BRATISLAVA. Hoci od demonštrácií študentov proti komunistickému režimu ubehlo 34 rokov, prejavy jeho sympatizantov ostávajú nepotrestané.
Od roku 1996, keď Mečiarova koalícia schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, súdy nevydali jediné rozhodnutie, ktoré by propagandistov komunizmu odsúdilo.
„Pretrváva tu akýsi úzus, že obhajoba komunistického zriadenia alebo spochybňovanie zločinov komunizmu nie je rovnako postihované, ako je to v prípade iných totalitných režimov,“ vysvetľuje Daniel Milo z Centra boja proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra.

Zákon platí rovnako pre akékoľvek totalitné ideológie, no prax vyzerá inak. „Akoby bol komunizmus viac akceptovaný nielen verejnosťou, ale aj orgánmi, ktoré by ho mali riešiť,“ myslí si Milo.
Nespomína si na prípad, že by bol niekto odsúdený za obhajobu alebo sympatie ku komunizmu. Takýto rozsudok nenašiel v databázach súdnych rozhodnutí ani denník SME.
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vedie Boris Susko zo Smeru, nereagovalo na otázky, či nejaký od roku 1996 vôbec existuje.

Nie je to však spôsobené tým, že by sa ľudia propagácie komunizmu nedopúšťali. Niekoľko priaznivcov diktatúry sedí v parlamentných laviciach.
Podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha si nedávno v kancelárii zavesil obraz komunistického revolucionára Ernesta "Che" Guevaru a predseda SNS Andrej Danko rečnil pred obrazom Stalina.
V článku sa dočítate:
- či sa polícia zaoberá Blahom, ktorý zvesil obraz prezidentky,
- aké tresty dostali výtvarníci za odstránenie komunistických symbolov,
- ako polícia rieši Danka, ktorý rečnil pred obrazom Stalina,
- že s fašizmom si vedia polícia a súdy lepšie poradiť.
Ústav pamäti národa, ktorý vznikol na skúmanie totalitných režimov, si myslí, že nedostatočné vyrovnanie sa Slovákov s komunizmom je daňou za relatívne pokojný priebeh Nežnej revolúcie.