BRATISLAVA. Kultúrny manažér sa nebál vo verejnom záujme postaviť autoritárskemu primátorovi, aj keď preto napokon prišiel o pracovné miesto.
Pracovník s mládežou čelil šikane a vyhrážkam extrémistov, keď sa proti nim nebál občiansky angažovať v regióne, kde majú silnú podporu.
Infektológ, na ktorého prívrženci konšpirácií a extrémizmu verejne útočili, lebo v čase pandémie podporoval očkovanie proti covidu. Postavil sa im aj pred súdom, spory zatiaľ neprávoplatne vyhral.
Sociológ, ktorý bol pred Nežnou revolúciou nepriateľom totalitného režimu, prispel k vstupu Slovenska do NATO a dodnes pomáha formovať občiansku spoločnosť.
Štyria ľudia, štyri životné príbehy spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu a oddnes 17. novembra 2023 zároveň štyri Biele vrany.
Denník SME predstavuje Tomáša Bálinta, Lukáša Hrošovského, Petra Sabaku a Martina Bútoru, ktorí sa stali laureátmi tohto ocenenia v 15. ročníku jeho udeľovania.
1. Tomáš Bálint
Tomáš Bálint (zdroj: Robert Tappert)"Som taký, že keď sa deje niečo zlé, nejaká neprávosť, mám potrebu dať to zo seba von."
Odkedy sa Tomáš Bálint stal v roku 2016 kultúrnym referentom Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote, s podporou riaditeľky strediska začal v meste organizovať podujatia, ktorými sú známe skôr väčšie mestá.
Najznámejším sa stal multižánrový festival Fraj. Bálint však pomáhal aj pri zhromaždeniach Za slušné Slovensko v Rimavskej Sobote po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Bálintove problémy sa začali, keď krátko pred komunálnymi voľbami v roku 2022 v rozhovore pre Denník N kritizoval primátora mesta Jozefa Šimka. Nazval ho "prezliekačom kabátov", keďže od Nežnej revolúcie už spolupracoval s Verejnosťou proti násiliu, Hnutím za demokraciu Ivana Gašparoviča, extrémistickou ĽSNS Mariána Kotlebu a tiež so stranou Sme rodina Borisa Kollára.
Bálint v rozhovore tvrdil, že Šimkovi najviac záleží na "asfaltovaní", že je morálne pochybný človek a že je záhadou, prečo mesto ešte nemalo s festivalom Fraj problém. Mesto naň schválilo aj najväčšiu dotáciu.
Bálintova nadriadená - riaditeľka mestského kultúrneho strediska mu neskôr oznámila, že po poskytnutí rozhovoru na ňu vedenie mesta tlačilo, aby Bálinta prepustila.
O niekoľko mesiacov neskôr Bálint dostal pokarhanie za údajné nedodržanie pracovnej disciplíny, lebo sa nezdržiaval na pracovisku, čo Bálint považoval za neopodstatnené, keďže sa potrebuje stretávať s ľuďmi aj mimo kancelárie.
Za rok 2022 nedostal koncoročné odmeny, ktoré roky predtým pravidelne dostával. Po výmene vo vedení kultúrneho strediska ho nová riaditeľka prepustila ako nadbytočného. Bálint aj jeho kolegovia s odôvodnením nesúhlasili.
Festivalu Fraj zároveň primátor Šimko nepodpísal dotáciu, hoci ju podporilo mestské zastupiteľstvo.
2. Lukáš Hrošovský
Lukáš Hrošovský (zdroj: Robert Tappert)"Keď prišla ku mne domov moja priateľka, za oknom bol niekto na rebríku alebo vyletel dron a neskôr mi prišli fotky, ako spolu sedíme na gauči." (Hrošovský pre Denník N)
Kysučan Lukáš Hrošovský pracoval od svojich sedemnástich rokov s kysuckou mládežou, extrémisti v regióne, kde majú silnú podporu, sa ho však snažili zdiskreditovať natoľko, že dnes už pôsobí v Trnave.
Miestnych podporovateľov extrémistických strán si znepriatelil v roku 2018. Hoci je aktívnym kresťanom, pobúrilo ich, že si na diskusiu o podnikaní pozval Michala Trubana, ktorý sa neskôr stal predsedom Progresívneho Slovenska. Pejoratívne o Hrošovskom začali šíriť, že organizuje "liberálne akcie".
Útoky pokračovali po tom, ako v roku 2020 zorganizoval protifašistický pochod v Kysuckom Novom Meste. Extrému spriaznené weby a profily na sociálnych médiách sa ho snažili poškodiť nepravdivými správami.
Niekoľko mesiacov po protestoch začali Hrošovskému chodiť anonymné listy a fotografie, z ktorých bolo zrejmé, že niekto sleduje jeho súkromie. Našiel si prepichnuté pneumatiky na aute aj zápalky v zvončeku. Listy, ktoré ho mali diskreditovať, dostali aj ľudia, s ktorými spolupracoval.
Hrošovský bol napokon nútený zmeniť pôsobisko. O práci v Trnave povedal, že ľudia sú tam otvorenejší, zatiaľ čo na Kysuciach mládež spája "akýsi boj o prežitie".
