BRATISLAVA. Slovensko musí v najbližšom období zmazať alebo výrazne znížiť vyše 600-miliónový dlh štátnych nemocníc.
Ak tak neurobí, hrozí mu, že bude musieť zaplatiť najmenej 700-tisíc eur pokuty a každý deň 50-tisíc eur penále. Ide o dlhy trinástich univerzitných a fakultných nemocníc, ktoré spravuje ministerstvo zdravotníctva a v štátnom systéme sú kľúčové.
Tento stav je dôsledkom žaloby, ktorú 5. júla podala Európska komisia na Slovensko za to, že Bratislava roky ignoruje smernicu Únie o boji proti oneskoreným platbám, ktorá prikazuje nemocniciam platiť faktúry načas.
Súdny dvor Európskej únie o žalobe zatiaľ nerozhodol, povedala denníku SME Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Zdravotnícky analytik Martin Smatana však predpokladá, že spomínané konanie proti Slovensku vyvrcholí na budúci rok.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) teraz musí nájsť nielen stámilióny eur na oddlženie štátnych nemocníc, ale musí aj zabezpečiť, aby dodávateľom načas platili faktúry, napríklad za zdravotnícke pomôcky.
Zatiaľ nie je jasné, kde štát na takéto oddlženie nájde peniaze. Aby mohol platiť na budúci rok za zdravotnú starostlivosť, vláda Roberta Fica (Smer) pred pár dňami rozhodla, že zvýši zdravotné odvody. Tento krok však do zdravotníctva prinesie len 357 miliónov eur navyše.
Riešenie problému zatiaľ nemá ani Dolinková. "Táto problematika si vyžaduje komplexnú a úzku spoluprácu a participáciu ďalších štátnych orgánov, okrem iných aj ministerstva financií a v súčasnosti je táto otázka v štádiu rokovaní," odpovedá jej komunikačný odbor.
Jednou z možností by bolo oddlženie nemocníc. Z toho posledného z decembra 2022 má štát k dobru ešte vyše 200 miliónov eur. Ďalšie peniaze však štát k dispozícii nemá, a ak by ich aj mal, pred eurokomisiou to situáciu nevyrieši.
Za posledných najmenej 13 rokov už Slovensko oddlžovalo nemocnice niekoľkokrát, ale tie sa vždy nanovo zadlžovali. Komisia však požaduje, aby sa už nezadlžovali a načas platili faktúry.
V článku sa dočítate
- prečo Európska komisia žaluje Slovensko na Súdnom dvore EÚ,
- aká pokuta a penále Slovensku hrozia za dlhy štátnych nemocníc,
- prečo nedokážu štátne nemocnice načas platiť faktúry.
Komisia stratila trpezlivosť
"Pokiaľ ide o Slovensko, Komisia sa obracia na Súdny dvor z dôvodu výrazných oneskorení verejných nemocníc s platbami ich dodávateľom," vysvetľuje Ludviková.
Komisia podľa nej vyzýva Slovensko už od roku 2017, aby štátne nemocnice rešpektovali smernicu o boji proti oneskoreným platbám z februára 2011. Tá prikazuje, aby štátne nemocnice platili svojim dodávateľom do 60 dní od dodania tovaru alebo služby. Priemerné oneskorenie platieb slovenských univerzitných a fakultných nemocníc je až 397 dní.
Európska komisia sa preto obrátila na Súdny dvor.
"Slovenská republika nezabezpečila, aby u verejnoprávnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v obchodných transakciách, kde sú dlžníkom, lehota splatnosti nepresahovala 60 kalendárnych dní," uvádza Komisia v žalobe hlavný dôvod. Jej žaloba je zverejnená na portáli Súdneho dvora EÚ.
Vo faktúrach štátnych nemocníc, ktoré sú po splatnosti, sú stámilióny eur, ktoré zdravotnícke zariadenia dlhujú svojim dodávateľom.
"Stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc po lehote splatnosti k 31. októbru 2023 bol 666 miliónov eur," vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva.
Hrá sa o 258 miliónov eur. Žraloci z BFF môžu na nemocniciach zarobiť Čítajte Túto sumu musia nemocnice zaplatiť alebo aspoň výrazne znížiť ešte pred verdiktom Súdneho dvora. Keďže nemajú peniaze, na rade je ich zriaďovateľ ministerstvo zdravotníctva, teda štát.
"Ak bude porušenie povinnosti (platenia faktúr načas, pozn. red. ) Slovenska pretrvávať v čase rozhodovania Súdneho dvora o sankciách, Súdny dvor uloží tak paušálnu pokutu, ako aj penále odo dňa vyhlásenia rozsudku," píše sa v dokumente slovenského ministerstva zdravotníctva o finančnej stabilizácii zdravotníckych zariadení. Dokument informuje aj o hrozbách, ktorým môže štát v takom prípade čeliť, prerokoval ho aj parlament.
