Na klimatickej konferencii OSN už vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová, do Dubaja ide so svojou delegáciou aj minister životného prostredia Tomáš Taraba.
"Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú k dispozícii uskutočniteľné, účinné a aj lacné možnosti. Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Stačí ich využívať,“ povedala vo svojom vystúpení Čaputová. Apelovala na to, že zapojiť sa musia všetci, menovala aj Čínu, najväčšieho emitenta.
Kým svetoví lídri volajú po ambicióznych cieľoch, hlavný slovenský vyjednávač MILAN ZVARA je viac pri zemi. Hovorí, že reálny je záväzok o zvýšení obnoviteľných zdrojov. Že padne rozhodnutie o ukončení využívania fosílnych palív, však pochybuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Či môžu vojna na Ukrajine a Blízkom východe ovplyvniť výsledky klimatickej konferencie,
- kedy bude táto konferencia prelomová,
- aké rokovania bude mať minister životného prostredia Tomáš Taraba,
- aký je postoj ministra k zmene klímy,
- pri akých témach brzdí klimatické rokovania Slovensko či EÚ.
Britský kráľ Karol III. už mal svoje vystúpenie na konferencii OSN o klíme v Dubaji. Povedal, že by si želal, aby bola konferencia prelomová. Na čom by sa museli krajiny dohodnúť, aby taká bola?
Je ťažké vymenovať klimatické summity, ktoré viete hneď identifikovať ako prelomové.
Kráľ Karol III. teraz pravdepodobne myslel, aby došlo k rýchlemu vylúčeniu používania fosílnych palív aj k zvýšeniu ambicióznosti klimatických záväzkov. Tak aby sme sa dostali bližšie k hranici oteplenia maximálne o 1,5 stupňa Celzia. Čo je záväzok z Paríža, dohodnutý ešte pred ôsmimi rokmi.
Čo však môžeme reálne očakávať, tam sú latky nižšie. Pokroky sa skôr dejú krok za krokom. Už oznámený Fond pre straty a škody je prelomová vec, veľká časť sveta budú donori a len tie najviac postihnuté krajiny poberatelia. Doteraz to bolo skôr naopak.

Na konferencii bola za Slovensko prezidentka Zuzana Čaputová, teraz sa chystá aj minister Tomáš Taraba so svojou delegáciou. Ktorá delegácia je dôležitejšia?
Na konferencii sú tri segmenty. A tak obe delegácie majú svoj význam.
Význam lídrov je, že robia promo. Kto vie o iných konferenciách OSN? Nikto. Lídri dali dôležitosť tejto téme.
Úlohou nás úradníkov je príprava podkladov či pozícií a v rámci nich obhajovanie záujmov krajiny a jej možností.
Úloha ministra, to je už tretí segment, je byť vo finále, keď sa už ide aj mimo pozícií. On vtedy určí smer a dotiahne rokovania do konca.
Tieto tri segmenty môžu fungovať len spolu.
Aký je vzťah ministra Tarabu k zmene klímy?
Vnímam ho tak, že je progresívny, pokiaľ ide o transformáciu smerom k nízkouhlíkovej ekonomike.
Má v Dubaji aj bilaterálne stretnutia a vie tam dohodnúť aj viac, ako je participácia na výsledku globálnej klimatickej dohody?
Toto je veľmi dôležitá otázka. Ministri na summite jednak vidia, čo robia iné krajiny, ale majú aj povinnosti, okrem koordinovania sa na úrovni EÚ sú to bilaterálne stretnutia a okrúhle ministerské stoly. Náš minister ide na dva, ku klimatickým ambíciám do roku 2030 a k adaptácii na zmenu klímy.
Máme tiež dohodnutých veľa bilaterálnych rokovaní: Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Keňa. A niektoré stále nepotvrdené, napríklad Nemecko, Európska investičná banka či Maďarsko. Tam sa už nemusí riešiť len zmena klímy. Takto sa efektívne využije čas, keď nie sú koordinácie či iné stretnutia.
Do Dubaja neprídu ani americký prezident Joe Biden, ani čínsky Si Ťin-pching. Bidena bude zastupovať viceprezidentka Kamala Harrisová. Čo to môže znamenať pre rokovania?
Prvé dni ide skôr o PR, pritiahnuť pozornosť médií. Úvod slúži na šírenie osvety.
To, že Biden či čínsky prezident neprídu vôbec, neznamená, že tieto krajiny nebudú na rokovaniach. Čína sa stáva lídrom v zelených technológiách, v Dubaji je hlavný čínsky vyjednávač a je pravdepodobné, že príde aj minister.