3. Peter Sabaka
Peter Sabaka (zdroj: Robert Tappert)"Bojoval som nielen za svoje práva, ale aj za práva ostatných kolegov, ktorí vystupovali verejne počas pandémie a boli politikmi očierňovaní, hanení, až sa mnohí museli napokon stiahnuť."
Keď strana Republika počas pandémie a očkovacieho programu štátu proti šíreniu covidu útočila klamstvami na vyťažených zdravotníkov, infektológ Peter Sabaka sa nestiahol.
Obrátil sa na súd, politikov z Republiky žaloval za nenávistné statusy. Výsledkom je nateraz neprávoplatné rozhodnutie súdu, že extrémistická strana sa má lekárovi ospravedlniť a vyplatiť mu odškodné 15-tisíc eur.
Sabaka reagoval, že k predstaviteľom Republiky necíti hnev, ale je mu ľúto, že pri politickom marketingu musia uchyľovať k šíreniu klamstiev a nenávisti.
Statusy a videá, ktoré produkovali členovia Republiky radikalizovali verejnosť, čo malo za následok protest pred Sabakovým domom.
Niektorí pacienti mu pre statusy antivaxerov nedôverovali a označovali ho za skorumpovaného, pretože na internete čítali, že je zaplatený. Na pojednávaniach spomenul aj prípad, keď pacientka nesúhlasila s jeho liečbou a potom zomrela.
Lekár pred súdom tvrdil, že pre jeho nechcené zviditeľňovanie poslancami Republiky čelil hrubému osočovaniu na sociálnych sieťach, ale aj v reálnom živote. Obavy jeho rodiny eskalovali najmä po tom, čo bola zverejnená jeho adresa a telefónne číslo.
Sabaka podal na ľudí z Republiky osem žalôb, v ktorých žiada viac ako 230-tisíc eur.
Vtedajšieho poslanca Republiky Milana Mazureka zažaloval za to, že na sociálnej sieti zverejnil emotívne video, v ktorom lekára nepriamo spojil so smrťou chlapca v rómskej osade. Dieťa miestna lekárka nevyšetrila, pretože jeho mama nebola očkovaná. Video malo viac ako 500-tisíc zhliadnutí.
Vo videu Mazurek povedal, že by sa nečudoval, ak by sa rodičia detí rozhodli ísť si to vybaviť s ľuďmi, ako je „fašistická kreatúra, minister zdravotníctva Lengvarský, hlavný hygienik Mikas, ale aj Sabaka, Jarčuška, Krčméry či ďalší z týchto covidových prorokov, ktorí spôsobili, že celej spoločnosti boli odobraté ľudské práva“.
Sabaku Mazurek označil za čiernu ovcu medzi lekármi a človeka, ktorý uprednostňuje biznis pred zdravím pacienta.
Šéf Republiky Milan Uhrík zas napísal v čase pandémie status, v ktorom komentoval finančnú odmenu lekára. "Dvadsaťosemtisíc eur ako tichá odmena lekárovi Sabakovi za verejné schvaľovanie nezmyselných covidových obmedzení. Áno, celé to covidové šialenstvo na Slovensku je najmä o peniazoch,“ písal.
Infektológ dostal peniaze spolu s Cenou J. M. Hurbana od predsedu parlamentu Borisa Kollára za prácu na klinike, kde ležali pacienti s ťažkým priebehom covidu. V minulosti lekár povedal, že peniaze venoval na chod nemocnice.
Sabaka symbolicky od Uhríka žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v rovnakej výške a tiež ospravedlnenie.
V máji o kauze rozhodoval Okresný súd v Nitre. Určil, že Uhrík sa musí Sabakovi na facebooku verejne ospravedlniť za oba statusy, nárok na finančné odškodné sudkyňa zamietla.
4. Martin Bútora
"Je kľúčové, aby sme vedeli, že chceme patriť na Západ."
Martin Bútora (zdroj: Robert Tappert)Označenie za "nepriateľskú osobu" od komunistickej ŠtB pred rokom 1989, možno považovať za uznanie aktivít sociológa Martina Bútoruv prospech demokracie, občianskej spoločnosti a neskôr aj ukotvenie Slovenska v euro-atlantických zoskupeniach.
Bútora patril hlavným aktérom Novembra '89, od neho pochádza rukopis verejných vyhlásení na vtedajších tribúnach aj celých mítingov Verejnosti proti násiliu.
Potom sa stal poradcom prezidenta Václava Havla pre oblasť ľudských práv. Vo verejnom priestore sa Bútora pohyboval aj neskôr. Je zakladateľom Inštitútu pre verejné otázky, ktorý systematicky sledoval rok za rokom pomery v krajine a vydával o tom správy.
Po roku 1998 sa stal veľvyslancom v Spojených štátoch amerických a prispel k podpore USA k vstupu Slovenka do NATO, aj keď krajina ešte pod vedením HZDS a Vladimíra Mečiara bola z prístupových rozhovorov vylúčená.
Bútora v roku 2004 neúspešne kandidoval za prezidenta, o desať rokov neskôr sa stal zahraničnopolitickým poradcom prezidenta Andreja Kisku.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
