Príjemný víkend! Reportérka Michaela Žureková prináša príbehy viacerých respondentiek, ktoré rozprávajú o tom, ako blízki ľudia prekračovali ich hranice, aj o tom, ako sa naučili ich strážiť. Veľkú tému dopĺňa rozhovor so psychologičkou Miroslavou Kuľkovou Veselou.
Michaela Žureková prináša ešte jeden dôležitý rozhovor, a to so švajčiarskym psychológom, žijúcim na Slovensku, Samuelom Schürerom, ktorý hovorí o emocionálnom zanedbávaní detí. Nedeje sa len u ľudí na okraji v spoločnosti, ale aj v rodinách zdanlivo „normálnych“.
Z kultúry a umenia uplynulé dni silno rezonovali dve filmové udalosti. Netflix priniesol nové diely poslednej série seriálu Koruna a podľa reportérky Kristíny Kúdelovej budú diváci a diváčky sklamaní. Dokonca môžu mať dojem, že kedysi kvalitný seriál skĺzol do vôd telenoviel.
A do kín zavítal film Jej telo o českej skokanke do vody a neskôr pornoherečke Andrey Absolonovej. Stvárnila ju slovenská herečka Natália Germáni a Kristína Kúdelová píše, že stvárňuje svetový výkon.
Prinášame vám aj rozhovory so spisovateľkou Janou Karšaiovou, ktorej román zaujal v Taliansku a teraz vychádza aj na Slovensku, so Zitou Hosszúovou, ktorá vedie Filmový festival inakosti, či manželmi Michňákovcami, ktorí sú majstrami sveta v pole dance.
Nútené bozky v detstve, šibačka aj rodičovská kontrola. Svet príliš ľahko prekračuje naše hranice
Zastať si svoje hranice, vymedziť sa a necítiť sa preto previnilo je niečo, k čomu len málokoho z nás vedú. (zdroj: Adobe Stock)"Existenciu hraníc som si začala uvedomovať veľmi skoro, no paradoxne na iných ľuďoch, najmä deťoch v škole a škôlke, kde som bola svedkyňou šikanovania. Ten pohľad pre mňa nebol príjemný a mala som prirodzenú potrebu sa ich zastávať. Spätne predpokladám, že som potrebovala, aby sa niekto zastal mňa, keďže moje hranice boli často prekračované v rodine," hovorí Zuzana Pavlínová.
Postaviť sa za seba však dlho nevedela a to, že je to dôležité aj pre ňu, pochopila až po dvadsiatke. Pomohli jej sebarozvojové a psychologické knihy, ale predovšetkým terapia.
Zastať si svoje hranice, vymedziť sa a necítiť sa preto previnilo je niečo, k čomu len málokoho z nás vedú. Ide pritom o sebaobranu - vlastného ja, tela, hodnôt či preferencií a ide o zručnosť, ktorú v živote potrebuje každý.
Sila vymedzenia sa je však len taká veľká, aká veľká je sebaistota a schopnosť človeka hranice si zastať. Odvíja sa navyše aj od toho, či ide o muža, alebo ženu. Najmä v spoločnosti, kde je slovo muža brané s väčšou váhou.
V článku si prečítate aj to, prečo ľudia nie sú podľa psychologičky schopní zastať si svoje hranice, prečo je aj šibačka prekračovaním hraníc, ako sa prejavuje „people pleaser“ a prečo sa u ľudí táto tendencia objavuje, že je v poriadku, ak sa druhá osoba cíti dotknutá, keď ste sa vymedzili, aj prečo sú častými narušiteľmi hraníc práve rodičia a v čom sa od seba líšia rôzne generácie.
