BRATISLAVA. Keby Úrad špeciálnej prokuratúry prežil do septembra 2024, mohol by osláviť 20. výročie svojho vzniku. S najväčšou pravdepodobnosťou sa to už nestane, keďže vláda Roberta Fica sa ho rozhodla expresne zrušiť.
Vyšetrovanie závažných káuz by od budúceho roka malo prejsť na krajské prokuratúry, ktoré ich riešili aj pred septembrom 2004, keď špeciálna prokuratúra vznikla.
Prakticky išlo o obdobie po roku 1998, v ktorom vládu trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara z HZDS vystriedala vláda Mikuláša Dzurindu z SDKÚ.
Za Mečiarovej éry sa politické kauzy v podstate nevyšetrovali, hoci ich bolo viacero. Únos prezidentovho syna v réžii Lexovej SIS, vražda Róberta Remiáša, podvody pri privatizácii a ďalšie.
Nedotknuté za Mečiara zostávalo z veľkej časti aj vyčíňanie mafiánskych gangov. Výnimkou bolo v decembri 1997 zadržanie banskobystrického bosa podsvetia Mikuláša Černáka, ktorý sa sám prihlásil na polícii.
Dvadsať rokov späť
Premiér Robert Fico po zasadnutí vlády 6. decembra informoval, že všetky kauzy, ktoré riešil Úrad špeciálnej prokuratúry, sa presunú na príslušné krajské a okresné prokuratúry. Ocenil ich pripravenosť „zvládnuť prípady, ktorými sa špeciálna prokuratúra zaoberala“.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka súčasne odmietol spochybňovanie schopnosti prokurátorov krajských prokuratúr vysporiadať sa s uvedenými prípadmi.
Tento model fungoval aj pred rokom 2004. Šéfom prokuratúry bol vtedy Milan Hanzel (zomrel v novembri 2008, keď ho zavalil strom). Na Generálnej prokuratúre Hanzel ako prvý zriadil osobitnú sekciu s názvom Úrad špeciálneho prokurátora.
Viedol ju Ján Bernát (neskorší kandidát HZDS na generálneho prokurátora). Výsledky Bernátovho úradu však boli mizivé.
Milan Hanzel na fotografii z roku 2004, keď jeho post generálneho prokurátora prebral Dobroslav Trnka. (zdroj: ČTK)Zároveň v tom čase existovala ešte aj vojenská prokuratúra, ktorá vyšetrovala trestné činy bezpečnostných zložiek. Išlo napríklad o známu kauzu odpočúvania denníka SME. Prevalila sa v roku 2002, keď sa ukázalo, že niekto odpočul telefonát redaktora novín s vtedajším podpredsedom vlády Pavlom Ruskom (dnes odsúdený v kauze zmeniek televízie Markíza na 19 rokov).
Na odpočúvacej kauze si vtedy urobili meno vojenskí prokurátori Dobroslav Trnka (zomrel 25. októbra tohto roka) a Dušan Kováčik (neskorší špeciálny prokurátor, dnes vo výkone trestu za korupciu). Okolnosti odpočúvania, za ktorým bola údajne SIS, sa však nikdy nepodarilo objasniť.
Ivan Lexa
Keď sa po nástupe Dzurindovej vlády v roku 1998 začalo vyšetrovanie Mečiarovej éry, prevzala spisy Krajská prokuratúra v Bratislave. Polícia rozpracovala viacero káuz, v ktorých bol obvinený bývalý šéf SIS Ivan Lexa.
Takmer všetky pripadli dnes už nebohému prokurátorovi Michalovi Serbinovi. Jedným z dôvodov bolo aj to, že časť ľudí na krajskej prokuratúre sa citlivým a komplikovaným prípadom snažila vyhýbať.
Podobný problém aj po takmer štvrťstoročí spomína generálny prokurátor Maroš Žilinka v správe o činnosti prokuratúry za rok 2022 – ale vo vzťahu k niektorým vyšetrovateľom. Píše v nej, že ide o dlhodobý jav. Často nepomáha ani odňatie prípadu policajtovi, ktorý je vo veci nečinný.
„Takéto opatrenia nemali ani v roku 2022 požadovaný efekt. Policajti odňatie náročného, spravidla rozsiahleho spisu skôr ocenili, konštatuje Žilinka v dokumente.
Prokurátor Michal Serbin na snímke z roku 2002. (zdroj: TASR/Štefan Puškáš)Najväčšou zásluhou prokurátora Serbina bola obžaloba v kauze únosu prezidentovho syna v roku 2000. Súdy najskôr prípad odmietali riešiť s odvolaním sa na Mečiarove amnestie. Aj po ich zrušení v roku 2017 kauza zostáva zmrazená. Je to už 23 rokov.
V marci 2003 museli Serbina hospitalizovať na psychiatrii. Námestník GP Ctibor Košťál vtedy pre TASR povedal, že Serbin bol pod veľkým tlakom a čelil mimoriadnemu pracovnému vypätiu. Krátko pred umiestnením do liečebne polícia preverovala informáciu o jeho plánovanej vražde. Chodil s početnou ochrankou.
