na doplatky za lieky zvýšila z 580 Sk na súčasných 841 Sk. "Respondenti sú schopní bez vážnejších problémov uniesť doplatky v celkovej sume 300 Sk mesačne. Poplatky za služby spojené so zdravotnou starostlivosťou sú už nad hranicu ich možností," vyhlásila Pavlíková.
Podľa prieskumu AOPP pribúda chronicky chorých, ktorí žijú pod hranicou chudoby. "V nižších príjmových skupinách respondenti šetria na strave, neužívajú lieky v predpísanom množstve, ale v menšom, prípadne si ich vôbec nevyberú," dodala Pavlíková. Viac ako 60 % respondentov totiž uviedlo príjmy od 5 tis. do 10 tis. Sk mesačne.
Podľa predsedníčky AOPP a zároveň predsedníčky Zväzu diabetikov Slovenska Evy Madajovej jedným z dopadov na pacientov s cukrovkou bolo zníženie štátneho príspevku na diabetickú stravu. "Suma sa z 948 Sk znížila na 500 Sk. Podstatnou zmenou bolo tiež obmedzenie, pretože nárok na príspevok majú už len pacienti závislí na injekčnom podávaní inzulínu. Pritom dietetická strava je dôležitá práve pre pacientov, ktorí nie sú na inzulíne a je aj finančne náročnejšia," uzavrela Madajová.