Psychologička: Základným predpokladom pre zdravé vzťahy sú jasne nastavené hranice
Klinická psychologička a psychoterapeutka Miroslava Kuľková Veselá. (zdroj: Archív M. K. V.)Nastavovanie hraníc v živote, v medziľudských aj pracovných vzťahoch je pre mnohých náročné. Ide ruka v ruke s pocitom sebahodnoty a sebavedomia. Ak sme mali v živote šťastie a boli sme vychovávaní autonómne a v rešpekte s našimi potrebami a túžbami, vieme byť so sebou v prirodzenom kontakte, ľahšie poznať vlastné limity a potreby, a teda si aj vedieť hranice vytýčiť.
„Naopak, ak sme počas výchovy museli striktne dodržiavať pravidlá a okolie nezaujímal náš postoj, názor, potreby a túžby, nadobudli sme presvedčenie, že naše prežívanie nie je dôležité a stratili sme kontakt sami so sebou,“ hovorí klinická psychologička Miroslava Kuľková Veselá o prekážkach, pri ktorých ľudia ustupujú druhým, stávajú sa z nich takzvaní „people pleaseri“ a boja sa ozvať, aby si zastali svoje hranice.
„Často sa v terapii stretávam práve s tým, že klienti majú nepríjemné pocity ako strach, pocit viny, smútok, hanbu a výčitky svedomia, keď si majú stanoviť a vybudovať hranice v živote. Boja sa, že nebudú rešpektovaní, že ich vysmejú, príde nejaká sankcia, trest, vylúčenie z kolektívu a podobne. Začiatky sú vždy najťažšie a negatívne pocity sú úplne bežnou súčasťou procesu, netreba sa ich báť, postupne vymiznú,“ vraví.
Keď nemohla vyhrať v bazéne, vyhrala v porne. Špičková česká skokanka robila s telom, čo mohla
Natália Germáni vo filme Jej telo. (zdroj: SILVERART)Na milimeter presne upraví obraz, ktorý na stene visel trochu nakrivo. Nakŕmi rybičky, potom sa na gauči pohodlne usadí tak, aby na ne videla a s chuťou siahne do misky s pukancami.
Andrea Absolonová je vo svojom prvom vlastnom byte a konečne cíti pohodu, akú nikdy nemala. Oddychuje.
V dospievaní a ranej mladosti bolo jej telo nástrojom úspechu. Aj vďaka absolútnej disciplíne pri tréningoch a prísnou kontrolou príjmu kalórií sa stala v Česku národnou šampiónkou v skokoch do vody a v lete 1996 ju čakala cesta na olympiádu v Atlante.
Preťažený organizmus sa jej však v tej najmenej vhodnej chvíli vzpriečil.
„Je zázrak, že vôbec chodíte,“ vravel jej po úraze lekár. Jeho presvedčenie, že do bazéna sa už nevráti, ju nezastavil nadlho, rýchlo si našla inú oblasť, v ktorej chcela vyniknúť.
Na tom obraze, ktorý jej visel v izbe, bola ona sama. Vyobrazená v jednej zo svojich slávnych úloh, ktoré odohrala v porno filmoch.
Jej kniha nadchla Talianov. Mlčanie považovali za prejav disfunkčnej rodiny
Jana Karšaiová. (zdroj: Archív J. K.)Po dvadsiatich rokoch života v Taliansku napísala román Zamatový rozvod, ktorý hovorí o rozpade manželstva na pozadí rozdelenia Česko-Slovenska. Kniha sa bezprostredne po vydaní dostala medzi finalistov prestížnej súťaže literárnej súťaže Strega a stretla sa s veľkým čitateľským záujmom u talianskeho publika.
„Taliani sú veľmi spätí so svojimi koreňmi, vnímajú svoje teritórium, svoju komunitu a opustiť toto je nesmierne zložité. Už len odísť z jedného regiónu do druhého sa tu vníma ako odísť do iného štátu. Opustiť rodinu je ťažko predstaviteľné a to, čo som opísala ja, vnímali ako disfunkčnú rodinu,“ vraví Jana Karšaiová.
Jej kniha prednedávnom vyšla v slovenskom preklade.
