BRATISLAVA. O deň menej voľna, vyššie dane za alkohol aj cigarety, nová minimálna daň aj vyššie zdravotné odvody. Vláda Roberta Fica schválila balík opatrení na šetrenie vo verejných financiách.
Vláda ide šetriť. Cez vyššie dane a peniaze budúcich penzistov (6. 12. 2023)
- Odsúdili ju za realitné podvody, teraz robí reality pre štát (17. 4. 2025)28:05
- Drogová aféra lekárov z Ružinova ostáva stále bez koncovky (16. 4. 2025)25:05
- Rusko si kupuje čas a zabíja civilistov (15. 4. 2025)29:33
- Keby Bombica niekto kryl, nevyzeralo by to inak (14. 4. 2025)21:31
- Čítanie na nedeľu: Zomrel a skoro nik sa k nemu nehlásil. Kryla posmrtne zneužívali dezinformátori13:52
- Dobré ráno sobota: Útoky na čurillovcov sa stupňujú, lebo Očistec ide do finále58:46
- Covidová amnestia legitimizuje konanie, ktoré ide proti zodpovedným (11. 4. 2025)27:11
- Trhy sa točia okolo neriadenej strely menom Trump (10. 4. 2025)29:02
- Čína sa tvári, že chce začať vojnu (9. 4. 2025)22:54
- Tarabov odstrel 350 medveďov menej útokov neprinesie (8. 4. 2025)30:06
- Transakčná daň je pre podnikateľov posledná kvapka (7. 4. 2025)31:14
- Čítanie na nedeľu: Fejky o vlastnej jedinečnosti si vymýšľali Česi aj Fíni. No Rusi im dodnes veria23:40
Sporitelia v II. dôchodkovom pilieri si budú po novom sporiť menej na súkromných účtoch a viac budú posielať do štátnej Sociálnej poisťovne. Zvýšia sa aj zdravotné odvody.
Štátnemu rozpočtu majú tieto zmeny priniesť 800 miliónov eur, celým verejným financiám 1,5 miliardy, minister financií však hovorí, že spolu s ďalšími opatreniami bude mať štát k dobru 1,96 miliardy.
Bývalý minister financií Michal Horváth tvrdil v nedávnom rozhovore pre INDEX, že bez zvýšenia DPH bude veľmi náročné urobiť poriadnu konsolidáciu. Navrhoval zrušiť aj znížené sadzby DPH na niektoré potraviny, služby v gastre či ubytovania. Štát by tak získal 600 miliónov eur navyše.
Robert Fico opakuje, že šetrenie v rozpočte bude len na úrovni pol percenta HDP ročne, čo mnohí ekonómovia, napríklad z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, opakovane kritizovali, ako nedostatočné. Dlh štátu by sa pri takej pomalej konsolidácii naďalej zvyšoval.
Teraz je na úrovni 57 percent HDP, teda 69 miliárd eur. Ak by vláda konsolidovala verejné financie len o pol percenta HDP ročne, tak v roku 2027 by dlh narástol na 64 percenta výkonu ekonomiky, teda na 97 miliárd eur. Deficit štátneho rozpočtu vzrástol ku koncu septembra tohto roka takmer na štyri miliardy eur.
Všetky zmeny plánuje vláda schváliť v skrátenom legislatívnom konaní zrejme preto, aby sa rozpočet stihol prijať do Vianoc a nenastalo rozpočtové provizórium.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok pôjde na rokovanie vlády až na budúci týždeň, hoci plánovaný bol už tento týždeň.
Ako bude vláda šetriť:
- Sektorové dane budú pokračovať a rozšíria sa na banky
- Zavedie sa minimálna daň
- Zdaní sa aj kapitál
- Rodičovský a 13. dôchodok bude, zníži sa príspevok do II. piliera
- Nepodporia stavebné sporenie
- Viac zdravotným poisťovniam
- Škatuľka cigariet zdražie o 40 centov - dva razy
- Viac ľudia zaplatia aj za alkohol
- Ubudne deň voľna
- RTVS vezmú 50 miliónov eur
- Zdražejú aj súdne a správne poplatky
- Solidárny príspevok ostáva
Sektorové dane budú pokračovať a rozšíria sa na banky
"Náklady na konsolidáciu majú zaplatiť najmä oligopoly," uviedol pred pondelkovým rokovaním vlády o rozpočte minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). To sa aj splnilo.
Najviac peňazí má podľa vládneho materiálu priniesť osobitný odvod pre banky, a to až 335 miliónov eur. Finančné domy by mali od budúceho roka platiť odvod vo výške 30 percent z hrubých ziskov. Postupne im bude sadzba odvodu klesať tak, aby od roku 2028 platili ako ostatné regulované firmy. Odborníci však odporúčali bankám zdaniť len úrokovú maržu, keďže na nej najviac zarábali. Úroky z úverov totiž rástli rýchlejšie ako úroky z vkladov.
Okrem bánk štát zdaní aj ropné firmy, napríklad Slovnaft. Vláda počíta s výnosom 180 miliónov eur. Vlani ešte vláda Eduarda Hegera vyrubila Slovnaftu daň vo výške 55 percent zo zisku a tento rok ju zvýšila na 70 percent. Odhady hovorili, že by mala do štátnej kasy priniesť asi 700 miliónov eur.
Dôvodom predĺženia dane z ropy je podľa ministerstva financií fakt, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem. Urals sa v pondelok obchodoval na cene 63 dolárov za barel, Brent stál necelých 80 dolárov.
