Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Zmenu účelu prostriedkov na strechu Slovenskej filharmónie vnímam ako účelové rozhodnutie. Výzva, ktorú sme vyhlásili počas môjho pôsobenia na ministerstve kultúry mala dva ciele. Bola to najmä téma mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti,“ hovorí bývalá ministerka kultúry z úradníckej vlády SILVIA HRONCOVÁ.
Vyjadruje sa aj k škrtom z rozpočtu RTVS či protestom opozície. Hovorí tiež, čo by poradila ministerke kultúry za SNS Martine Šimkovičovej.
V rozhovore sa dočítate:
- ako zatiaľ hodnotí pôsobenie novej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej,
- ako podľa nej Rozhlas a televízia Slovenska zvládne škrt viac ako 50 miliónov eur z rozpočtu,
- ako vidí to, že ministerka Šimkovičová dá 300-tisíc eur na boj proti dezinformáciám na strechu Slovenskej filharmónie.
Ako sa zatiaľ podľa vás darí ministerke Šimkovičovej?
Domnievam sa, že nie veľmi dobre. Kultúrna obec by potrebovala v ministerstve získať partnera, ktorý jej pomáha. Ktorý prináša také legislatívne návrhy, ktoré tomuto prostrediu môžu pomôcť a zabezpečia jeho stabilitu.
Zatiaľ to skôr vyzerá na boj s niekým. Alebo sa to iba zdá?
Zdá sa mi ten boj veľmi zbytočný, lebo sme napríklad pani ministerke nechali za tých päť mesiacov materiál, ktorý sa nazýva Výzvy pre rezort kultúry. Tam je pomenovaných veľa strategických úloh, ktoré je dôležité urobiť, venovať sa im, zaujať k nim stanovisko a hľadať témy, ktoré môžu tomuto prostrediu pomôcť.
Ministerka mala vianočné posedenie pre zamestnancov vo vestibule ministerstva a vystupoval tam folklórny detský súbor. Sedel tam bývalý poslanec Peter Marček, Mária Reháková v prvom rade. Bol tam aj premiér Robert Fico (Smer) a ďalší poslanci. Vyzerá, že by folklór ministerka aj táto vláda chceli dosť akcentovať. Alebo sa to len zdá?
Nielen vyjadrenia v programe vlády, aj vyjadrenia pani ministerky a aj pána premiéra, keď bol na návšteve ministerstva, deklarovali veľmi silné slová smerom k národnosti. K vlastenectvu, k mnohým tradíciám, ktoré považujú v histórii za veľmi dôležité. Myslím si však, že kultúra na Slovensku je veľmi rôznorodá. Treba podporovať rozmanitosť v našej spoločnosti.
Prebiehajú protesty opozície proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a viacerým krokom, ktoré teraz ohlásila nová vláda. Ako sa na to pozeráte? V úradníckej vláde ste často hovorili, že ste apolitickí, že ste odborníci, ale teraz už v nej nie ste. Máte obavy z rýchlych krokov tejto vlády?
Určite máme obavy. Myslím si, že je namieste kritizovať, ak sa dejú veci v skrátenom konaní, prípadne vôbec nie sú prediskutované s verejnosťou, s odbornou verejnosťou.
Myslím si, že každá vláda by mala mať záujem deklarovať, že procesy prebiehajú štandardným spôsobom, širokou participáciou, o ktorej sme aj v úradníckej vláde veľa hovorili a veľa sme na to dbali. Myslím si, že by sa to malo aj naďalej dodržiavať. Že sa to nedodržiava, že to zastihlo spoločnosť v situácii, že očakáva diskusiu. Keď nie je, je prirodzené, že sa ozýva.
Pri škrtoch v rozpočte pri konsolidačnom balíku v podstate zo dňa na deň škrtli RTVS viac ako 50 miliónov eur z rozpočtu. Šéf RTVS Ľuboš Machaj hovorí, že budú musieť zrejme zrušiť spravodajský aj športový kanál, zostane Jednotka a Dvojka a možno budú musieť aj prepúšťať. Dá sa takto fungovať? Mali niečo naplánované na celý rok a zo dňa na deň musia v decembri škrtnúť 50 miliónov. To znie až likvidačne.
