BRATISLAVA. Úrad špeciálnej prokuratúry dozoruje tie najzávažnejšie kauzy. Okrem vrážd a organizovaných zločineckých skupín aj ekonomickú kriminalitu a korupciu, ktorá často siaha do vysokých štruktúr politiky.
Expresný zásah Ficovej vlády, ktorá v stredu odobrila zrušenie tejto inštitúcie, sa aj prezidentke Zuzane Čaputovej zdá účelový. Zákon bude vetovať a plánuje sa obrátiť aj na Ústavný súd. Tisíce ľudí vo štvrtok protestovali a mlčať neostala ani odborná verejnosť či samotní prokurátori.
Európska komisia požiadala vládu, aby v zmenách bez riadnej konzultácie zatiaľ nepokračovala. Novelu, ktorá okrem špeciálnej prokuratúry zasiahne aj do Úradu pre chránených oznamovateľov a výrazne zníži trestné sadzby, prijala vláda bez odbornej diskusie a návrh zverejnila až v čase rokovania.
V článku sa dočítate názory od:
- Ivety Radičovej, bývalej premiérky,
- Petra Vačoka, býalého policajného vyšetrovateľa,
- Dušana Zachara, analytika INEKO,
- Lucie Žitňanskej, bývalej ministerky spravodlivosti,
- Petra Kováča, právnika a súdneho lekára.
Ak opozícia nevyužije všetky svoje možnosti a prezidentka nezasiahne, zákon by mohol nadobudnúť účinnosť už v januári. Pre špeciálnu prokuratúru by to znamenalo, že jej prokurátorov preradia buď na Generálnu prokuratúru, alebo na krajské prokuratúry a všetky prípady vrátane veľkých káuz Ficových nominantov sa prerozdelia nanovo.
Kým jedna časť odbornej verejnosti hovorí o ohrození pilierov demokracie a právneho štátu, tá druhá zmeny víta a chcela by urobiť podrobný audit, či sa na Úrade špeciálnej prokuratúry dodržiavala ústavnosť.
Katarína Šmigová, dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy
Mal by sa zrušiť alebo ponechať Úrad špeciálnej prokuratúry?
Pri akýchkoľvek systémových zmenách trestnoprávnej jurisdikcie štátu je potrebné reflektovať aj jeho medzinárodnoprávne záväzky.
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN proti korupcii, podľa ktorého má Slovensko povinnosť zabezpečiť v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku existenciu vhodného orgánu alebo orgánov zabezpečujúcich uplatňovanie práva. To znamená, že minimálne vo vzťahu k trestnému činu korupcie je existencia ÚŠP jednoznačne odôvodnená.
Ak už robiť nejakú systémovú zmenu vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, aká by to mala byť?
Systémové zmeny si vyžadujú systémové riešenia, teda riešenia prijaté v rámci celospoločenskej diskusie, po štandardnom, nie skrátenom legislatívnom konaní. Uvedené sa môže týkať napríklad vymedzenia kompetencie ÚŠP, ktorá v súčasnosti zahŕňa rôzne trestné činy.
Aký dosah by malo zrušenie špeciálnej prokuratúry na vyšetrovanie veľkých káuz?
Na túto otázku je možné odpovedať len vo forme „predpokladov“: veľké kauzy nie sú jednoduché, čo sa prejavuje v rozsiahlosti spisov, ktorých naštudovanie si vyžaduje veľa času - zrušenie ÚŠP môže mať dosah na vyšetrovanie veľkých káuz v tom zmysle, že dôjde k prieťahom v konaní, keďže podľa aktuálneho návrhu sa spisy presunú na krajské prokuratúry bez podpory pre krajských prokurátorov z časového hľadiska.
Iveta Radičová, sociologička a bývalá premiérka
Mal by sa zrušiť alebo ponechať Úrad špeciálnej prokuratúry?
Špeciálna prokuratúra funguje dvadsať rokov, má za sebou výsledky v odhaľovaní mafie, najväčších organizovaných zločinov a, samozrejme, korupcie na najvyššej úrovni.
Ak by sme mohli konštatovať, že Slovenská republika nemá zásadný problém s korupciou, potom by sme mohli vôbec pripúšťať otázku o existencii špeciálnej prokuratúry, ale toto nie je náš prípad.
Ak už robiť nejakú systémovú zmenu vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, aká by to mala byť?
Neviem sa vyjadriť k systémovej zmene špeciálnej prokuratúry, skôr máme problém s Trestným poriadkom ako celkom. Pre mňa systémová otázka od vzniku Slovenskej republiky je skôr pozícia a postavenie Generálnej prokuratúry, ktorá má ešte stále vnútorne hierarchický tvrdý systém, do ktorého nie je možné zasahovať, a kompetencie, ktoré v mnohom nahrádzajú kompetencie súdu. Pozri známy paragraf 363.
Aký dosah by malo zrušenie špeciálnej prokuratúry na vyšetrovanie veľkých káuz?
Obava z presunu agendy špeciálnej prokuratúry pod nezmenenú a nereformovanú Generálnu prokuratúru prináša so sebou riziko rovnakého postupu a spracovania, ako to zažívame teraz v mnohých kauzách.
