BRATISLAVA. Prečo by na premiéra malo doliehať masové skandovanie "dosť bolo Fica, dosť bolo Fica" z protivládneho protestu? Veď jeho Smer s koaličnými partnermi Hlasom a SNS sa opiera o čerstvú podporu milióna dvestotisíc voličov spred dvoch mesiacov vo voľbách.
"Chcem sa spýtať pána Šimečku a ďalších. To idete organizovať rôzne podujatia, kričíte, chodíte po médiách?" pýtal sa v nedeľu v centrále Smeru, kde opäť útočil na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho úrad.
Napriek nedávnym voľbám, predvianočnému obdobiu, chladnému počasiu a pomerne zložitej téme expresného rušenia špeciálnej prokuratúry však prišlo na narýchlo zorganizovaný protest Progresívneho Slovenska a ďalších opozičných strán minulý štvrtok zrejme až päťtisíc ľudí.
Išlo o najskorší protest proti novej vláde - už 43 dní po voľbách - a masívnosťou prekonal aj dlhšie pripravovaný prvý povolebný protest OĽaNO Igora Matoviča pred komplexom Bonaparte z roku 2016.
Stošesť dní po vtedajších marcových voľbách prišlo pred rezidenciu, kde býval Fico v prenajatom byte od neskôr odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka, protestovať jeden a pol tisíca ľudí.
Opozícia nemá dosť hlasov, aby rušenie špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestných sadzieb za korupciu zastavila, ale voči verejnému odporu nie je Fico imúnny.
Už v utorok chce opozícia ďalšími protestmi nielen v Bratislave, ale aj ďalších mestách ukázať, že pomerne masívny protivládny odpor neexistuje len v jej volebnej bašte - hlavnom meste.
"Protestná vlna ľudí na Slovensku proti únosu demokracie a právneho štátu rastie," pozýva opozícia ľudí na protesty.
Vládnej koalícii to marí snahu o expresné zásahy do právneho systému, kým voličov oslovuje 13. dôchodkami, mimoriadnym príspevkom pre dôchodcov či štátnou pomocou s hypotékami.
Z dlhodobého hľadiska môžu protesty pomôcť najmä PS napodobniť Matovičov úspech z volieb 2020, ktorým predchádzali práve protesty Bonaparte. Uškodiť môžu aj prípadnej prezidentskej kandidatúre lídra Hlasu Petra Pellegriniho.
1. Fico už zažil, čo dokáže ulica. Od protestov neodrádza
"Dosť bolo Pašku, nechceme frašku," kričal v novembri 2014 počas Ficovej vlády dav stoviek ľudí pred domom vtedajšieho podpredsedu Smeru a predsedu parlamentu Pavla Pašku v Košiciach.
Piešťanská nemocnica vtedy podľa verejných informácií kupovala predražený CT prístroj od firmy, v ktorej Paška v minulosti pôsobil. Išlo o ojedinelý prípad, keď kauzy v zdravotníctve priamočiaro ukazovali na najvyššie postavených ľudí v Smere.
Kde budú protesty:
Kde budú protesty:
- Bratislava – Námestie slobody pred Úradom vlády – utorok 18.00
- Nitra – Pamätník slobody – Berlínsky múr – utorok 18.00
- Banská Bystrica – Námestie Štefana Moyzesa – utorok 18.00
- Žilina – Nová synagóga – utorok 18.00
- Košice – Dolná brána – utorok 18.00
Aj keď do volieb zostával ešte rok a štyri mesiace a preferencie Smeru neklesali pod 33 percent, strana po protestoch odstavila z funkcií svoju ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, podpredsedníčku parlamentu Renátu Zmajkovičovú a napokon odstúpil aj predseda parlamentu Paška.
Fico verejný odpor kritizoval. Tvrdil, že mu helikoptéra s kamerou pravidelne pozerá do bytu na treťom poschodí. "Čo ma chcú vidieť v trenírkach? Niekto chcel tiež v Košiciach podplatiť upratovačky, aby sa dostali do domu Pavla Pašku a nafotili tam nejaké veci," tvrdil. Opozícia vraj "štvala ľudí do ulíc".
