BRATISLAVA. Prečo by expresne rýchle rušenie špeciálnej prokuratúry malo byť považované za problém, ak skrátené konanie už poslúžilo aj pri grotesknom spore o logo na dresoch hokejistov?
„Naše slovenské kopce predsa nie sú hokejky,“ pobúrene kritizoval jeden z vtedajších lídrov SNS Anton Hrnko, keď hokejový zväz nahradil Tatru, Matru a Fatru v znaku vztýčenými hokejkami. Rozhorčenie SNS vyústilo až do novely zákona o štátnych symboloch, ktorá zakazovala „parodovanie“ štátneho znaku.
Kým hokejový zväz vrátil na dresy tradičnú podobu loga ešte pred prijatím novely, SNS v ťažení za ochranou štátnych symbolov presadila aj zákaz hrania hymien iných štátov – aj bežnými ľuďmi –, keby pri tom nebola oficiálna delegácia z týchto krajín.
Umelo vyvolaný problém riešil vtedajší koaličný partner Most-Híd, keď zákon vracali do pôvodného stavu práve zrýchleným konaním.
Hoci sa má skrátené legislatívne konanie používať len pri ohrození základných ľudských práv a bezpečnosti štátu alebo hrozbe značných hospodárskych škôd, Most-Híd vtedy argumentoval, že nemožnosť spievať hymnu je natoľko urgentným problémom, že nemôže byť vyriešený bežným spôsobom, teda za asi dva mesiace.
Všetky doterajšie vlády od osamostatnenia Slovenska zneužívali možnosť expresne schvaľovať zákony. Jej dôsledkom je oklieštenie demokratických pravidiel, keď sa k návrhom zákonov nemajú možnosť vyjadriť ministerstvá, odborné organizácie ani verejnosť.
Ficov valec má slabé miesto Čítajte Vláde Roberta Fica (Smer), ktorá v stredu navrhla skrátene prijať najväčšie zásahy do systému právneho štátu za najmenej 20 rokov, však teraz stoja v ceste dve významné prekážky – Ústavný súd a Európska komisia.
Ficova vláda v stredu odobrila zrušenie špeciálnej prokuratúry, zrušenie ochrany vyšetrovateľov NAKA, ktorí vyšetrovali kauzy nominantov Smeru, a tiež zníženie trestných sadzieb, ktoré pomôžu stíhaným ľuďom blízkym Smeru – to všetko navrhuje schváliť v skrátenom konaní.
V článku sa dozviete:
- či zastaví Európska komisia Slovensku eurofondy a aká reálna je táto možnosť,
- v čom ide Robert Fico proti rozhodnutiu Ústavného súdu z minulého roka,
- že veto prezidentky koalíciu nanajvýš spomalí
Výzva Komisie: Zatiaľ nepokračujte
„Požiadali sme vládu, aby zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných úpravách, a najmä, aby sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie,“ vysvetľoval v stredu v Bruseli hovorca Európskej komisie Christian Wigand obsah listu, ktorý komisia zaslala ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi zo Smeru.
Ide o mimoriadnu situáciu, keďže komisia bežne nekomentuje vnútorné záležitosti členských štátov. Robí tak skôr výnimočne v prípadoch, keď sú ohrozené princípy fungovania Európskej únie, v tomto prípade princípy právneho štátu.
Kým obsah vládnych návrhov komisia zatiaľ analyzuje a priamo ich nekomentuje, v liste naznačila výhrady k expresnému spôsobu, akým majú byť prijaté.
Bývalý sudca Súdneho dvora EÚ: Fico dal sám najavo pochybnosti, ako zrušiť špeciálnu prokuratúru Čítajte Vláda návrhy zákonov pripravila bez verejnej diskusie, okrem dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu nie je známy žiadny ďalší akademik prizvaný do odbornej diskusie a návrh zverejnila až v čase rokovania vlády.
„Široký rozsah zamýšľaných zmien a doplnení a početné oblasti príslušného práva EÚ si vyžadujú náležitú a dôkladnú analýzu,“ hovorí Wigand.
Ficovi tak nevychádza pôvodný plán, keď sa on a tiež minister Susko a minister obrany Robert Kaliňák minulý týždeň stretli v Bruseli s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Reformu systému v Bruseli ohlásili aj preto, aby sa vyhli prípadným negatívnym reakciám komisie.
„Oni sami však svojou konzultáciou naznačili, že si nie sú istí tým, čo robia. Upozornili na to, že môžu mať vedľajšie úmysly - napríklad zbaviť funkcie pána Lipšica a ochrániť svojich ľudí,“ povedal pre SME bývalý sudca Európskeho súdneho dvora Daniel Šváby. „Vyplýva to aj z toho, že ich návrhy nezlepšujú systém, ale skôr menia niečo, čo funguje.“
Ficov pokus môže vyústiť do žaloby od komisie a finančných sankcií, ale aj pozastavenia eurofondov pre Slovensko.
