BRATISLAVA. Namiesto memorovania faktov, aktívna argumentácia na diskusných fórach, na sociálnych sieťach, na internete. A to všetko priamo na vyučovacích hodinách a pod dohľadom učiteľa. Aj ukážky asertívnej komunikácie na hodinách či rozpoznávanie manipulatívnych praktík.
Nové osnovy, tzv. kurikulárnu reformu, ešte len pilotne testuje štyridsiatka základných škôl, no minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu si aj od nej v budúcnosti sľubuje zlepšenie „mimoriadne tragických“ výsledkov žiakov v čitateľskej gramotnosti.
Minulý týždeň zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA, v ktorom sa porovnávali zručnosti pätnásťročných detí v 83 krajinách, ukázalo, ako v nej slovenskí žiaci zaostávajú.
Aj podľa výsledkov z predošlých ročníkov testovania nie je prekvapením, že Slovensko skončilo pod priemerom vyspelých krajín OECD. Ukázalo sa však, že po pandémii covidu si žiaci výsledky zhoršili významne viac, ako napríklad žiaci v Česku či v Maďarsku, ktorí sa udržali nad priemerom.
Navyše, pribudlo aj detí v rizikovej skupine, v ktorej skončil každý tretí testovaný žiak (35 percent). Tieto deti môžu mať problém z dlhšieho a komplikovanejšieho textu určiť hlavnú myšlienku, z viacerých informácií vyvodiť záver či nájsť zámer, ktorý nie je na prvý pohľad viditeľný.
Oproti priemeru OECD ich bolo u nás viac až o deväť percentuálnych bodov.
„Títo žiaci nedisponujú ani len základnými čitateľskými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa v budúcnosti mohli uplatniť v ďalšom vzdelávaní,“ zhodnotil Drucker. „Je to naša národná tragédia.“
Aj analytici sa nádejajú, že rozbiehajúca sa reforma, tak ako je napísaná, má potenciál zlepšiť schopnosti slovenských žiakov nielen rozumieť textu, ale ho aj analyzovať a vyhodnocovať.
„Najmä v slovenčine vidno príklon k tomu, aby sa deti učili interpretovať informácie. Obsah učiva je zameraný na to, čo PISA do veľkej miery testuje,“ hovorí Michal Rehúš, bývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva a dnes analytik Centra vzdelávacích analýz.
Do budúceho školského roka sa do testu reformy prihlásilo ďalších tristo škôl. Všetkých viac ako dvetisíc základných škôl na Slovensku na ňu bude musieť prejsť v septembri 2026. Nabiehať na ňu začnú prvé ročníky.
„Zásadnejší dosah budeme môcť badať až s odstupom rokov, v testovaní PISA sa môže naplno ukázať po roku 2035,“ vraví odborník na vzdelávanie z Komenského inštitútu Juraj Hipš.
„Na výsledky naozaj veľkých reforiem, ktoré zavádzali dnes úspešné krajiny vo vzdelávaní ako Estónsko alebo Fínsko, sa čakalo pätnásť aj viac rokov,“ dodáva.
Slovenskí žiaci v medzinárodnom testovaní prepadli. Drucker označil výsledky za národnú tragédiu Čítajte Nehodnotia a hodiny nebývajú kreatívne
„Boli sme zvyknutí na to, že 80 percent času na hodine hovoril učiteľ a 20 percent deti,“ vraví Erika Fabiánová, riaditeľka Základnej školy Pionierov 1 v Rožňave.
Od septembra aj ich škola patrí medzi štyri desiatky tých, ktoré začali prvákov učiť podľa pripravovanej reformy vzdelávacích osnov.