O dva roky neskôr počas protestov pred rezidenciou Bonaparte Fico opäť kritizoval organizátorov, nie však protestujúcich. Nazval ich "suterénom" s tým, že ani Smer by nemal problém nahnať ľudí do ulíc. "Je to frustrácia z volieb a politika nenávisti," komentoval.
Najdramatickejší vplyv mali protivládne protesty na Ficovu politiku v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka. Po sérii zhromaždení s účasťou desiatok tisíc ľudí premiér Fico zložil funkciu.
Protesty sa snažil zvaliť na podnikateľa a filantropa židovského pôvodu Georgea Sorosa, aby pôsobili tak, že nie sú vyjadrením vôle voličov, ale sú vyvolané zo zahraničia.
"Vidím tu rukopis, ktorý je v strednej a východnej Európe pomerne silný. Za päť minút bolo všetko zorganizované, zrazu boli natlačené desaťtisíce odznakov," konšpiroval o odznakoch s heslom "All for Jan" Fico.
Ľudí odrádzal aj tvrdením, že sa na protestoch očakávajú násilnosti, keďže pred Úradom vlády našli naukladané dlažobné kocky. Zvolal preto aj bezpečnostnú radu štátu.
Napokon sa ku kockám prihlásila Bratislavčanka, ktorá si ich niekoľko odložila do kríkov pri nedávnej rekonštrukcii námestia, aby si ich vzala na záhradku.
Po štvrtkovom proteste sa Fico a ani ďalší členovia vedenia Smeru neuchýlili k podobným komentárom. Podpredseda strany a parlamentu Ľuboš Blaha tvrdil, že plne rešpektuje právo ľudí protestovať, aj keď ide o "progresívcov a liberálov".
Šéf Smeru nateraz kritizuje len organizátorov - opozičné strany.
Spoločnosť zareagovala nesmiernou vlnou solidarity a požiadavkou na zmenu štýlu vládnutia. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)2.Témou decembra nebudú len sociálne balíčky
Popri čistkách v polícii a zmenách v systéme spravodlivosti, ktoré odstavujú vyšetrovateľov a prokurátorov káuz niekdajších vlád Smeru, vláda expresne presadzuje stámiliónové sociálne balíčky.
Zrejme už budúci týždeň po schválení v parlamente bude môcť vláda týždeň pred Štedrým dňom tvrdiť, ako presadila 13. dôchodok 606 eur, mimoriadny príspevok 300 eur pre seniorov či príspevok štátu k splátkam hypoték.
Tzv. štedrý december, ktorým vláda čiastočne prekryje zásahy do právneho štátu, nemusí byť natoľko účinný, ak bude zatiaľ opozícia v uliciach mobilizovať voličov a z rušenia špeciálnej prokuratúry urobí hlavnú tému.
Fico už ohlásil, že všetky zmeny by si chcela vláda dať schváliť v parlamente do 22. decembra.
Keďže prezidentka Zuzana Čaputová návrhy vlády po ich schválení v parlamente plánuje vetovať, Smeru sa nemusí podariť zmeny do konca roka presadiť, keďže bude musieť veto prezidentky parlament prelomiť.
Opozícia sa preto bude musieť na prelome rokov vyrovnať s pokojnejším sviatočným obdobím, keď odpor verejnosti proti vládnym zmenám bude zrejme slabnúť.
3. Opozícia nenechá kandidáta Pellegriniho v úzadí
Už v januári bude musieť líder Hlasu a predseda parlamentu Pellegrini ohlásiť svoju kandidatúru na prezidenta, ak sa pre ňu rozhodne.
Viacerí opoziční politici, napríklad Ondrej Dostál z klubu SaS, upozorňujú, že Pellegrini sa komentovaniu vládnych zásahov do polície a prokuratúry vyhýba, v čom vidia úmysel.
"Peter Pellegrini je dnes už viac kandidátom na prezidenta, ktorý sa snaží byť za dobrého, ako predsedom Hlasu, ktorý by mal niesť zodpovednosť za všetko, čo robia jeho nominanti," tvrdí Dostál.