Na rozdiel od prokurátorov ÚŠP, ich kolegovia z krajských prokuratúr nárok na ochranu bežne nemajú. Z bezpečnostných dôvodov zákon zakazuje zverejňovať podobizeň aj miesto bydliska prokurátora ÚŠP, bez jeho výslovného súhlasu.
Prokurátori ÚŠP musia mať zároveň previerku NBÚ na najvyšší stupeň, aby neboli vydierateľní a nestýkali sa s pochybnými ľuďmi.
David Lindtner
Serbin sa už do práce nikdy nevrátil. Odišiel na invalidný dôchodok a v júli 2021 zomrel.
Lexove kauzy prerozdelili medzi iných prokurátorov. Prípad, v ktorom bol spolu s ďalšími príslušníkmi SIS obžalovaný z nezákonnej likvidácie zbraní, dostal David Lintner z Okresnej prokuratúry BA III.
Na pojednávaní v septembri 2004 spochybnil Serbinovu obžalobu a pre Lexu nenavrhol žiaden trest. Súd ho napokon aj oslobodil. Oslobodením sa na súdoch postupne skončili aj ďalšie Lexove kauzy.
Dávid Lindtner. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Šéfom prokuratúry vtedy už bol Dobroslav Trnka (nastúpil vo februári 2004), ktorý Lindtnera za jeho krok pochválil. „Má svoj zdravý rozum a zodpovednosť. A môžem ho len obdivovať, ak dospel k takému názoru, k akému dospel a dokázal ho ešte verejne prezentovať,“ povedal Trnka pre Plus sedem dní.
Lindtner vtedy odmietol, že by konal pod tlakom. Už v tom čase bolo známe, že je dlhoročným kamarátom a kolegom jedného z hlavných Lexových obhajcov Svätozára Chabadu. Neskôr sa ukázali aj ďalšie možné prepojenia Lindtnera na Lexu.
V roku 2005 sa na okresnej prokuratúre stal námestníkom. V roku 2008 ho vymenovali za sudcu a potom aj za predsedu Okresného súdu Bratislava III, kde leží kauza únosu Kováča juniora.
Po zrušení Mečiarových amnestií v roku 2017 sa Lindtner snažil krotiť nádeje, že sa prípad niekam pohne. „Na súde máme desiatky až stovky omnoho závažnejších vecí. Ľudia by preto nemali mať teraz veľké oči,“ povedal pre SME.
V októbri 2020 Lindnera polícia zadržala a obvinila v justičnej korupčnej kauze Víchrica. Prerušil si výkon funkcie sudcu a stal sa advokátom v tíme Roberta Kaliňáka zo Smeru. Počas vyšetrovania sa ukázalo, že ešte ako sudca poskytoval právne rady dnes už odsúdenému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi.
Minulý týždeň Lindtner sprevádzal Roberta Fica na výsluchu v kauze zverejnenia nahrávok z poľovníckej chaty, kde premiér vystupuje ako poškodený. Zároveň má s Úradom vlády uzavretú zmluvu o poskytovaní služieb za 2400 eur mesačne. Na žiadosť o rozhovor Lindtner nereagoval.
Šéf bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislav Remeta SME neodpovedal, či je jeho úrad personálne pripravený prevziať kauzy po zrušenej špeciálnej prokuratúre.
Jozef Majský
Keď polícia v októbri 2002 zadržala známeho podnikateľa Jozefa Majského, bola to veľká vec. Majský bol podnikateľom typu Kočner. Žil v luxuse, rád vystupoval v médiách, chodil na večierky, ukazoval sa s politikmi.
Policajti ho zatkli na ceste do Rakúska v aute, ktoré šoférovala jeho manželka – vtedajšia poslankyňa za HZDS Diana Dubovská. Obvinili ho z vytunelovania skrachovaných nebankových firiem Horizont Slovakia a BMG Invest so škodou 1,3 milióna eur.
Nebankovky cez masívne reklamné kampane vyberali od ľudí vklady s prísľubom nerealistických výnosov. Riadil ich košický podnikateľ Vladimír Fruni.
Keď vo februári 2002 firmy skrachovali, Majský, aj s jeho ľuďmi, Fruniho podvodom obral o peniaze, ktoré v nich ešte zostali.
Vyšetrovanie dozorovala prokuratúra v Košiciach a vyvíjalo sa dobrým smerom. Zlom nastal, keď sa v roku 2004 stal Trnka generálnym prokurátorom. V auguste toho roku Majského na vlastnú päsť prepustil z vyšetrovacej väzby.
Dobroslav Trnka
Neskôr sa ukázalo, že Trnka konal na pokyn Kočnera (dnes odsúdený s Ruskom na 19 rokov), s ktorým bol kamarát. Kočner sa zároveň priatelil s rodinou Majských.