„Vzhľadom na skúsenosti s Maďarskom, ku ktorému bola komisia tolerantnejšia, už nemusí byť rovnako tolerantná aj k Slovensku,“ hovorí Šváby.
Maďarsko prinajmenšom od roku 2012 začalo zasahovať do nezávislosti súdov, ale aj centrálnej banky a slobody médií. Európska komisia odvtedy začala proti krajine niekoľko konaní, posledné v roku 2021 vyústilo po roku do zmrazenia eurofondov.
Oligarchovia blízki Smeru môžu dostať nižšie tresty, prísnejšie sa bude hľadieť na kajúcnikov Čítajte Proti Poľsku, ktoré zákonmi zasiahlo do nezávislosti súdov v roku 2015, spustila Európska komisia konanie v roku 2017, v čase pandémie mu zmrazila 35 miliárd eur.
Vlády v Maďarsku aj Poľsku napokon aspoň čiastočne zmenili svoje zákony, aby peniaze odblokovali. V prípade Slovenska by zablokovanie eurofondov znamenalo zastavenie väčšiny investícií, keďže z európskych fondov idú peniaze až na 80 percent z nich.
Ústavný súd sa neignoruje
V roku 2017 sa Fico snažil expresne rýchlo pretlačiť zmeny v zákone s takým absurdným odôvodnením, že jeho návrh nepodporila nielen opozícia, ale ani väčšina koaličných poslancov z SNS, Mosta-Híd a dokonca ani Smeru.
Koncom novembra začal Smer v skrátenom konaní pretláčať, aby sa poslancom zmrazili platy aj v ďalšom roku. Inak by im skokovo narástli o tisíc eur. Ficova vláda tvrdila, že nárast platov ústavných činiteľov by štátu spôsobil vážne hospodárske škody, hoci z pohľadu rozpočtu štátu išlo o zanedbateľné štyri milióny eur.
„Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárskou škodou. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát,“ vysvetľoval poslanec SaS Ondrej Dostál nezmyselnosť zdôvodnenia.
Ústavný súd sa k skrátenému konaniu vyjadril v roku 2022, keď posudzoval expresné prijímanie tzv. prorodinného balíčka ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Súd tvrdil, že spôsob prijímania bol v rozpore so zákonom.
Celé prerokovanie zákona vrátane predošlého hlasovania vo vláde trvalo len šesť dní. Aj Matovič priznal, že zmeny presadili „tak trochu bagrom“.
Ústavný súd v rozhodnutí argumentoval aj tým, že išlo o systémovú zmenu v časti sociálnej politiky štátu, a nie o jednorazovú urgentnú pomoc reagujúcu na nejaký mimoriadny stav.
Zároveň súd pripomenul, že o zmenách príspevkov pre rodiny Matovič hovoril už mesiace pred ich predložením.
Ústavný súd tiež upozornil, že vtedajšia vládna koalícia síce zdôvodňovala skrátené konanie odkazmi na sociálne práva rodín, no nijako nevysvetlila, prečo sú ohrozené práve v danej chvíli.
Aj Fico tvrdí, že existencia Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje základné ľudské práva. Nie je však zrejmé, prečo by mali byť ohrozené práve teraz. Špeciálna prokuratúra funguje už dvadsať rokov, počas ktorých bol Fico desať rokov predsedom vlády a nenavrhol ju zrušiť.
„Rozhodnutie k balíčku bolo precedensom, na ktorý sa dá odvolať aj v tomto prípade,“ hovorí vedúci katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer.
„Šanca na to, aby Ústavný súd zhodil zmeny aj z procesných dôvodov, existuje. S tým, že skrátené konanie nemuselo byť dostatočne odôvodnené a zmeny neboli pripravené ani organizačne. Čo ale Ústavný súd urobí, je teraz ťažko predpovedať,“ vraví Káčer.
Progresívne Slovensko už ohlásilo, že sa na Ústavný súd obráti a bude namietať aj obsah zmien. Ak by súd podnet prijal, môže účinnosť zmien aj pozastaviť, až kým nerozhodne.
Na rade sú opozícia a prezidentka
Aj vláda rozsiahle zmeny trestného zákona, zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti a tiež zákona o prokuratúre navrhla len v stredu, už ich stihla aj poslať parlamentu.
Zatiaľ nie je zrejmé, kedy ich zaradia na decembrovú schôdzu parlamentu, očakáva sa, že najneskôr začiatkom budúceho týždňa.
Keďže pôjde o skrátené konanie, tesná koaličná väčšina dokáže návrhy prerokovať a schváliť hypoteticky za jeden deň, v praxi zvyčajne do troch dní.
Potom bude záležať na prezidentke Zuzane Čaputovej, či zákony nevetuje. V stredu sa vyjadrila, že rýchlosť schvaľovania zmien ju „šokovala“. Koalícia môže jej prípadné veto prelomiť.
Prezidentka, ale aj skupina 30 poslancov by sa potom mohli obrátiť na Ústavný súd.
