BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová nevylučuje prípadné veto aj podanie na Ústavný súd v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.
Zrušenie špeciálnej prokuratúry podľa nej výrazne oslabí právny štát a argumenty vlády na skrátené legislatívne konanie sú v rozpore s princípmi právneho štátu, oznámila prezidentka. Domnieva sa, že ide o účelové konanie.
Zuzana Čaputová poukázala na názor Rady prokurátorov, ktorá sa obáva, že krajské prokuratúry nezvládnu prevziať a plnohodnotne pokračovať v agende špeciálnej prokuratúry.
Oligarchovia blízki Smeru môžu dostať nižšie tresty, prísnejšie sa bude hľadieť na kajúcnikov Čítajte Fico chce mať schválenie do konca roka
Na skrátené legislatívne konanie pri novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer). Právo prezidentky na vetovanie zákona rešpektuje. Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.
Koaličná strana Hlas rešpektuje právo prezidentky na jej názor i na jej kroky, no tvrdí, že zodpovednosť za podobu trestného práva napokon ponesie vláda a Národná rada. Strana dodala, že právny štát nesmie byť viazaný na existenciu jednej inštitúcie a už vôbec nie konkrétnej osoby na jej čele.
"Špeciálne inštitúcie trestného práva sú v Európskej únii absolútnou výnimkou, preto v rámci približovania trestného práva vyspelým krajinám pristupuje vláda aj k tomuto kroku," uviedla v stanovisku Hlasu jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
Prezidentka kritizuje aj to, že vláda predložila zmeny v skrátenom legislatívnom konaní, bez komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou. "Na dlhšiu diskusiu by bol dostatok času, ak by predchádzajúce vlády nezmyselne neodsúvali termín parlamentných volieb až na koniec septembra," reagoval Hlas.
Opozícia sa stotožňuje s prezidentkou
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič víta vyjadrenie prezidentky. Očakával by, že bude vyvíjať k tejto téme aktívnejšiu činnosť pre zachovanie demokracie na Slovensku.
"Vieme o tom, čo sa tu chystá pár týždňov, očakával som od nej, že bude burcovať davy, že bude využívať svoju pozíciu omnoho intenzívnejšie už niekoľko týždňov. Verím, že jej vydrží to odhodlanie a podať návrh na Ústavný súd a vrátiť zákon parlamentu je to najmenej, čo môže urobiť," konštatoval na tlačovej konferencii Matovič.
"Prezidentka sa zastala princípov právneho štátu a jasne sa postavila na stranu spravodlivosti a slušných ľudí na Slovensku. My budeme proti únosu právneho štátu bojovať v parlamente, v Európskej únii aj na uliciach a oceňujeme, že prezidentka spraví zo svojej pozície všetko, čo jej ústava umožňuje, aby sme spoločne ukázali, že demokracia sa vie brániť," skonštatovalo hnutie Progresívne Slovensko.
Jeho predseda Michal Šimečka sa zhoduje s prezidentkou v tom, ako upozornila na "absurdnú rýchlosť a brutalitu" vlády pri pretláčaní zmien. Jediným vysvetlením je podľa neho snaha o pomstu a zrušenie inštitúcie, ktorá si len robí svoju prácu.
Poslankyňa parlamentu za SaS Mária Kolíková upozornila, že prezidentka sa ozvala ešte predtým, ako návrh prešiel. Je podľa nej zjavné, že hlava štátu je vyrušená tým, akým spôsobom koalícia robí zmeny. Došlo podľa nej k porušeniam štandardného legislatívneho procesu.
Predseda KDH Milan Majerský sa stotožňuje s tým, že prezidentka kritizuje rýchlosť prípravy návrhov. Koalícia mala ísť podľa neho na to "s rozumom" a pomaly. "Odstráňme, čo je chybné, ale nezrušiť celú inštitúciu," reagoval.
Podľa koalície ide o systémovú zaujatosť
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má od 15. januára vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré v stredu 6. decembra s pripomienkami odobrila vláda.
Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) je dôvodom zrušenia ÚŠP fakt, že sa stal systémovo zaujatým a len personálne zmeny by túto situáciu neriešili.
„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení, aj keby sa on vylúčil z rozhodovania, sú takisto zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný," konštatoval Susko.