Rozhodnutie Trnku v prospech Majského padlo mesiac pred tým, ako mala kauza v septembri 2004 prejsť na novovzniknutý Úrad špeciálnej prokuratúry.
Potom by už zasahovať nemohol. Zákon totiž presne stanovuje, na aké konkrétne kroky vo vzťahu k špeciálnej prokuratúre nemá generálny prokurátor oprávnenie.
Dobroslav Trnka. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Chráni tým nezávislosť špeciálnej prokuratúry, hoci formálne spadá pod generálneho prokurátora a špeciálny prokurátor je jeho námestník.
Po zrušení špeciálnej prokuratúry tak bude mať Žilinka vo vzťahu k citlivým kauzám rovnaké oprávnenia, ako mal pred jej vznikom Trnka.
Ide o jednu z najdôležitejších zmien, ktoré novela Smeru prináša. Doteraz mohol Žilinka do káuz špeciálnej prokuratúry výraznejšie zasahovať len cez známy paragrag 363.
Po presune na špeciálnu prokuratúru prevzal Majského kauzu prokurátor Ján Šanta. Obžalobu na špeciálny súd podal v novembri 2004. Majskému sa však darilo na slobode sériou obštrukcií proces roky naťahovať.
V júli 2020 dostal definitívne trest deväť rokov. Vo februári 2022 ho súd podmienečne prepustil na slobodu.
Vladimír Fruni
O tom, že prokuratúra v Košiciach vedela rozbehnúť aj najzávažnejšie kauzy, svedčí tiež druhá časť príbehu o skrachovaných nebankovkách podvodníka Fruniho.
Policajti ho na základe medzinárodného zatykača zadržali v marci 2002 vo vile v chorvátskom Drveniku aj so spoločníkom Františkom Šebeščákom (zomrel v januára 2012). Obaja išli do vyšetrovacej väzby.
Rovnako ako v kauze Majského spis v septembri 2004 prevzal prokurátor Šanta z novozniknutého ÚŠP.
Proces na špeciálnom súde sa začal v decembri 2005. Najvyšší súd kauzu uzavrel v máji 2007. Frunimu vymeral trest 11,5 roka. Zároveň mu prepadol majetok v prospech štátu.
Zhruba 120-tisíc ľudí podľa verdiktu prišlo vo Fruniho nebankovkách zhruba o pol miliardy eur. V júli 2011 ho súd podmienečne prepustil na slobodu. V marci 2017 zomrel v chudobe.
Záver
Postup pri riešení závažných káuz pred vznikom špeciálnej prokuratúry teda nebol jednotný. Osud prípadu závisel od toho, na ktorú prokuratúru sa dostal, akému prokurátorovi ho pridelili a nakoľko bol v záujme vedenia rezortu.
Na Úrad špeciálnej prokuratúry bolo po jeho vzniku v septembri 2004 postúpených z celého Slovenska viac ako 400 najzávažnejších kriminálnych prípadov.
Z aktuálnej správy o činnosti ÚŠP vyplýva, že v roku 2022 vybavil spolu 472 prípadov. Obvinených bolo 603 ľudí.
V súčasnosti na úrade pracuje do 30 prokurátorov. „Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že miera zaťaženia jednotlivých prokurátorov je enormná,“ píše v správe šéf úradu Daniel Lipšic.
Za vážny problém označil dlhodobú neobsadenosť všetkých funkčných miest. Hoci bol úrad nastavený na počet 39 prokurátorov, vo výkone ich bolo iba 28.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka. (zdroj: FB/Maroš Žilinka)Prokurátori ÚŠP sa majú po zmene zákona presunúť na generálnu prokuratúru. Krajských prokuratúr, na ktoré budú prerozdelené stovky ich káuz, je osem.
V minulom roku bol celkový plánovaný počet prokurátorov na Slovensku 1132. K 31. decembru 2022 bolo v služobnom pomere 1027 prokurátorov, z toho reálne ich vykonávalo funkciu 953. Rozdiel oproti plánovanému stavu tak bol mínus 179.
Žilinka minulý týždeň oznámil, že zriadil pracovnú skupinu, ktorá má zabezpečiť vykonateľnosť pripravovaných zmien. Zložená je z námestníkov Generálnej prokuratúry, krajských prokurátorov a povereného zástupcu špeciálnej prokuratúry.
Práca ÚŠP za rok 2022
- celkovo vybavil 472 prípadov, obvinených bolo 603 ľudí,
- obžalôb podali 106, dohôd o vine a treste bolo 55,
- trestné stíhanie proti známym podozrivým zastavili v 32 prípadoch, prerušených bolo sedem,
- v kauzách organizovaného zločinu stíhali spolu 287 ľudí, za násilnú kriminalitu 49,
- pre korupciu obvinili spolu 168 ľudí, pre extrémizmus 93,
- obvinených z hospodárskej kriminality bolo 186 ľudí, majetkovej 93.
(zdroj: výročná správa ÚŠP)
Beata
Balogová
