Tento text je dostupný v angličtine aj ukrajinčine.
Práca obchodného zástupcu po rokoch vyčerpala Jevgenija Furmana natoľko, že začal pociťovať bolesti v chrbte. V nádeji, že si dá zdravie do poriadku, sa Ukrajinec rozhodol odísť na ostrov.
Chortycia, ostrov v Záporoží v juhovýchodnej Ukrajine, sa na dva týždne stala jeho domovom.
Tu býval v stane, hodiny trénoval, málo jedol a spal a naučil sa tu aj starý typ kozáckeho bojového výcviku. Ukrajinskí kozáci boli bojovníci, ktorí viedli kočovný život. Jedno z ich centier bolo v Chortycii.
Táto skúsenosť čoskoro viedla Furmana k objaveniu Alfa Gravity, cvičenia s vlastnou váhou na lane inšpirované kozáckym tréningom.
"Natrafil som naň v Odese. Alfa Gravity cvičím už 11 rokov," hovorí rodák z Odesy.
Okrem toho založil na Ukrajine spoločnosť Octopus for Alfa Gravity. Na jeho cestách pri propagovaní cvičenia naprieč Ukrajinou ho často sprevádzala manželka, ktorá je vyštudovaná psychologička.
Práve vďaka jej odporúčaniu, ale aj vďaka pozorovaniu reakcií ľudí na tréningoch, od smiechu až po plač, sa neskôr začal venovať štúdiu psychoanalýzy. Chcel pochopiť prepojenie medzi telom a psychikou.
„Videl som, ako sa v praxi prejavovali nevedomé obavy človeka,“ hovorí.
Jedného dňa si ho na športovom festivale v rodnom meste, kde prezentoval Alfa Gravity, všimli niektorí rodičia a onedlho mu na stole pristála pracovná ponuka z miestnej škôlky. Prijal ju.
V tom čase mal už Furman tretí vysokoškolský diplom. Po práve a finančníctve získal diplom, vďaka ktorému mohol učiť telesnú výchovu. Práve počas tohto štúdia sa mu podarilo napísať prácu, ktorá má ľuďom pomôcť pochopiť a praktizovať Alfa Gravity a jej kľúčové prvky: zdravie, šport, telesná orientácia, rehabilitácia a práca s deťmi.
"Som na ňu veľmi hrdý," hovorí Ukrajinec.
Sníval však o šírení povedomia o ukrajinskom tréningu za hranice svojej vlasti. Preto v roku 2021 na pár týždňov navštívil Slovensko v nádeji, že sa mu krajina bude páčiť natoľko, aby sa v blízkej budúcnosti stala domovom pre jeho rodinu a základňou pre jeho podnikanie.
„Potreboval som krajinu, odkiaľ by som sa mohol ľahko a rýchlo dostať takmer všade,“ vysvetľuje Furman.
Na Slovensko sa nakoniec vrátil niekoľko hodín predtým, ako Rusko 24. februára minulého roku napadlo Ukrajinu.
Jevgenij Furman s učiteľským kolektívom v Nitre. (zdroj: Archív J. F.)Od šoférovania autobusu k učeniu
Ukrajinec, za ktorým neskôr pricestovala manželka s dvoma malými deťmi, našiel svoj nový domov v Nitre. Tu najprv začal pracovať ako vodič autobusu. "Pre zlú slovenčinu by som si lepšiu prácu nevedel nájsť,“ priznáva. Ukrajinec však ako vodič autobusu vydržal len niekoľko mesiacov. Hovorí, že mu chýbali interakcie s ľuďmi. „Asi som bol najurozprávanejší vodič autobusu,“ myslí si.
Ako dni plynuli, aj Furmanova slovenčina sa postupne zlepšovala. Dlhé hodiny trávil počúvaním slovenskej hudby, filmov, audiokníh a dokonca aj televíznych seriálov ako „Oteckovia“.
„Prvú epizódu televízneho seriálu som si pozrel viac ako 50-krát,“ tvrdí. "Počúval som, čo v epizóde odznelo, a okamžite som všetko opakoval."
Keď sa Furman učil po slovensky, učil sa ju s ním aj jeho syn David. Vďaka tomu nemal problém zapadnúť do kolektívu v nitrianskej škôlke. Spolu cvičia aj Alfa Gravity. So synom začal trénovať, keď mal deväť mesiacov, no tento rekord už prekonala jeho dcéra Sarah. Mala štyri mesiace, keď s ňou začal cvičiť. Necvičí len s vlastnými deťmi. Na Slovensku už viac ako rok vedie týždenné hodiny Alfa Gravity v súkromnej materskej škole v Nitre.
„Riaditeľke som priblížil, o čom Alfa Gravity je, dôverovala mi a dala mi príležitosť s deťmi pracovať,“ hovorí Ukrajinec.
Zároveň pôsobí ako učiteľ telesnej výchovy na miestnej škole. Furman hovorí, že práca učiteľa ho veľmi baví, aj keď podčiarkuje, že na začiatku to nebolo ľahké pre jazykovú bariéru. Ukrajinskí študenti na súkromnej škole, na ktorej pracuje, rovnako čelili problémom. „Bol som akýmsi spojovacím mostom medzi Ukrajincami a Slovákmi,“ hovorí s tým, že jeho kolegovia dokonca organizovali semináre o tom, ako učiť deti z Ukrajiny a integrovať ich do slovenskej spoločnosti.
Po takmer dvoch rokoch na Slovensku a vďaka práci s deťmi Furman hovorí, že objavil „úplne iné ja“.
„Toto mi dáva silu pokračovať,“ hovorí.
Jevgenij Furman vyrába vlastné náradie na cvičenie Alfa Gravity. (zdroj: Sofia Yurasova)V Nitre sa cíti takmer ako doma
Pre Furmana sa Slovensko stalo krajinou, ktorú má rád. Hoci je Nitra oveľa menšia ako rodná Odesa, neľutuje, že sa v slovenskom meste usadil.
„Páči sa mi, že mesto je čisté,“ hovorí, „Autobusy napríklad chodia podľa cestovného poriadku. V Odese nič také nehrozí.“
Aj Slováci sú iní, myslí si. Vníma ich ako duševne zdravšiu spoločnosť, pokojnejšiu a vyrovnanejšiu. Ukrajinci sú podľa neho schopní pracovať efektívnejšie, sú ambicióznejší a odolnejší voči stresu.
„Myslím si, že Slováci by sa to od nás mali naučiť,“ poznamenáva Furman.
Keď sa blížime ku koncu rozhovoru, pýtam sa, či plánuje na Slovensku zostať navždy.
„Mám takú túžbu a cítim sa tu takmer ako doma, ale nemôžem to povedať s istotou,“ hovorí Furman s tým, že teraz sa chce zamerať na a rozvíjať svoj projekt Alfa Gravity na Slovensku aj mimo neho.
Tento text vznikol vďaka podpore z Regionálneho spravodajského fondu o Ukrajine, ktorý funguje pod Medzinárodným tlačovým inštitútom (IPI).
Beata
Balogová
