BRATISLAVA. Rušenie špeciálnej prokuratúry, s ktorým prišli politici vládnej koalície narýchlo a bez diskusie, má vratké základy. Okrem toho, že politici doteraz nepovedali, kto je vôbec autorom návrhu, nesedia ani argumenty, z ktorých vychádzajú.
Denník SME zhrnul tri hlavné dôvody, ktoré pomenovali premiér Robert Fico či minister spravodlivosti Boris Susko v stredu, keď zmeny predstavovali. Urobili tak až po tom, čo zámer schválila vláda.
Fico, Pellegrini a Danko prepisujú právny štát. Končí špeciálna prokuratúra, čurillovci prídu o ochranu Čítajte Ak zámer politikov prejde a parlament novelu odobrí, zákony vstúpia do platnosti v polovici januára.
Špeciálna prokuratúra porušuje ľudské práva, čo dokázalo 30 rozhodnutí Ústavného súdu
Nálezy Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, na ktoré sa Fico opakovane odvoláva, sa týkajú skôr súdov než špeciálnej prokuratúry. Ide napríklad o situácie, keď sudca podľa nálezov nedostatočne zdôvodnil potrebu väzby alebo o väzbe rozhodoval iný sudca, než mal.
To sa stalo aj v prípade oligarchu Norberta Bödöra, ktorého dal z väzby na slobodu prepustiť v januári 2022 Najvyšší súd. Spravil tak práve na základe nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že o jeho väzbe rozhodoval nesprávny sudca. Väzbu totiž Bödörovi predlžoval sudca Roman Púchovský, no podľa ústavných sudcov mal rozhodovať na základe rozvrhu práce niekto iný. Na špecializovanom súde si však rozvrh práce interpretovali inak a chybu vo svojom postupe nevideli ani spätne, hoci nález rešpektovali.
Fico dnes aj takéto rozhodnutia radí k tým, pre ktoré treba rušiť špeciálnu prokuratúru.
„Úrad špeciálnej prokuratúry výraznou mierou prispieval k porušovaniu ľudských práv,“ opakoval Fico v stredu po rokovaní vlády. Dodal, že rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, „potvrdzujú, ako hrubo boli porušované ľudské práva v prípravnom konaní.“
Fico túto všeobecnú formuláciu, ktorá pritom celkom nesedí, používa už takmer dva roky, a to od spomínaného rozhodovania o Bödörovi. K tejto téme vtedy spravil aj osobitnú tlačovku pred Generálnou prokuratúrou, na ktorej bol vedľa neho oligarchov advokát Marek Para a tiež súčasný štátny tajomník Pavol Gašpar. Ten tam nebol náhodne, keďže vo väzbe bol v tom čase aj jeho otec, exšéf polície Tibor Gašpar.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic hovorí o úmyselnom zavádzaní, keďže priamo Úradu špeciálnej prokuratúry sa týkali len tri nálezy Ústavného súdu. Dva hovorili o prieťahoch v konaní, jeden sa týkal súhlasu na prehliadku iných priestorov. Všetky ostatné nálezy sa podľa neho týkali väzobného stíhania, ktoré odsúhlasoval Najvyšší súd.
„V žiadnom rozhodnutí však Ústavný súd nepovedal, že nie je dôvodne vedené trestné stíhanie. Boli to rozhodnutia procesno-technickej povahy, či adekvátne detailne zdôvodnil Najvyšší súd dôvody väzby,“ povedal Lipšic.
To, že Ústavný súd kontroluje jednotlivé rozhodovania, je však podľa neho v poriadku. Pri porovnávaní s inými inštitúciami poukazuje na to, že ústavní sudcovia videli porušenie práv v období od roku 2020 do konca roku 2022 asi v 20 prípadoch, o ktorých rozhodovalo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu. Cez 30 takých rozhodnutí sa týkalo obchodného kolégia či občianskoprávneho kolégia. Nik ich však na základe toho nenavrhuje zrušiť.
Krívajúci argument o ohrození ľudských práv zo strany špeciálnej prokuratúry používajú politici vládnej koalície dokonca aj pri vysvetľovaní toho, prečo zmeny pretláčajú v skrátenom legislatívnom konaní.
„Je tu hrozba ďalšieho porušovania ľudských práv. Málokedy pri skrátených konaniach máme také čisté argumenty na skrátené konanie, ako v tomto prípade,“ tvrdí Fico.
Úspešnosť na súdoch je vymyslená
Špeciálna prokuratúra pri svojej obhajobe poukazuje na to, že sú za ňou dobré výsledky a žiadny súd ani jediný raz nekonštatoval manipuláciu káuz pod jej dozorom. Ide o časté obvinenia, ktoré na jej adresu používajú politici vládnej koalície.
