„Ľuboš Blaha je pre Roberta Fica úžasný užitočný idiot, naháňa mu hlasy a on mu zato podhodí kosť. Dostane funkciu, sekretárku a auto a v kancelárii si spraví svoje červené múzeum, ktoré musí všetkým ukázať ako nevyzretý vyškerený pubertiak. Nie je to však komické, je to škodlivé pre spoločnosť. Nesmieme sa báť s tým zápasiť,“ hovorí PATRIK DUBOVSKÝ z Ústavu pamäti národa, ktorý na Blahu podal trestné oznámenie.
Len čo sa totiž Ľuboš Blaha (SMER-SD) stal podpredsedom parlamentu, upravil si kanceláriu tak, že zvesil vlajku Európskej únie a portrét prezidentky Zuzany Čaputovej nahradil podobizňou Ernesta „Che“ Guevaru. Komunistického revolucionára, ktorý po ovládnutí Kuby skupinou Fidela Castra velil vraždeniu oponentov.
Nie je to pritom po prvý raz, čo Blaha propaguje komunistických pohlavárov a symboly komunizmu.
Naša legislatíva pritom jednoznačne hovorí o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a zakazuje podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Dubovský zdôrazňuje, že občan, ktorý má podozrenie o spáchaní trestného činu, má zákonom danú povinnosť informovať orgány činné v trestnom konaní.
Predstavme si hypotetickú situáciu. Nový poslanec teatrálne zloží v kancelárii fotografiu prezidenta a zavesí namiesto nej portrét Adolfa Hitlera. V okamihu by mal na krku políciu a prokurátora. V prípade, keď to urobil Ľuboš Blaha s Che Guevarom, ste podali trestné oznámenie vy. Prečo?
Patrik Dubovský (1965)
- historik a archivár,
v Ústave pamäti národa pôsobí ako vedecký pracovník od roku 2004,
odborne sa venuje komunistickému režimu v Československu, prenasledovaniu cirkví a občianskej rezistencii za totality.
Jednak ma to nahnevalo ako občana demokratickej Slovenskej republiky. Schválne nechcem použiť slovo vyrušilo, pretože mojou prvou reakciou bolo, že ma to nahnevalo. Takisto som v rozhlase počul obhajobu Blahovho poslaneckého kolegu Jána Richtera (Smer-SD), ktorý sa vyhováral, že to nie je také vážne, veď Che Guevara bol revolucionár a treba sa pozrieť, proti akej mocnosti bojoval. Podstata je podľa mňa v tom, čo človek, ktorého obraz si Blaha zavesil, spravil.
Je známe, že Che Guevara má ďaleko od romantického obrazu a komunistickej propagandy, fyzicky likvidoval svojich odporcov, popravami sa chválil aj na pôde OSN a podieľal sa na ekonomickej devastácii krajiny. To bol pre vás ten dôvod?
Povzdychol som si, že sme všetci takí nemohúci, pasívni, novinové články sa napíšu a na druhý deň sa na ne zabudne, nič sa s tým neurobí. Takisto ma po pozretí videa pána Blahu naštvala arogancia, spupnosť a bohorovnosť v zmysle: my sme vyhrali, tak si zvyknite. Je to však oveľa širší problém.

V akom zmysle?
Napríklad pohŕdanie prezidentkou beriem aj ako zlý príklad, napríklad pre mládež. Podľa mňa to je extrémizmus, tak ako ho definuje Trestný zákon, teda schvaľovanie hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Ak si niekto zavesí obraz jedného z mužov kubánskej revolúcie, tak to robí z pozitívnych pohnútok a evidentne ju schvaľuje.

Pri trestných činoch extrémizmu a propagácii nenávistných hnutí a ideológií je sadzba ešte vyššia, ak ich páchateľ spácha verejne alebo na verejne prístupnom mieste.
Áno, Ľuboš Blaha je verejný činiteľ, ešte si to aj nahral, šíril to a potom obhajoval svojským spôsobom. V modernom práve sa prihliada aj na to, do akej miery si páchateľ uvedomuje spoločenskú nebezpečnosť činu. Tu nejde o reči v krčme, tu sa zhovárame o ústavnom činiteľovi so vzdelaním, ktorý by mal vedieť, čo je to porušovanie ľudských práv, nespravodlivé popravy a tak ďalej, a o to je to priťažujúcejšie.
Preto som si povedal, nech sa na to pozrie zodpovedný štátny orgán a napísal som trestné oznámenie. V ňom som argumentoval napríklad aj Čiernou knihou komunizmu, kde sa opisuje kubánska revolúcia a zločiny tamojších komunistov. Naozaj sa domnievam, že je tu podozrenie zo spáchania trestného činu a súčasťou občianskej kultúry je, že každý, kto má informáciu o možnom trestnom čine, je povinný naň poukázať.

