BRATISLAVA. Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
34. výročie Nežnej revolúcie si pripomenuli aj politici.
Prezidentka: Demokracia nie je dokonalá
Demokracia nie je dokonalá, no na rozdiel od totality ju stále možno formovať slobodnými voľbami či slobodou prejavu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 34. výročia Nežnej revolúcie. Pamiatku obetí totalitného režimu si uctila položením vencov k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne.
"Pripomíname si sviatok Nežnej revolúcie, ktorý priniesol pád totalitného režimu. Tomu však predchádzalo obdobie neslobody, perzekúcií a dokonca zabíjania ľudí len preto, že túžili po slobode," povedala hlava štátu. Apeluje, aby na to ľudia nezabúdali.
Ľudia pred 34 rokmi podľa Čaputovej nestáli na námestiach sami za seba, ale každý za všetkých. "Oslávme dnešný sviatok spoločne s vďačnosťou za slobodu a demokraciu, ktorá nie je samozrejmosťou," poznamenala.
Peter Pellegrini: Sociálne rozdelená spoločnosť
Treba sa prestať obzerať dozadu, navzájom sa obviňovať, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. "Iba tak sa ako národ posunieme vpred," uviedol predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) pri Centrálnom pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na vrakunskom cintoríne v Bratislave.
"Z volania po sociálnej spravodlivosti sa stala sociálne rozdelená spoločnosť, ktorá stále nesplatila historický dlh celým skupinám slovenských občanov. Z volania po slobode a z diskusie sa stali urážky, vulgárnosť a agresivita vo verejnom priestore. Z túžby po zjednotení vzišla rozdelená slovenská spoločnosť, ktorej rôzne svety si pre vzájomnú nenávisť dnes nemôžu prísť na meno," zhodnotil Pellegrini. Považuje za zvláštne, že udalosti, ktoré kedysi dokázali celý národ spojiť, ho dnes významne rozdeľujú.
Za dôvod na zamyslenie označil to, že November '89 dnes vníma pozitívne menej ako polovica spoločnosti. Nežná revolúcia sa svojím charakterom, obsahom aj príbehom stala podľa Pellegriniho ojedinelou a výnimočnou v dejinách celej Európy. "Nebolo to nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa za niečo. Za silnú ideu slobody, lepšiu sociálnu perspektívu aj národnú emancipáciu. Bol to zásadný prelom v živote slovenského národa a predurčil naše smerovanie na dlhé roky dopredu," vyhlásil.
Majerský: KDH je s novembrom 1989 bytostné spojené
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je bytostne spojené s novembrom roku 1989, keď na námestiach zaznela prvá výzva na formovanie klubov KDH. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský.
Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. "Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej," pripomenul Majerský.
Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. "Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy," uviedol.
Igor Matovič: Aj dnes sa musíme snažiť
Hnutie Slovensko si pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu aj zápas o základné ľudské práva a slobody, ktoré boli v komunistickom Československu potláčané. Líder hnutia Igor Matovič poďakoval všetkým odvážnym ľuďom, ktorí sa v novembri 1989 postavili proti režimu, ktorý označil za odsúdeniahodný a nelegitímny.
"Postavením sa proti zlu ukázali, ako im záleží na tom, aby žili v slobodnej krajine bez zločineckej ideológie, ktorá bránila ľuďom slobodne žiť, voliť, tvoriť a vyznávať svoju vieru. Aj dnes sa musíme snažiť, aby sme o tieto základné ľudské práva neprišli, lebo zlo zvíťazí vtedy, ak dobrí ľudia nič neurobia," uviedol Matovič.
Veronika Remišová: Ľudia sa postavili za slobodu
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila Nežnú revolúciu za opak nenávistnej politiky strachu totalitného komunistického režimu. "Ľudia sa odvážne, ale bez násilia postavili za to, čo im patrí - za svoju slobodu," komentovala. Ako však poznamenala, sloboda a demokracia priniesli aj možnosť slobodne si zvoliť do vedenia štátu ľudí, ktorým sú hodnoty 17. novembra cudzie.
Vyzvala ľudí, aby sa aj v ťažkých rokoch, ktoré očakáva, postavili zlu, bojovali za hodnoty demokracie bez strachu a nenávisti.
Michal Šimečka: Nestačí len spomínať
Odkaz novembra v podobe boja za slobodu a demokraciu podľa hnutia Progresívne Slovensko pokračuje. Tento odkaz podľa progresívcov treba denne napĺňať i skutkami, nepostačuje len ústna zhoda politikov na tom, že ide o jeden z najdôležitejších dátumov v slovenských dejinách.
Ako uviedol predseda PS Michal Šimečka, "znepokojuje ma, čo sme si len za posledné týždne vypočuli od predstaviteľov štátnej moci. Či už sú to útoky na občiansku spoločnosť, vrátane možného zrušenia dvoch percent asignácie daní alebo obmedzovanie nezávislých médií vrátane ich práce na Úrade vlády či v Národnej rade, či spochybňovanie našej jednoznačnej príslušnosti k EÚ a NATO. Nehovoriac o tom, že v priestoroch parlamentu je dnes namiesto demokraticky zvolenej prezidentky SR umiestnená podobizeň komunistického vraha. Tieto signály sú veľmi varovné," myslí si šéf progresívcov.
PS tiež uviedlo, že ani nepriaznivé počasie, ani hrozba násilia neboli v novembri 1989 schopné umlčať túžbu po slobode a demokracii, a to ako pre seba, tak i pre nasledujúce generácie. Progresívci zdôraznili vďačnosť voči každému, kto sa v roku 1989 postavil na námestia a ulice slovenských miest a obcí. "Práve vďaka vám je dnes Slovensko pevnou súčasťou demokratickej Európy. Nikdy na to nesmieme zabudnúť a ani to považovať za samozrejmosť," uviedol Šimečka a dodal, že nestačí len spomínať.
Matúš Šutaj Eštok: Štát sa nemá stať pre občanov väzniteľom
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a vedenie Ministerstva vnútra (MV) SR si pripomenuli Deň boja za slobodu a demokraciu. Minister spolu so štátnou tajomníčkou ministerstva Luciou Kurilovskou a ďalšími predstaviteľmi rezortu sa zúčastnili na spomienkových podujatiach v Bratislave.
Pri centrálnom pamätníku popraveným a umučením politickým väzňom komunizmu na cintoríne vo Vrakuni si uctili obete minulého režimu. Zúčastnili sa aj na pietnej spomienke pri pamätníku Brány slobody pod hradom Devín, venovanom pamiatke tých, ktorí zahynuli pri snahe prekročiť Železnú oponu.
„Tento deň je aj po 34 rokoch kľúčovým momentom našich novodobých dejín, ktorý nám pripomína, aké potrebné je chrániť demokraciu a denne zabezpečovať rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Štát sa už nikdy nesmie stať pre svojich občanov väzniteľom a hrozbou,“ zdôraznil Šutaj Eštok.