Dlhy štátnych nemocníc
- Ku koncu októbra 2023 boli po lehote splatnosti faktúry štátnych nemocníc v sume 666 miliónov eur.
- Štátnych nemocníc, ktorých sa to týka, je 13. Ide o univerzitné a fakultné nemocnice.
- Európska komisia od roku 2017 vyčíta Slovensku, že štátne nemocnice neplatia faktúry do 60 dní.
- Je to porušenie smernice EÚ o boji proti oneskoreným platbám.
- V apríli tohto roku nás dala EK za to na Súdny dvor.
- Hrozí nám pokuta 800-tisíc eur a 50-tisícové penále každý deň, kým nezačnú naše nemocnice riadne platiť faktúry.
"Minimálna paušálna pokuta je pre Slovensko stanovená vo výške 696-tisíc eur," uvádza sa v ňom.
Bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič však predpokladá, že to bude viac. "Musíme zaplatiť sankciu 800-tisíc plus okolo 50-tisíc eur je ďalšia sankcia, ktorá každý deň nabieha,“ povedal v septembri pre televíziu Doktor. Pre denník SME následne uviedol, že takto to bolo uvedené v infringemente (konanie o porušení smernice EÚ, pozn. red.) Komisie proti Slovensku.
"Konkrétne k tomuto prípadu sa nemôžeme vyjadriť," reaguje na to Ludviková. "O výškach sankcií je rovnako predčasné špekulovať," dodáva. Vo všeobecnosti sa však podľa nej dá povedať, že súd môže stanoviť paušálnu pokutu a denné penále, ktoré sa platí až do splnenia povinnosti.
Inými slovami to znamená, že Slovensko riskuje nielen vysokú pokutu, ale aj platenie denného penále až do času, kým naše nemocnice nebudú platiť faktúry do 60 dní.
Nízke platby poisťovní a vysoké náklady na mzdy
Ako je možné, že štátne nemocnice sa roky zadlžujú a ani po oddlžení nedokážu načas platiť faktúry?
Spomínaný dokument o finančnej stabilizácii zdravotníckych zariadení hovorí o dvoch hlavných dôvodoch.
Prvým je, že platby od zdravotných poisťovní nepokrývajú náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Spomínané univerzitné a fakultné nemocnice robia nezriedka najzložitejšie a finančne najnáročnejšie výkony. Aj z tohto dôvodu sa do nich neraz prekladajú pacienti z regionálnych alebo okresných nemocníc, čo im tiež môže zvyšovať náklady.
Firma BFF Central Europe zarába na dlhoch nemocníc. Skupuje ich a vymáha cez vysoké úroky Čítajte Druhým dôvodom je, že nielen týmto nemocniciam medziročne rastie podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní. Pod osobnými nákladmi sa myslia platy zdravotníkov. Kým v roku 2018 vynakladali nemocnice na mzdy 72 percent zo svojich príjmov od poisťovní, v roku 2021 to už bolo v priemere 85 percent.
Mzdy zdravotníkov v nemocniciach sa naposledy masívne zvyšovali na začiatku tohto roku. Bol to aj dôsledok memoranda, ktoré podpísalo Lekárske odborové združenie na konci minulého roku s vládou vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera. Platy však nemocnice musia zvyšovať, aby z nich neodišli zdravotníci. Akútny je najmä nedostatok sestier.
Štát sa nádeja, že platobná disciplína nemocníc sa zlepší po plnom spustení úhradového mechanizmu za zdravotnú starostlivosť známého pod skratkou DRG a po spustení ostrej prevádzky novej siete nemocníc. Jej spustenie sa však posúva až na rok 2025 a ani DRG ešte nie je naplno spustené.
Vyvstáva teda otázka, aký vplyv môže mať v tejto situácii na nemocnice pokuta od Európskej komisie a penále od Súdneho dvora.
Zdravotnícky analytik a šéf INEKO Dušan Zachar vraví, žeby bolo dobré, keby tento tlak od Európskej komisie viedol k tvrdým rozpočtovým pravidlám v štátnych nemocniciach.
Analytik INESS Martin Vlachynský si zas myslí, že by pomohlo, keby sa aspoň z časti štátnych nemocníc stali obchodné spoločnosti. Dobrým príkladom je Nemocnica Poprad, ktorá je stopercentnou štátnou akciovou spoločnosťou. Neprodukuje dlhy a v hodnotení nemocníc patrí medzi najlepšie.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