Po zverejnení toho, že ste podali trestné oznámenie, sa spustila lavína, Blaha zaútočil na vás osobne aj na Ústav pamäti národa (ÚPN). Čo ste si pomysleli?
Jedna vec sú polemiky, tých som už z podstaty svojej práce zažil veľa, napríklad na tému vojnového slovenského štátu, obetí totalitných režimov a podobne. Tu však ide o to, že pán Blaha si uvedomil, že niekto sa nebál ozvať, a to nie iba vypisovaním na facebooku. A zaregistroval ÚPN, ktoré hovorí aj o týchto pohrobkoch fašizmu a komunizmu.
Bola to vaša osobná iniciatíva alebo iniciatíva ÚPN?
Bola to moja osobná, nie iniciatíva inštitúcie. Po útoku proti mne sa však vedenie ÚPN postavilo na moju stranu. Blaha sa vyjadril, že sa bude treba „bližšie pozrieť“ na ÚPN, a to je zaobalená vyhrážka. Za toto totalitné myslenie sa nehanbí, ale sa ním aj chváli.
V demokracii však existuje rovnosť, ľudská dôstojnosť a nutnosť dodržiavať zákony. Zdá sa, že ľudia tohto typu nechápu alebo nechcú chápať, že sa to môže zvrhnúť do eskalácie násilia. Dostal som aj zopár nepríjemných vyhrážok. Je trestuhodné, že ľudia, ktorí vôbec netušia, ako sa riadi demokratický štát, sa dostávajú do verejných funkcií.
Ako vnímate, že poslanec, ktorý si užíva všetky výhody demokracie a žije z našich daní, sa detinsky chváli portrétom chlapíka, ktorý je dnes vzorovým symbolom kapitalistického gýča?
Preniesol si svoju kultúru a pózu do prostredia, kde to už nepatrí. Takéto správanie malo skončiť pred bránami parlamentu. Veď už keď pán Blaha kráča po schodoch v slovenskom parlamente, ide okolo pamätníka obetiam komunizmu. Od predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho sa zasa dozvedel, že nemôže skladať vlajku Európskej únie, pretože vedia, že tá nás zásobuje obrovskými zdrojmi financií. Celkovo je to nezvládnutie mandátu poslanca a podpredsedu Národnej rady, ktorým tiež je.

Sú to defekty demokracie, že ju môže zneužívať človek, ktorý ňou opovrhuje a inklinuje k totalitným ideám?
Demokracia má svoje nedostatky. Jedným z nich je to, čo vidíme v súčasnosti, že pri oblbnutí časti voličov dostaneme ako spoločnosť do funkcií nekompetentných ľudí.
Blaha sa chváli okrem Che Guevaru komunistickou hviezdou a kosákom a kladivom. Pod týmito symbolmi sa dialo násilné uchvátenie moci, vraždenie oponentov, triedny boj a nastolenie totality, nie?
Jedno trestné oznámenie už pre to bolo naňho podané, ide o známu fotku z roku 2020 s červenou hviezdou, kosákom a kladivom, ktorú dostal na narodeniny od Roberta Fica a ktorou sa chválil na svojom facebooku. (Trestné stíhanie polícia zastavila s odôvodnením, že nešlo o trestný čin, pozn. red.) Myslím si, že on len pokračuje v mentálnom nastavení, vďaka ktorému sa dostal do vysokej politiky. Demokracia umožňuje presadiť sa takýmto autoritatívnym, extrémistickým politikom a má zatiaľ málo ochranných mechanizmov, na ochranu samej seba. Hulváti sa presadia viac ako slušní ľudia, ktorých prekričia. To im však nedáva právo, aby sa nemuseli podriadiť mechanizmom, ktoré demokraciu definujú. Kto to prekročí, musí strpieť, že bude niesť následky.

Zmení sa to zvesením obrazu vraha?
On ho síce musel zvesiť, ale urobil to z donútenia. Človek s presvedčením, že Che Guevara je v poriadku, nemôže predsa riadiť demokratický parlament. Čo ak raz bude riadiť schôdzu parlamentu a môže sa stať čokoľvek, môže dôjsť k nečakanej katastrofe, epidémii, k teroristickému útoku, a ak náhodou nebude poruke prezident, tak bude Ľuboš Blaha najvyšší činiteľ? Je to obrovská zodpovednosť a na čele štátu máme mať konzistentných ľudí, nie takých, ktorí majú excesy s extrémizmom a ešte sú aj vnútorne presvedčení o svojej správnosti. Blaha je hrozbou pre slovenskú demokraciu.
Propagácia a obhajoba hnutí ako fašizmus a komunizmus je u nás trestná od roku 2005. Prečo nebol za celé tie roky nikto exemplárne odsúdený ohľadom komunizmu?

Komunizmus je vnímaný laxnejšie ako fašizmus. Fašistické zločiny sa odohrali za relatívne krátky čas, boli veľmi intenzívne, fašizmus sme museli poraziť vojnou, nasledovali súdy s vojnovými zločincami, aj za spáchanie zločinov proti ľudskosti. Tam to vyrovnanie sa ako-tak prebehlo.
Pri komunizme nie. Oproti fašizmu sa javí komunizmus laxnejší, plazivejší, roztiahnutý v čase, dlhodobo existoval v mnohých krajinách a dokázal sa maskovať, najmä rôznymi sociálnymi pseudovýhodami. Pre radových ľudí zostali zmiešané pocity. Isteže, bola zdravotná starostlivosť, byty pre rodiny, ale k tomu neoddeliteľne patria aj represálie. Ak to niekto napriek tomu schvaľuje, má deformované morálne vedomie.