BRATISLAVA. Vládna koalícia postupuje pri expresnom rušení špeciálnej prokuratúry a znižovaní trestov za korupciu voči opozícii tak agresívne, že zvyšuje jej šance na úspešné napadnutie týchto zásahov na Ústavnom súde.
V piatok ráno na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady jeho predseda Miroslav Čellár z koaličného Hlasu nedovolil po prvej sérii kritických otázok opozície ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer) položiť ďalšie a diskusiu uzavrel.
Výbor prerokúval návrh na skrátené legislatívne konanie k rušeniu špeciálnej prokuratúry, aby inštitúcia zanikla už k 15. januáru.
„Vzhľadom na to, že nie je umožnená rozprava, ja sa nebudem zúčastňovať na hlasovaní. Toto je absurdné. Na tomto sa ja podieľať nebudem,“ rozhorčene vstal podpredseda výboru Ondrej Dostál a odišiel. Rokovanie výboru opustili aj ďalší poslanci opozície.
„Rokovanie výboru vediem ja. Pri všetkej úcte k vám, aj keby sme tu boli 24 hodín, tak asi nemáme priestor na to, aby sme zodpovedali všetky vaše otázky,“ obhajoval svoj krok Čellár. „Išlo to, aby to odsýpalo,“ tvrdil.
Poslankyňa SaS Mária Kolíková sa ešte dožadovala vysvetlenia a poukazovala na nevysvetlené dôsledky zmien, ktoré dôvodové správy k novelám ani samotní minister nevysvetlili. „Dobre. Ukončujem rokovanie výboru,“ trval na svojom Čellár.
Vládna koalícia len v stredu schválila návrhy zasahujúce do právneho štátu na Slovensku, v piatok ich už plénum parlamentu zaradilo do programu.
Opozícia už avizovala, že sa proti zmenám a proti rýchlemu spôsobu ich schvaľovania bez verejnej diskusie obráti na Ústavný súd. Za zachovanie špeciálnej prokuratúry sa už postavila Rada prokurátorov Slovenska aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.
Koalícia zatiaľ robí všetko preto, aby zásadné zmeny presadila ešte pred vianočnými sviatkami. Zákony by tak nadobudli účinnosť 15. januára.
V piatok sa k ťaženiu premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho ministra spravodlivosti pridal aj líder Hlasu a parlamentu Peter Pellegrini.
Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok avizovala, že je pripravená zákony po schválení v parlamente vetovať a obrátiť sa aj na Ústavný súd.
„Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta a pokiaľ ide o podanie na Ústavný súd, vnímam to ako realistickú možnosť," povedala.
Koaličnú úderku na výbore doplnil Pellegrini v pléne
Už pri prvej sérii otázok opozície ministrovi Suskovi vyjadrovali koaliční poslanci v piatok po ôsmej hodine ráno na ústavnoprávnom výbore svoju nespokojnosť a zároveň prevahu. Keďže návrhy vlády sú verejne prístupné len od stredy, každý z opozičných poslancov mal viacero otázok.
Čellár nesúhlasil s tým, aby minister každému z poslancov ihneď odpovedal, ale chcel, aby sa naraz spýtali viacerí a odpovedal naraz. S tým opoziční poslanci z obavy, že sa Susko niektorým odpovediam vyhne, nesúhlasili.
„To sa potom nedá diskusia ani poriadne viesť,“ hodnotí udalosti z výboru Kolíková.
Keď sa poslanec Progresívneho Slovenska Branislav Vančo dostal na rad a položil svoje otázky, namiesto ministrovej odpovede ho najskôr začal karhať poslanec Smeru Ján Mažgút. „My už sme v bode rôzne, keď tu splieta pán poslanec o špeciálnej prokuratúre?“ ozval sa Mažgút.
Formálne sa totiž návrh na skrátené konanie týka novely Trestného zákona, ktorou za znižujú trestné sadzby, no rušenie špeciálnej prokuratúry je ako „prílepok“ súčasťou zmien.
Po odchode poslancov už výbor nebol uznášaniaschopný a nemohol tak prijať uznesenie, či odporúča, alebo neodporúča parlamentu prerokovať zmeny zrýchlene.
Neskôr sa už návrhy zákonov dostali do pléna, kde však poslanci museli najskôr odsúhlasiť ich zaradenie do programu schôdze, keďže tá sa začala ešte v stredu.
Opoziční poslanci Zuzana Števulová a Martin Dubéci z PS a tiež Kolíková preto navrhli, aby ich parlament odmietol zaradiť do programu.
Pellegrini, ktorí schôdzu riadil, však postup opozície zmaril, keďže o jej návrhu nechal hlasovať až potom, ako poslanci hlasovali o zaradení inkriminovaných návrhov vlády. „Porušuje naše ústavné práva ako poslancov a môže to zakladať dôvody pre Ústavný súd, aby toto posúdil,“ tvrdí Števulová.
