Tento článok je súčasťou magazínu Právo. Je to príloha denníka SME s komplexným pohľadom na advokátsku prax. Vychádza v utorok 28. novembra 2023.
Pred desiatimi rokmi hospitalizovali v trenčianskej nemocnici Ninu Chuchelovú. Po 28 hodinách bolo šesťročné dievča so zápalom čreva prevezené do Bratislavy, kde mu už nedokázali pomôcť a zomrelo.
„Pre aroganciu lekárov nám zomrelo úžasné dieťa,“ povedal otec Ľubomír Chuchel Novému Času v roku 2015, dva roky po smrti dcéry.
Trenčianska nemocnica roky odmietala pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientke a poukazovala na závery trenčianskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Iní znalci však poukázali na tri závažné pochybenia: nedostatočný monitoring zdravotného stavu, neskoré podanie antibiotík a nedostatočné množstvo tekutín podaných pacientke. Pracovníci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou priznali svoju chybu až v roku 2020 v civilnom procese pred Okresným súdom v Trenčíne.
Vďaka rozhodnutiam súdov nemocnica musela rodičom dievčatka zaplatiť nemajetkovú ujmu 60-tisíc eur a tiež sa ospravedlniť. Kým civilné konanie vedené proti nemocnici sa skončilo, trestný proces prebieha aj desať rokov po Chuchelovej smrti.
„Najprv sme mali smolu na vyšetrovateľov, neskôr prevzal prípad ďalší vyšetrovateľ, ktorý nakoniec správne vyhodnotil situáciu a vzniesol obvinenie proti dvom lekárkam,“ hovorí právnička Soňa Tóthová.
Obžaloba bola podaná proti jednej atestovanej lekárke a jednej neatestovanej lekárke, proti ktorej bolo konanie zastavené. Tóthová si myslí, že zodpovednosť mala byť teda vyvodená proti jej nadriadenému, ktorý mal voči neatestovanej lekárke príslužbu. Prípad obžalovanej lekárky, ktorú okresný súd oslobodil, je dnes na Krajskom súde v Trenčíne.
„V podstate nikto zo zdravotníckeho personálu, v ktorých starostlivosti bola Ninka, dodnes nie je trestnoprávne postihnutý, čo je absurdné,“ hovorí právnička, pre ktorú je prípad dievčatka „srdcovou záležitosťou“.
Dva pohľady na tú istú vec
V trestnom konaní si Chuchelovci náhradu škody uplatniť už nemôžu, keďže nemocnica ju vyplatila po rozhodnutí súdu v civilnom procese. Nemajú ani vplyv v otázke viny lekárky či na prípadnú výšku trestu. Ak by aj mohli podať odvolanie v prebiehajúcom trestnom procese, mohlo by sa týkať iba náhrady škody. Pre Tóthovú je prípad Chuchelovej jeden z mnohých, v ktorých pomáha tým, ktorých blízki zomreli v dôsledku zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti, domôcť sa náhrady škody.
„Je to beh na dlhé trate,“ hovorí o medicínskych prípadoch Tóthová.
Negatívum vidí v dĺžke konaní, ale napríklad aj v tom, že v trestných konaniach je zložité dokázať stopercentnú priamu súvislosť medzi smrťou pacienta a konaním či nekonaním konkrétneho zdravotníckeho pracovníka a odhaliť tak páchateľa, keďže často ide o systémové alebo kolektívne zlyhania. Problém vidí aj v nepripravenosti vyšetrovateľov riešiť medicínske kauzy, od pomalého zabezpečenia zdravotnej dokumentácie, svedkov či ich neschopnosti čítať znalecké posudky. V civilnom konaní sa naopak uplatňuje tzv. princíp straty šance, a teda, že v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti došlo na strane pacienta k strate šance na prežitie, vyliečenie či zlepšenie zdravotného stavu.
„Aj civilné konanie má svoj výchovný význam, pretože výška náhrady škody a nemajetkovej ujmy je pre nemocnicu sankciou,“ vysvetľuje.
