Autorka je analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Slovensko patrí ku krajinám na chvoste rebríčkov rodovej rovnosti. V roku 2022, pri priemere 68 percent v EÚ, Slovensko dosahovalo v indexe rodovej rovnosti, ktorý zohľadňuje ekonomické, politické, vzdelanostné, aj zdravotné kritériá, iba 56 percent. Progres bol v priebehu posledných rokov pomalý a aj ten ešte narušila pandémia covidu-19.
Napriek rôznym opatreniam sa zatiaľ nepodarilo vyrovnať ani s rodovo podmienenými rozdielmi v odmeňovaní. Ženy v EÚ tak naďalej zarábajú za rovnakú prácu menej ako muži.
V celej Európskej únii dosahuje tento rozdiel v priemere 13 percent, pričom Slovensko je na tom o niečo horšie (16,6 %).
Na polovicu novembra v tomto roku pripadol Deň rovnosti odmeňovania, ktorý označuje moment odkedy do konca roka pracujú ženy symbolicky v porovnaní s mužmi zadarmo.
EÚ pomáha nastavovaním minimálnych štandardov
Téme rodovej nerovnosti sa venujú aj inštitúcie Európskej únie. Snaha znižovať rozdiely medzi ženami a mužmi je stále potrebná, a to napriek tomu, že napríklad právo na rovnakú odmenu bolo v zakladajúcich zmluvách zakotvené už pred viac ako šiestimi dekádami.
Európska komisia pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej v tomto duchu prijala stratégiu pre roky 2020 – 2025 s cieľom významne pokročiť smerom k rodovej rovnosti v Únii, keďže jej dosiahnutie zaberie ešte dlhšie obdobie.
Európsky parlament v roku 2023 už po štvrtýkrát téme rodovej nerovnosti venoval na konci októbra celý týždeň, aby zhodnotil doterajší progres a zároveň upozornil na výzvy, ktoré stoja pred európskym spoločenstvom.
Predsedníčka Roberta Metsola tento rok hovorila najmä o nedostatočnom zastúpení žien v politike a zákonodarstve, vyzdvihla novú smernicu o ženách v riadiacich pozíciách spoločností a tiež novú legislatívu zameranú na rovnosť a transparentnosť v odmeňovaní.
Nové pravidlá pomôžu sprehľadniť nerovnosť v odmeňovaní
Nové úniové pravidlá týkajúce sa rovnoprávnosti mužov a žien v pracovnom živote a ich odmeňovaní boli prijaté smernicou v prvej polovici tohto roka. Dotknúť sa majú spôsobu odmeňovania, prijímania nových zamestnancov aj názvoslovia používaného firmami pri pracovných pozíciách.
Transparentnosť v odmeňovaní má zaistiť aj to, že zamestnanci budú mať po novom právo zverejniť informácie o výške svojho platu, ako aj sa pýtať na to, či ostatní zamestnanci, ženy aj muži, vykonávajúci v danej firme podobnú prácu, zarábajú rovnako.
Slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SSD, nezaradená) je rada, že ešte ako členka výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť bola jednou z tých, ktorí túto legislatívu podporili. Oceňuje, že „Európska únia prijala tento návrh, ktorý hovorí o tom, že tie rozdiely v odmeňovaní sa budú naozaj kvantifikovať. Budeme sa pozerať na to, ako sú odmeňovaní jednotliví pracovníci na tej istej pozícii.“
V prípade, že sa preukáže viac ako päťpercentný rozdiel v odmeňovaní, takýto zamestnávateľ bude musieť podľa novej smernice spolu so zástupcami svojich zamestnancov vykonať interné posúdenie odmeňovania a zjednať nápravu. Zároveň od členských štátov EÚ sa očakáva, že zavedú systém kontroly a sankcií za takéto praktiky.
Nové pravidlá budú zatiaľ platiť pre spoločnosti so sto a viac zamestnancami a členské krajiny majú na jej prenesenie do domáceho práva čas ešte tri roky. Týmto však Únia nastavila len minimálne požiadavky, a teda ak by Slovensko či iná členská krajina mali záujem, môžu byť na národných úrovniach aj ambicióznejší.
„Pred sto rokmi ženy vo väčšine krajín ešte nemali ani volebné právo. Niektoré ani pred päťdesiatimi. Posúvame sa v tejto oblasti vpred, ale nesmieme zaspať a brať to ako dôvod na ospravedlnenie jestvujúcej situácie. Musíme byť ambiciózni a zasadzovať sa za to, aby boli všetci spravodlivo odmeňovaní,“ uzatvára Roth Neveďalová.