V rozhovore sa dočítate, prečo začala písať až vo vyššom veku a ako vnímala svoj rýchly úspech na literárnej scéne, ako vníma talianske publikum literatúru a prečo knihu zo Slovenska považovali za exotickú, prečo považujú rodinu, v ktorej sa mlčí, za disfunkčnú aj aké predsudky majú Taliani voči ženám z východnej Európy.
Odborník: Mnoho násilia a ubližovania deťom sa deje aj v takzvaných normálnych rodinách
Samuel Schürer pochádza zo Švajčiarska a už dvanásť rokov žije na Slovensku. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Niektorí rodičia ubližujú svojim deťom pre vlastné potešenie. Dôvodom môže byť psychická porucha alebo porucha osobnosti, akou je narcizmus. Mnohí, ktorí páchajú psychické alebo emocionálne násilie a zanedbávanie voči svojim potomkom, však konajú v dobrej viere, že konajú správne.
Samuel Schürer, psychologický poradca, lektor a zakladateľ organizácie EPAO, ktorá bojuje proti emocionálnemu a psychickému násiliu na deťoch, tvrdí, že dôležité je, čo sa stane potom, keď si človek svoje konanie uvedomí.
"Ako z toho dieťaťu pomôže sa dostať? Porozpráva sa s ním, vysvetlí svoje správanie a prizná, že urobil chybu? Alebo to zametie pod koberec?"
Schürer, ktorý pochádza zo Švajčiarska a už dvanásť rokov žije na Slovensku, hovorí, že hoci je foriem emocionálneho a psychického násilia na deťoch veľa, na Slovensku je veľmi častá najmä konštantná kritika a nadmerná kontrola.
Hlavným indikátorom toho, že rodič veci robí dobre, je podľa neho to, že má šťastné dieťa, ktoré má rado život, s radosťou vstáva do nového dňa, je zvedavé, chce preskúmavať svet a učiť sa veci. "A ešte je tu jeden zásadný bod - nemá strach zo svojich rodičov."
V rozhovore si prečítate aj to, prečo niektorí rodičia emocionálne ubližujú svojim deťom, ako sa prejavuje emocionálne a psychické násilie, v čom majú výhodu deti, ktoré vyrastali v ťažkých podmienkach, oproti tým z funkčných rodín, ako sa emocionálne a psychické zanedbávanie či týranie odrážajú v neskorších vzťahoch.
Nezrelý muž pod vplyvom otca. Fanúšikovia Diany budú nešťastní, keď uvidia, prečo zahynula
Záverečná sezóna Koruny: Diana žila tesne pred smrťou s egyptským podnikateľom. (zdroj: NETFLIX)Kedysi bol jeden skvelý seriál, volal sa Koruna a bol o britskej kráľovskej rodine.
Pomerne veľa si toho vymyslel, to je pravda. No všetky postavy boli hodné veľkého filmového príbehu. Rozpitvali sa ich intímne vzťahy, povaha aj psychika a popri tom sa rozkryl politický a spoločenský kontext, ako keby šlo súčasne o historickú drámu.
Od roku 2016, keď prišiel Netflix s prvou sezónou, kráľovná Alžbeta usadla na trón, prekonala svoju nevzdelanosť, vyrovnala sa s neverou manžela a napĺňajúc všetky štátnické povinnosti v podstate zničila šťastie svojej sestry i zdravý vývoj svojich detí.
To, čo Netflix tentoraz priniesol, im navodí dojem, že zrejme prepli na nejaký iný kanál alebo inú platformu, kde sa nepremietajú špičkové seriály, ale lacné telenovely.
Majstri sveta v pole dance: Po dvoch minútach chce človek zomrieť. Posledná je kritická
Slavomír Michňák a Michaela Michňáková. (zdroj: SME/Marko Erd)Niekto by povedal, že je to tanec pri tyči. A mnohí si pri tom predstavujú iba erotické pohyby v striptízových kluboch. Pritom za uplynulých 20 rokov prešiel pole dance obrovský kus cesty. Z niekdajšieho tanca plodnosti je od konca roku 2017 oficiálne uznaný šport.