Na rozdiel od trestného oznámenia, kde dokazovanie vykonávajú orgány činné v trestnom konaní, civilnú žalobu o ochranu osobnosti a náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy musia poškodení, resp. pozostalí ako žalobcovia podložiť dôkazmi. Tóthová ju preto odporúča podať až v čase, keď majú klienti zabezpečený dostatok dôkazov na preukázanie nároku, čo vzhľadom na dĺžku konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, dĺžku vypracovania znaleckých posudkov býva neskôr, aj rok, dva po smrti pacienta. Pod ochranou osobnosti Občiansky zákonník rozumie to, keď v dôsledku smrti pacienta dôjde k zásahu do súkromného, rodinného života pozostalých, pričom tým, že ku smrti došlo v dôsledku pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, skúma sa aj stránka ochrany života a zdravia. Po smrti pacienta toto právo prechádza na príbuzných. Právnička podotýka, že s podaním žaloby je vo všeobecnosti spojená aj poplatková povinnosť. Žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov v prípade, že žalobca predloží dôkaz Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pochybení strany, ktorú žaluje.
„To si klienti mnohokrát neuvedomujú,“ hovorí Tóthová.
Súdny poplatok sa platí zo žalovanej sumy. Pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej napríklad úmrtím pacienta nie je stanovený limit, koľko môže žalobca na súde žiadať. V prípade poškodenia zdravia, keď sa žalobca môže súdiť aj o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, sa využíva bodový systém.
Trestné súdy rozhodujú o vine a treste. Poškodených v prípade odsúdenia páchateľa odkazujú na civilné súdy. Podľa teoretika práva Mareka Káčera nie je náhrada škody trestom v pravom zmysle slova a je preto v poriadku, že túto agendu riešia civilné súdy. V roku 2022 trvalo civilné konanie o náhrade škody na okresných súdoch v priemere tri roky.
„Civilné spory sa vedú veľmi dlho a sú náročné,“ hovorí Tóthová.
Prehlbujú traumu pozostalých, nemuseli by
Pohrebné náklady a nemajetkovú ujmu sa rozhodli v trestnom konaní žiadať aj rodiny študentov, ktorí zahynuli v roku 2022 pri dopravnej nehode na zastávke Zochova v Bratislave. Nehodu spôsobil opitý šofér. Ten už bol právoplatne odsúdený, no okresný súd odkázal pozostalých v otázke náhrady škody na civilný proces. Odvolací súd im neskôr v trestnom konaní priznal nárok na pohrebné náklady, v otázke nemajetkovej ujmy potvrdil rozhodnutie okresného súdu.
Advokáti dnes čakajú na doručenie písomného vyhotovenia rozsudku.
„Je veľmi pravdepodobné, že nároky našich klientov na náhradu nemajetkovej ujmy budú uplatnené v civilnom konaní,“ hovorí Peter Stropkai z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka, ktorá zastupuje niektoré z rodín.
Aj jej právnici majú skúsenosť s tým, že trestné súdy odkazujú poškodených na civilný proces - s výnimkou jednoduchých trestných prípadov. Opakované konania v rovnakej veci podľa kancelárie prehlbujú bolesť a existenčné problémy poškodených a podčiarkujú neefektivitu na strane štátu. Takýto prístup tiež považuje za rozporný s platnou legislatívou a princípmi ochrany poškodených osôb presadzovanými EÚ. Poukazuje pritom na to, že slovenský právny poriadok aj rozhodnutia súdov ponúkajú efektívnejšie riešenia v prípade uznania majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej napríklad dopravnou nehodou.
„Je ťažko uchopiteľné, že v spoločnosti, kde medzi najvyššie hodnoty patrí právo na život a zdravie, je ochrana týchto hodnôt ťažšie uplatniteľná ako ochrana majetku,“ hovorí Stropkai.
Ak by v prípade nehody na Zochovej došlo k zničeniu iného auta, poisťovňa by odškodnila majiteľa auta v priebehu týždňov. Pozostalí musia čakať na rozhodnutie súdu. Ten určí výšku nemajetkovej ujmy a umožní tak poškodeným žiadať náhradu škody od poisťovne, v ktorej mal opitý vodič auto poistené.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
