Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Kamila Sopková.
„Fico by najradšej nemal žiadne noviny, vládol by si tu možno aj bez volieb a sľuboval by ľuďom hory –doly,“ hovorí novinár EUGEN KORDA.
Dlhé roky bol tvárou novinárskej obce, ktorá stála proti Vladimírovi Mečiarovi. V tom čase novinárov bili, rozbíjali im autá, odpočúvali ich a viacerí sa báli aj o život.
V rozhovore sa dočítate:
- ako to vyzeralo, keď Mečiar s ministrami prestal chodiť na tlačovky,
- či sa dá boj s médiami vyhrať,
- čo sa dialo Eugenovi Kordovi v deväťdesiatych rokoch.
Ako si spomínate na atmosféru za čias mečiarizmu?
Pre mňa mala tá atmosféra dva zásadné momenty. Prvý bol, keď sa rozpadlo Československo. Bol to pre mňa taký smutný pocit, lebo som si myslel a myslím si dodnes, že Československo bol dobrý štát, v ktorom sme my Slováci mali dosť priestoru na sebauplatnenie.
Druhý moment bol, keď som videl, čo tu Mečiar vystrája. Povedal som si, že to tak nemôžeme nechať. Ale to si povedalo veľa novinárov, nielen ja. Tak sme sa doňho pustili.
Predpokladám, že sa to nestalo zo dňa na deň, lebo väčšinou takéto ovládnutia štátu prichádzajú postupne. Rovnako ovládnutie nejakej časti médií, ktoré prišlo aj za Mečiara. Ako sa stupňovala tá atmosféra?
U Mečiara to išlo pomerne rýchlo, lebo ovládol všetko hneď v prvú parlamentnú noc. Začali sa čistky.
Čistky v Slovenskej televízii, hoci tam ich ani nebolo treba robiť, pretože veľa novinárov bolo na jeho strane. Mali vlastné médiá, niektoré noviny. Niekdajší denník Smena ovládli veľmi rýchlo, a preto aj vznikol, chvalabohu, denník SME.
Takže ten proces bol veľmi, veľmi rýchly. Videli sme zlodejov v akcii, keď kradli celé fabriky.
Dodnes sú z nich ctihodní podnikatelia, voláme ich oligarchovia, ja ich volám zlodeji. O mnohých píšete aj vo vašich novinách. Mečiar sa toho zmocnil veľmi rýchlo, ale potom o to pomerne rýchlo prišiel.
Čo vtedy vysielala Slovenská televízia v správach? Bola to len hlúpa propaganda?
Nebola to len propaganda, bola to čistá manipulácia. Napríklad pri únose Michala Kováča mladšieho spolupracovala so Slovenskou informačnou službou (SIS), ktorá, mimochodom, to zavlečenie zorganizovala. Vysielali tam nezmysly a čistili ľuďom mozgy. Ale vtedy to na ľudí nemalo taký účinok. Aspoň ja si myslím, že nie, lebo tu už existovali nezávislé médiá.
Mimochodom aj Nova, v ktorej som pracoval, mala na Slovensku obrovský vplyv, pretože bola súkromná, bola iná a zasahovala čosi vyše tretiny alebo možno polovicu Slovenska.
Slováci pozerali Novu. Viem to, lebo vtedy ma na Slovensku každý poznal. Takže toto sa Vladimírovi Mečiarovi nedarilo. On nás tiež chcel bojkotovať, ale nevyšlo mu to.
Sú rôzne historky o deväťdesiatych rokoch. Čo sa vám dialo? Čítala som, že vám rozmlátili služobné auto. Ako sa to stalo?