Situácia vo svete je napätá, prebieha vojna na Ukrajine aj na Blízkom východe, môžu sa tieto konflikty preliať aj do rokovaní?
Vždy to má dosah.
To, že konferencia COP je teraz v Dubaji, vzniklo jednotným súhlasom v skupine Ázia. Každá krajina má svoju skupinu. Naša skupina je východná Európa a vojnu na Ukrajine v nej veľmi cítiť.
Na budúci rok organizuje konferenciu práve táto skupina, ale nevieme v nej nájsť spoločnú reč s Ruskom. A môže to mať dosah až taký, že ďalší COP bude mimo krajín našej skupiny.
Na technické rokovania by však konflikty nemali mať vplyv, to už je úroveň ostrieľaných profesionálnych diplomatov. Ten vplyv môže byť skôr na atmosféru v úvodnom segmente prezidentov a premiérov. Tam možno niekto povie, že nechce sedieť vedľa niekoho iného.
Ako vyjednáva na tejto konferencii Slovensko? Sedí na nej náš minister a pred ním je názov našej krajiny?
Vystupujeme ako EÚ. Jednotným hlasom. Je to veľký úspech EÚ, dodáva jej to prestíž. Ale je za tým veľa roboty. Príprava prebieha celý rok.
Na samotnej konferencii potom pracujú expertné skupiny krajín EÚ. Skupín je viac, podľa tém. Tie reportujú vyššie.
Milan Zvara
- Je hlavný vyjednávač Slovenska na konferencii COP28 v Dubaji.
- Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.
- V rokoch 2010 až 2014 riešil na ministerstve životného prostredia medzinárodné klimatické vyjednávania.
- V rokoch 2014 až 2019 pracoval na stálom zastúpení Slovenska pri EÚ v Bruseli na klimatických témach.
- Od roku 2019 pracuje opäť na ministerstve životného prostredia, dnes riadi sekciu zmeny klímy a ochrany ovzdušia.
Druhý týždeň už vedú koordináciu pozícií za EÚ ministri, sú to stretnutia na najvyššej úrovni. Bude tam aj náš minister. Vyjednávania však vedie malá skupina vyjednávačov za EÚ. Koordinačné stretnutia EÚ sú každý deň, na konci aj niekoľkokrát za deň či v noci.
Finále rokovaní je o skupine vybraných kľúčových krajín a zoskupení, sú tam napr. EÚ, Čína a rozvojové krajiny, ropné krajiny, malé ostrovné krajiny, teda skupina 10 či 20 kľúčových hráčov. Ony rozhodnú, ktorý text ide na plenárne rokovanie OSN. Na ňom sú už všetci a s textom musia súhlasiť tiež všetci.
Koordinácia je veľmi dôležitá, aby vo finále nenastalo, že niekto nebude spokojný a niečo zablokuje.
Ak by sme sa nedohodli v rámci EÚ, napríklad by Slovensko s niečím nesúhlasilo, čo potom?
To je pomerne teoretická možnosť. V rámci politickej línie, akú máme, to nerobíme, a takmer vždy sa dohodneme. Keď sa však nevieme v rámci EÚ dohodnúť, zažili sme aj ťažké témy, napríklad finančné, vtedy EÚ takzvane nemá pozíciu a nevystupuje.
EÚ je globálny líder v klimatických opatreniach, kto je náš protipól, napríklad v oblasti znižovania emisií?
Krajiny Perzského zálivu. Nemajú až taký problém z hľadiska peňazí, ale pri emisiách či doťahovaní sa o fosílnych palivách áno. Alebo India, ktorá takmer zablokovala výsledok konferencie pred dvoma rokmi. India má svoje špecifiká, býva problematickým hráčom. Hovorí, že jej odopierame dynamický rozvoj a blahobyt a to v situácii, na ktorej nemajú vinu.
Konferencia je však veľmi komplexná. Rieši všetky možné témy napojené na zmenu klímy.
Pri financiách sme aj my ten, kto robí problémy. Keď si vezmeme nový Fond pre straty a škody, boli sme jedni z tých, ktorí sa mu najviac bránili, bez toho, aby sme mali silné záväzky na znižovanie emisií od iných krajín. V rámci EÚ sme boli medzi poslednými krajinami, ktoré súhlasili.
Takže z pohľadu ostrovnej pacifickej krajiny sme pri tomto fonde ten, kto robí problémy my - EÚ.