BRATISLAVA. Poslanci hnutia Slovensko začínajú zbierať podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej by chceli vysloviť nedôveru vláde.
Robia tak v reakcii na zámer vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Vláda podľa hnutia "vedome pácha úkladný atentát na právny štát".
Tvrdí, že vláde ide len o zabezpečenie beztrestnosti jej blízkych ľudí podozrivých z korupcie, založenia zločineckej skupiny a hrubého zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Hnutie tvrdí, že špeciálna prokuratúra má historické výsledky v odhaľovaní politickej korupcie a vláda ho likviduje účelovo.
Fico, Pellegrini a Danko prepisujú právny štát. Končí špeciálna prokuratúra, čurillovci prídu o ochranu Čítajte "Ide to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti pripomienok a odbornej diskusie," pripomína.
"Vláda úmyselným útokom na kľúčový pilier spravodlivosti pácha vedomú demontáž právneho štátu a nie je viac hodná Slovensko viesť. Preto zároveň začíname zbierať podpisy pod vyslovenie nedôvery vláde," uzavrelo hnutie Slovensko.
Šimečka avizoval podanie sťažnosti
Opozičné Progresívne Slovensko zasa hovorí o naplnení najhoršieho scenára. Šéf hnutia a podpredseda parlamentu Michal Šimečka opätovne avizoval podanie ústavnej sťažnosti.
Kritizoval, že legislatíva má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní.
"Skrátené legislatívne konanie je jasne protiústavné. Je to absolútne vylúčenie demokratickej diskusie, parlamentnej opozície, odbornej verejnosti. Ústavné súdy takéto postupy opakovane hodnotia ako neprípustné," zdôraznil Šimečka. Ako podotkol, robí sa tak cez prílepok - zmenou Trestného zákona.
Existencia špeciálnej prokuratúry sa podľa neho osvedčila pri stíhaní korupcie na najvyšších miestach a vláda ho ruší s cieľom dosiahnutia beztrestnosti a pomsty.
Upozornil, že právomoci nad vyšetrovaniami zásadných káuz chce vláda vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad nimi dať generálnemu prokurátorovi SR. Kritizoval tiež navrhované znižovanie trestných sadzieb za niektoré korupčné a majetkové trestné činy.
Mimovládky sa chcú pre kroky vlády obrátiť na EK. Signatárom listu je aj otec Jána Kuciaka Čítajte "Podáme tiež avizovanú ústavnú sťažnosť, máme na to potrebných 32 poslancov. Odmietli sme sa prezentovať na schôdzi a budeme argumentovať v rozprave. A proti tomuto brutálnemu zásahu do právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku budeme protestovať aj vo verejnom priestore," dodal s tým, že miesto, čas a formu protestu PS oznámi po koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Protiústavné sú podľa Šimečku aj vládou schválené legislatívne zmeny v súvislosti s ochranou oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aj v tomto prípade chcú progresívci podať sťažnosť na Ústavný súd SR.
Ide o neprípustný zásah, tvrdí Majerský
KDH zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a narýchlo ušitú zmenu Trestného zákona odmieta.
"To, že sa vláda snaží účelovo presadiť tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní netransparentným spôsobom je podľa KDH neprípustný zásah do fungovania právneho štátu a právnej istoty na Slovensku," zdôraznil šéf KDH Majerský.
Bývalý sudca Súdneho dvora EÚ: Fico dal sám najavo pochybnosti, ako zrušiť špeciálnu prokuratúru Čítajte Trestná politika štátu si podľa jeho slov vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu a v zásadných otázkach aj zhodu naprieč politickým spektrom.
"Vláda pokútnym spôsobom a bez dostatočných odborných argumentov ruší inštitúciu, ktorá 20 rokov úspešne bojuje s organizovaným zločinom," povedal na margo špeciálnej prokuratúry.
Majerský doplnil, že KDH je rázne proti spôsobu a forme vládnej politiky, ktoré znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov.
Začínajú zasahovať do jurisdikcie
„Exekutíva, teda vláda, začína zasahovať do jurisdikcie. Začalo sa to čistkami v polícii, protiprávnym konaním a vyhadzovaním vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali trestné činy na najvyšších miestach, pokračovalo to pokusmi o čistky v Súdnej rade a rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Toto sú tie klasické príklady toho, ako sa postupne blíži autokracia,“ povedal poslanec parlamentu Juraj Krúpa.