„Práve to je podľa mňa na pole dance pekné a zaujímavé: spája v sebe športovú aj estetickú stránku,“ tvrdí Michaela Michňáková, ktorá vedie aj kurzy pre verejnosť. „Ľudia sú vždy na prvej hodine prekvapení, že to nie je také jednoduché. Najčastejšie ich prekvapí to, že tyč sa šmýka. Na prvej hodine im často chýba aj sila. Preto sa často vyhovárajú na to, že sa im potia ruky.“
Tomuto športu sa venuje aj s manželom, ktorý bol v minulosti elitným gymnastom. „Skvelého pole dancera spoznáš nie podľa toho, že nejaký prvok urobí. Ale najmä podľa toho, ako ho urobí,“ hovorí Slavomír Michňák.
Úspešná dvojica získala v tomto roku na majstrovstvách sveta World Pole and Aerial Championship zlatú medailu.
V rozhovore sa dočítate, ako sa manželia Michňákovci dostali k pole dance, či je pre nich pole dance viac tanec alebo šport, čo je na pole dance najnáročnejšie, ako vyzerá tréning na majstrovstvá sveta a ako často musia trénovať aj či sa počas tréningov hádajú.
Zita Hosszúová o tom, aké je byť iný: Pocit hanby sa pestoval len v našich slovenských hlavách
Zita Hosszúová je riaditeľkou Filmového festivalu inakosti od roku 2011. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Keď v Bratislave vznikal Filmový festival inakosti, na medzinárodnej úrovni už bolo úplne bežné vyhľadávať a šíriť teplý obsah. Na Slovensku na to chýbali peniaze, žiadna firma nebola ochotná spojiť svoju značku s kvír komunitou.
Nebolo ani slovenských filmárov, ktorí by sa k nej so svojimi príbehmi prihlásili. Napokon, pár rokov predtým bolo ešte celkom bežné, že homosexuáli vystupovali s rozmazanou tvárou alebo za plentou, keď ich pozvali debatovať do verejnoprávnej televízie.
"Našťastie, mala som dostatok zdravého rozumu a pudu sebazáchovy, aby som podobným reláciám nevenovala svoju pozornosť," hovorí Zita Hosszúová, ktorá festival od roku 2011 vedie.
Dodnes si vie živo vybaviť, s akou eufóriou prvé ročníky vznikali, ako pri ňom mnohí jej priatelia a kolegovia prešli verejným coming outom a zažili pritom pocit oslobodenia. Priznáva však , že po čase sa jej pocit eufórie vyčerpal a postupne opustila aj presvedčenie, že takýto festival má byť apolitický. Myslí si, že v spoločnosti, kde sa organizuje referendum za rodinu, kde sa vraždí na ulici a kde sa červené tangáče stávajú zdrojom opovrhnutia a výsmechu, niečo také nie je možné.
V rozhovore sa dočítate, voči čomu je ako členka LGBTI+ komunity odolná a voči čomu už nie, ako pôsobí na mladých ľudí, keď im spoločnosť podsúva, že sú chorí, ktorí herci sa postavili za Filmový festival inakosti a podporili ho, ako sa v začiatkoch festivalu zháňali filmy s teplým obsahom, ako vidí možnosti, že Filmový festival inakosti politická moc zakáže.
Kultúrne tipy
Neskrývaná láska je venovaná LGBTI+ ľuďom. (zdroj: Dorota Holubová)Inakosť spája v podobe filmového festivalu či v knihe Neskrývaná láska. Kam za kultúrou od 24. novembra do 1. decembra?
Víkendový recept
Banánovo-orechový koláč. (zdroj: Isifa)Vlašské orechy či mandle, pri pečení sú osvedčené. Vyberte si z našich receptov na orechové zákusky pre výnimočné príležitosti.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