Už keď Ústavný súd minulý rok posudzoval expresné schválenie rodinného balíčka vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), práve možnosti opozície riadne vystúpiť a vyjadriť sa k návrhu považoval za kritériá, podľa ktorých je možné posúdiť, či sa o návrhu rokuje v rozpore s ústavou.
„Rozhodnutie k balíčku bolo precedensom, na ktorý sa dá odvolať aj v tomto prípade,“ hovorí vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer.
„Šanca na to, aby Ústavný súd zhodil zmeny aj z procesných dôvodov, existuje. S tým, že skrátené konanie nemuselo byť dostatočne odôvodnené a zmeny neboli pripravené ani organizačne. Čo ale Ústavný súd urobí, teraz ťažko predpovedať,“ vraví Káčer.
Žilinka problém nevidí (komentár) Čítajte Susko: Európska komisia nehovorí, že to nemáme robiť, len že by sme nemali
„Akým spôsobom je ohrozená bezpečnosť štátu?“ pýtala sa poslankyňa PS Lucia Plaváková ministra Suska na dôvody, prečo chce vláda schváliť zrušenie špeciálnej prokuratúry skrátene.
Expresné schvaľovanie zákonov totiž musí splniť aspoň jednu z troch podmienok - ohrozenie bezpečnosti štátu, základných ľudských práv, alebo musia hroziť vážne hospodárske škody.
Susko tvrdí, že špeciálna prokuratúra vykladá zákony inak než ostatné prokuratúry a to považuje za ohrozenie bezpečnosti a ľudských práv. Špeciálnej prokuratúry sa pritom týkali len tri nálezy Ústavného súdu, zatiaľ čo predseda Smeru Robert Fico hovorí, že ich bolo tridsať.
Minister tiež čelí otázkam, ako sa vyrovná s výzvou Európskej komisie, ktorá listom požiadala vládu, aby systémovú zmenu nepresadzovala v skrátenom konaní bez verejnej diskusie a dôslednej analýzy.
„Ten list nehovorí, že to nemáme robiť, ale že to máme zvážiť,“ odpovedá Susko.
Kým poslanci opozície sa opierajú pri kritike aj o vyhlásenie Rady prokurátorov, ktorá rýchlosť schvaľovania kritizuje, koaličný poslanec Tibor Gašpar zo Smeru si zas pomáha stanoviskom generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vo štvrtok Žilinka tvrdil, že návrh vlády považuje za vykonateľný.
Susko tiež odmieta, že by išlo o nepriamu novelu zákona o prokuratúre. Nejde podľa neho o takzvaný prílepok, keď sa v návrhu k jednému zákonu „dolepí“ aj novela ďalšieho zákona, čo znižuje prehľadnosť právneho poriadku.
Minister sa to snaží podložiť tým, že návrh novely Trestného zákona má vo svojom názve dodatok v znení „aj iných právnych noriem“, čím naznačuje, že sa zmeny týkajú aj iných zákonov. Nepriama novela podľa neho preto nie je nepriama.
Prezidentka: Účelový zásah politickej moci
Už teraz je zrejmé, že vládna koalícia bude musieť dvakrát nechať poslancov hlasovať o zámere zrušiť špeciálnu prokuratúru, a tiež o znižovaní sadzieb za tresty a rušenie ochrany oznamovateľov korupcie pre policajtov.
Prezidentka totiž avizuje, že návrhy v súčasnej podobe vetuje.
„Nedajú sa prehliadnuť ani vyjadrenia mnohých koaličných politikov. Sú nimi kritické postoje k osobe na čele špeciálnej prokuratúry, a tiež k niektorým prokurátorom ÚŠP, ktorý oni sami uvádzajú ako jeden z motívov zrušenia špeciálnej prokuratúry,“ vysvetľuje prezidentka.
Aj preto sa jej postup vlády javí ako „účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovanie prokuratúry“.
Prezidentské veto by schvaľovanie návrhov spomalilo a môže spôsobiť, že sa vláde nepodarí proces dokončiť do Vianoc. Ani veto však prijatie zákonov nezastaví, keďže koalícia má so 79 poslancami dostatok hlasov, aby veto prelomila.
V prípade odňatia ochrany oznamovateľov korupcie pre policajtov hovorí prezidentka o retroaktívnom a nelegitímnom zásahu. Zámer vlády je priamo namierený proti vyšetrovateľom NAKA, ktorí riešili aj kauzy ľudí blízkych Smeru.
Zmeny v zákone podľa prezidentky ľudí skôr odradia od toho, aby korupciu nahlasovali.
K plánu znížiť tresty sa Čaputová odvoláva aj na vyhlásenie Európskej prokuratúry, podľa ktorej už zmiernený postih nebude dostatočne odrádzať ľudí pred podvodmi pri čerpaní eurofondov.