S výnimkou ministra vnútra Šutaja Eštoka z Hlasu tému rušenia špeciálnej prokuratúry reprezentujú najmä politici Smeru - premiér Fico, minister obrany Robert Kaliňák, minister spravodlivosti Boris Susko a tiež poslanec Tibor Gašpar.
Aj pre prípadnú Pellegriniho prezidentskú kampaň by bolo výhodnejšie, ak rušenie prokuratúry bolo už začiatkom roka dokonané a prestalo byť hlavnou verejnou témou.
Opozícia sa však cez verejné protesty pokúsi Pellegriniho pozíciu v úzadí demaskovať, keďže na zmeny musel dať ako jeden z koaličných lídrov súhlas.
V spoločnom vyhlásení lídri PS, SaS a KDH Pellegriniho v pondelok priamo vyzvali, aby zmeny zastavil.
Pellegrini má pred Korčokom náskok, ktorý by mu závidel aj Fico na vrchole moci Čítajte "Ako nádejný prezidentský kandidát pán Pellegrini neustále hovorí o potrebe zjednocovať spoločnosť a kultivovať dialóg. Politické kroky od čistiek v polícii až po súčasnú likvidáciu špeciálnej prokuratúry sú k tomu v priamom rozpore," tvrdia a pripomínajú mu predvolebné vyhlásenie, že špeciálna prokuratúra sa môže rušiť po širokej diskusii.
Vláda pritom návrh konzultovala len neverejne s dekanom Právnickej fakulty UK Eduardom Burdom, zverejnila ho v stredu minulý týždeň a v piatok už o ňom rokoval parlament.
Aj keď má Pellegrini podľa posledného prieskumu Focusu náskok vyše dvadsiatich percent pred Ivanom Korčokom, vládne zmeny do spravodlivosti mu môžu uškodiť.
"Môžu napokon zmobilizovať odporcov vládnej koalície. Korčok by mohol ťažiť z toho, že bude vnímaný ako protiváha k súčasnej vláde," tvrdí politológ UCM Jozef Lenč.
4. Progresívne Slovensko môže napodobniť OĽaNO proti Smeru
Keď analytici hodnotili volebné víťazstvo OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) vo voľbách 2020, najčastejšie dôvodili tým, že líder Igor Matovič bol vďaka jeho dovtedajšej opozičnej politike najautentickejším protivníkom Fica a Smeru.
"Ak by išiel k Počiatkovej vile Andrej Kiska zo Za ľudí alebo Michal Truban z PS, nemalo by to taký ohlas, ako keď tam bol Matovič," tvrdil šéf agentúry Focus Martin Slosiarik o výjazde straníkov OĽaNO na francúzsku Riviéru, kde v živom vstupe na facebooku ukazovali majetok niekdajších politikov Smeru.
Po protestoch Bonaparte sa Matovič stal najvyhlásenejším Ficovým odporcom.
Na decembrovej mobilizácii voličov by svoj budúci volebný úspech mohli postaviť aktuálne opozičné strany, najmä spomedzi nich najpopulárnejšie PS, ktoré už pred voľbami vystupovalo ako hlavný súper Smeru.
Pomôcť mu môže aj fakt, že PS, SaS a KDH pri protestoch nespolupracujú s Matovičom, ktorý bol už pred voľbami najmenej populárnym politikom.
V nedeľu opozíciu Matovičova strana vyzvala, aby ju "nešikanovali". Matovič pritom dodal, že sa nebude "nikomu doprosovať alebo vnucovať".
Prezidentské voľby 2024
- SME minúta: Výsledky prezidentských volieb 2024 (online)
- Výsledky prezidentských volieb 2024 (druhé kolo)
- Oficiálne výsledky prezidentských volieb 2024
- Volebná mapa: Ako volili obce v prezidentských voľbách
- Volebná mapa: Ako volili okresy v prezidentských voľbách
- Výsledky volieb v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Volebná účasť: Koľko ľudí volilo v prezidentských voľbách?
- Fico uniesol aj prezidentský palác (komentár šéfredaktorky)
- Lži, strach a neférové postupy. To vyhralo Pellegrinimu voľby (Kontext Jakuba Fila)
- Pellegrini to nakoniec dal na Zemana (komentár)
Beata
Balogová