Peter Vačok, vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna a advokát
Mal by sa zrušiť alebo ponechať Úrad špeciálnej prokuratúry?
Mal by sa urobiť podrobný audit, či sa v činnosti prokurátorov tohto štátneho orgánu ortodoxne dodržiavala ústavnosť a zákon. V mojej aplikačnej praxi mám aj prípady, že to tak nebolo.
Je tu priestor na otázku, ako je možné, že niektorí obvinení, ktorí páchali závažnú trestnú činnosť, investujú do kúpy drahých vecí a firiem. Doslova sa im až smiešne vyvodzuje zodpovednosť za závažné protispoločenské konanie a tým, ktorí sú na základe ich výpovedí stíhaní, sú ukladané tvrdé tresty.
Ak už robiť nejakú systémovú zmenu vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, aká by to mala byť?
Činnosť tohto štátneho orgánu by mala byť v prevažnej miere zameraná na to, aby trestné činy boli náležite objasnené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, a nie postupovať za poskytovanie neprimeraných benefitov osobám, ktoré často spáchali závažnejšie trestné činy ako tí, ktorých sa svojou „spoluprácou“ pomáhajú usvedčovať.
Aký dosah by malo zrušenie špeciálnej prokuratúry na vyšetrovanie veľkých káuz?
Bude vecou generálneho prokurátora a jeho ľudí na tomto orgáne, ako sa dokážu s touto zmenou vyrovnať. Určite by sa dalo bez akýchkoľvek pochybností a prieťahov pokračovať v rozbehnutých trestných veciach.
Či pôjde do popredia ústavnosť, zákonnosť alebo iné vplyvy, to ukáže budúcnosť. Záleží to na ľuďoch a spoločnosť zistí, či máme prokurátorov, ktorí fungujú na základe Ústavy SR, zákonov, alebo sú ovplyvňovaní aj niečím iným.
Dušan Zachar, riaditeľ INEKO
Mal by sa zrušiť alebo ponechať Úrad špeciálnej prokuratúry?
Ak vládna moc sleduje verejný záujem, tak rušiť inštitúciu, ktorá vykazuje nepopierateľné, overiteľné pozitívne výsledky, nedáva zmysel. Zrušiť ÚŠP však dáva zmysel vtedy, ak osobné záujmy prevážia nad verejným záujmom a vládna moc nechce, aby platilo pravidlo „padni komu padni“.
Ak už robiť nejakú systémovú zmenu vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, aká by to mala byť?
Túto otázku nevie INEKO plnohodnotne posúdiť, ale ak by sa nejaké zmeny mali vykonávať, určite by sa mali vykonávať smerom k posilňovaniu vymožiteľnosti práva, a nie k jej zoslabovaniu, čo teraz hrozí.
Aký dosah by malo zrušenie špeciálnej prokuratúry na vyšetrovanie veľkých káuz?
Samozrejme, že negatívny, veď na to sa táto zmena robí. Ale nebude to mať negatívny dosah len na veľké kauzy, ale na celý právny štát a vymožiteľnosť práva na Slovensku, čo skôr či neskôr pocítia vo svojich životoch a peňaženkách všetci občania Slovenskej republiky.
Lucia Žitňanská, bývalá ministerka spravodlivosti
Odpovedala na všetky otázky v jednej odpovedi.
Domnievam sa, že teraz je čas sústrediť sa na to podstatné, a tým podľa mňa nie je otázka, či zrušiť, alebo nejako zmeniť fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Podstatné je, že rozhodujúci predstavitelia aktuálnej politickej majority boli alebo sú činnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry priamo alebo nepriamo osobne dotknutí. Sú v konflikte záujmov a využívajú či zneužívajú aktuálne mocenské postavenie na presadenie zmien v Trestnom práve a na prokuratúre spôsobom, ktorý je v rozpore s akýmikoľvek pravidlami a princípmi právneho štátu. Prekračujú pritom všetky hranice.
Teraz nejde o odbornú diskusiu, či alebo ako zmeniť fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemali by sme naskočiť na túto hru, na ktorú sa nehrá dokonca ani vládna moc. Podstatné je, či aktuálna politická moc môže naozaj úplne všetko.
Peter Kováč, súdny lekár a docent trestného práva
Mal by sa zrušiť alebo ponechať Úrad špeciálnej prokuratúry?
Akákoľvek zmena by mala nasledovať po odbornej diskusii. Tú som nepostrehol.
Ak už robiť nejakú systémovú zmenu vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, aká by to mala byť?
Zmeny v oblasti trestného práva by mali vychádzať z analýzy fungovania príslušných inštitútov a inštitúcií s cieľom riešiť zistené nedostatky v činnosti a chýbajúcu právnu úpravu.
Aký dosah bude mať zrušenie špeciálnej prokuratúry na vyšetrovanie veľkých káuz?
Zmena môže byť od nulovej po absolútnu, bez znalosti príslušného spisu je ťažké čokoľvek odhadovať. Pánom prípravného konania je prokurátor, môže rovnako dobre podať obžalobu, ako zastaviť trestné stíhanie. Dokonca aj na súde môže od obžaloby ustúpiť úplne alebo čiastočne. To má za následok oslobodzujúci rozsudok v zodpovedajúcom rozsahu.
Beata
Balogová