Slovensko má málo poslankýň
V Európskom parlamente, jedinej občanmi priamo volenej inštitúcii EÚ, má Slovensko aktuálne spomedzi štrnástich zástupcov iba štyri ženy. Je preto namieste pamätať na tieto čísla v nastávajúcich eurovoľbách, ktoré sa budú konať už začiatkom júna 2024.
Uvidíme, či sa Slováci pri rozhodovaní inšpirujú aj nedávnou kampaňou nezávislej iniciatívy Zakrúžkuj ženu, ktorá sa v predčasných parlamentných voľbách tento rok snažila upriamiť pozornosť na nedostatok žien v slovenskej vrcholovej politike.
Do slovenského parlamentu bol aktuálne zvolený historicky najvyšší počet poslankýň, aj keď k dosiahnutiu rovnosti je to stále ďaleko. Tridsaťtri poslankýň len tesne presahuje pätinu (20 %) zboru, čo zďaleka neodzrkadľuje, že ženy tvoria o niečo viac ako polovicu spoločnosti.
Na porovnanie, v Európskom parlamente bol po posledných voľbách v roku 2019 tento pomer 41 percent žien ku 59 percent mužov.
Ženy by mali väčší priestor dostať aj preto, že sú tiež vzdelanejšie a prinášajú za stôl iné skúsenosti či nápady. „Spomedzi absolventov vysokej školy máme viac žien ako mužov. Máme šikovnú polovicu obyvateľstva, ktorú stále zanedbávame, a preto na tom potrebujeme viac pracovať. Na Slovensku, aj v celej Európskej únii,“ dodáva Roth Neveďalová.
Jediný spôsob ako podľa Neveďalovej môže Slovensko zlepšiť situáciu, je, aby aj u mužov dosiahlo, že budú rodovú nerovnosť vnímať ako fakt, ktorý treba zmeniť.
Odkaz komunizmu na postavenie žien vplýva dodnes
Ženy ostávajú v úzadí z rôznych dôvodov, akými sú napríklad ich nepomerne veľká starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť (tzv. neplatená práca), stereotypizácia na pracovisku, nedostupnosť predškolskej starostlivosti pre deti, nedostatok vzorov, fenomén tzv. skleneného stropu či neproporčne veľké zastúpenie žien v menej platených odvetviach.
Región strednej a východnej Európy má v tejto otázke svoje špecifiká. Vyššia miera nerovnosti tu má korene vo výraznejšej stereotypizácii rolí muža a ženy. Očakávania prioritnej starostlivosti o deti zo strany matky, nezvyčajne dlhá rodičovská dovolenka či postupné prebratie verejných a politických funkcií mužmi od čias pádu Železnej opony, sú spájané s dedičstvom minulého režimu.
Aj preto ženy v tomto regióne majú pred sebou ťažšiu úlohu zosúladiť očakávania spoločnosti, v ktorej žijú, s trendmi a iniciatívami na zrovnoprávnenie prichádzajúcimi zo Západu.
Pre novú vládu nerovnosť nie je témou
Na to, aby došlo k významnejšiemu posunu v otázkach rodovej rovnosti v krajine, je potrebné, aby sa nerovnosť stala témou spoločenskej diskusie a prioritou politických lídrov. Európska únia môže pokračovať v iniciatívach a vydávať usmernenia, no ich dodržiavanie už ostáva na členskej krajine.
Programové vyhlásenie novej slovenskej vlády, ktorá ma spomedzi šestnástich členov iba tri ženy-ministerky, však takéto ambície nenaznačuje. Nenájdeme v ňom ani samostatnú kapitolu, ani sekciu týkajúcu sa zrovnoprávnenia žien a mužov v akejkoľvek oblasti.
Jediná zmienka o rodovej rovnosti sa nachádza v časti venujúcej sa zlepšeniu podnikateľského prostredia a trhu práce, kde uvádza, že podporí orgán Aliancie sektorových rád, aby „prostredníctvom Informačného systému o cene práce zabezpečovala kontinuálne poskytovanie hodnoverných údajov, analýz a prognóz o stave a vývoji mzdových, pracovných a sociálnych podmienok, rovnosti príležitostí a odmeňovania žien a mužov“. Dáta a kvalitné analýzy sú bezpochyby potrebné, no bez následných krokov situácii nepomôžu.
PVV sa teda téme nevenuje v širšom ponímaní, napríklad ani s ohľadom na potrebu pokračovať v snahách predošlého vedenia ministerstva zahraničných vecí na zvyšovanie zastúpenia žien v diplomacii a vo vedúcich funkciách rezortu. Inštitúcie však pri zlepšovaní situácie plnia nezanedbateľnú úlohu.
Slovensko by si mohlo brať príklad zo severských či západných krajín EÚ ako Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Španielsko, ktoré obsadzujú priečky na opačnom konci rebríčkov rodovej rovnosti.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