Ďalším znakom je podľa jeho slov zasahovanie do slobody médií, o čom svedčia zavedené obmedzenia pre médiá v parlamente, to, akým spôsobom vláda komunikuje s médiami a ako plánuje ovplyvniť fungovanie médií, počnúc RTVS a postupne sa dostane aj k nezávislým médiám.
„Tie postupy sú overené v Maďarsku a očakávam ich aj tu na Slovensku. Ďalším príkladom boli aj špekulácie o ovplyvnení financovania občianskych združení a mimovládnych organizácií cez asignačnú daň, teda dve percentá,“ dodal Krúpa.
Bude to mať dopad na vyšetrované kauzy
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zdôraznila, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude mať zásadný dopad na vyšetrované kauzy. Tie budú pridelené krajským prokurátorom, čo bude podľa Kolíkovej znamenať prieťahy.
„Špeciálna prokuratúra bola vo viac ako 90 percentách prípadov úspešná a preukázala vinu. My sme tu vedeli účinne postihovať organizovaný zločina korupcie a teraz ideme zjavne na to rezignovať,“ hovorí Kolíková.
Zároveň dodala, že celá debata o tom, že na Slovensku boli zmanipulované trestné konania, nie je podložená žiadnym rozhodnutím súdu. Naopak, existuje 40 právoplatných rozhodnutí o korupcii, ktorá sa týka nominantov Smeru.
„Jediný, kto rozprával o manipulácii, bol Robert Fico na svojej tlačovke, kde púšťal nahrávky s gestapáckymi uniformami a potom sa preukázalo, že táto nahrávka je zmanipulovaná, a povedal to Kriminalistický a expertízny ústav,“ poukázala Kolíková.
Zdôraznila, že vládny legislatívny text má 67 strán a netýka len špeciálnej prokuratúry, ale mení aj právnu pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu a celé nastavenie Trestného zákona. Kolíková kritizuje aj nové právne nastavenie prepadnutia majetku.
„Keď sme hovorili o prepadnutí majetku, tak sme sa bavili o prípadoch, kde bol spáchaná škoda okolo 250-tisíc eur, teraz sa dostávame na hranicu 750-tisíc eur. Ja sa domnievam, že tu už nebude žiadny trestný čin, pre ktorý uložíme trest prepadnutia majetku,“ skonštatovala.
Môže to ovplyvniť aj krajské prokuratúry
Úrad špeciálnej prokuratúry za takmer 20 rokov svojej činnosti ukázal svoje opodstatnenie a to najmä pri stíhaní mimoriadne závažnej trestnej činnosti.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry by malo závažné dôsledky aj na činnosť krajských prokuratúr, uviedol predseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčík.
"Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické," podotkol.
Nie je podľa jeho slov odôvodnené pochybovať o odbornej spôsobilosti prokurátorov krajských prokuratúr, ale zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky na ich činnosť.
"Nateraz nemajú vytvorené podmienky na prebratie enormného množstva mimoriadne závažných trestných vecí z kapacitného hľadiska, keďže tie sa už teraz zaoberajú závažnou kriminalitou, ktorá nespadá do rámca pôsobnosti ÚŠP," dodal pre TASR s tým, že nezaznamenal ani serióznu diskusiu o vplyve zrušenia úradu na činnosť krajských prokuratúr.
"Zrušenie ÚŠP bez reorganizácie Špecializovaného trestného súdu a vytvorení regionálnych pobočiek súdu by malo za následok, že prokurátori krajských prokuratúr by museli z dôvodu účasti na úkonoch súdneho konania cestovať aj stovky kilometrov (napríklad vzdialenosť z Košíc do Pezinka predstavuje 487 kilometrov)," upozornil s tým, že by išlo aj o úkony v rámci prípravného konania.
"Napríklad pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby, ponechaní vo väzbe a podobne, kde sa, navyše, pohybujú v striktných zákonných lehotách, v rámci ktorých sa musia nielen rozhodnúť, ale príslušný návrh v lehote doručiť aj Špecializovanému trestnému súdu," doplnil Jakubčík.
Rada prokurátorov sa však podľa jeho slov nevyhýba diskusii o rámci pôsobnosti ÚŠP, ktorá sa viedla už v minulosti.