Nedá sa takto fungovať. Skutočne to nie je veľmi profesionálne. Ako príklad dobrej praxe uvediem situáciu v Česku, kde sa niekoľko mesiacov pripravuje mediálna novela. Prechádza teraz veľkým pripomienkovým konaním. Ministerstvo kultúry sa tam rozhodlo, že na návrhu od januára budú pracovať dve pracovné skupiny. Jedna k Českej televízii, druhá k Českému rozhlasu.
Počas pol roka sa budú snažiť nájsť konsenzus, aby zákon predložili do parlamentu. Potom bude mať parlament niekoľko týždňov alebo mesiacov, aby tam zákon prešiel štandardne a mal účinnosť k 1. januáru 2025.
V Česku sa hovorí o téme verejnej služby, akú úlohu majú zohrávať verejnoprávne médiá v 21. storočí a akú úlohu majú plniť. Ak chceme pracovať s verejnoprávnymi médiami, tak by sme sa mali naďalej usilovať, aby boli nezávislé, apolitické a vyvážené.
Zadefinujme si a otvorme tému verejnej služby a verejného záujmu. Myslím si, že to je dôležité. Nedá sa takto pracovať. Televízia aj rozhlas sú organizmy, ktoré potrebujú dlhodobo plánovať. Program sa nedá zostavovať z hodiny na hodinu. Výroby, nákupy licencií, vybudovať tímy trvá niekoľko mesiacov.
Uvediem príklad pána generálneho riaditeľa Machaja. Nastúpil do televízie a rozhlasu s tým, že boli koncesie. Po pár mesiacoch je v situácii, že ich má zrušené. O ich zrušení sa dozvedel z médií, a že sa uvažuje o tom, že sa rozdelí RTVS. Nedá sa takto pracovať. Inštitúcie potrebujú dlhodobú stratégiu a tým stabilitu. Získajú ju len vtedy, ak sa nerobia zmeny rýchlo. Takže si myslím, že to mimoriadne uškodí RTVS.
Ministerka povedala, že peniaze plánované na boj proti dezinformáciám a hoaxom nie je možné využiť na tento účel z časových dôvodov. To bolo 300-tisíc, ktoré sa mali ešte do konca roka minúť. Nepovedala, že po presmerovaní peňazí sa niektoré z akcií, ktoré už boli naplánované a zorganizované, museli zrušiť. Presunula tie peniaze na strechu filharmónie. Ako sa pozeráte na tento projekt? Čo malo byť jeho zámerom?
Zmenu účelu prostriedkov na strechu Slovenskej filharmónie vnímam ako účelové rozhodnutie. Výzva, ktorú sme vyhlásili počas môjho pôsobenia na ministerstve kultúry, mala dva ciele. Bola to najmä téma mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti. Isto ste zachytili, že to bola jedna z tém našej úradníckej vlády. Druhá téma je boj proti dezinformáciám.
Oba programy sledovali cieľ, aby sme sa vyhli dezinformáciám, aby sa začalo intenzívnejšie pracovať v našej spoločnosti s overovaním zdrojov, s kritickou reflexiou. Veľmi dôležité je to najmä teraz, keď je spoločnosť veľmi krehká. Domnievam sa, že prepojenie kultúry, vzdelávania, čítania a komunikácie s porozumením je veľmi dôležité. Tieto dve výzvy sledovali kultivovanie spoločnosti, overovanie zdrojov a vzdelávanie, najmä mladých ľudí.
O projektoch rozhodovala päťčlenná nezávislá komisia, v ktorej sedeli odborníci, ktorí sa venujú mediálnej výchove, vzdelávaniu, boju proti dezinformáciám a hoaxom. Veľmi ma mrzí, že výzva bola zrušená, lebo si myslím, že bola v skutočnosti apolitická, lebo je napríklad o vzdelávaní. V kruhoch pani ministerky sa aj zbytočne politizuje.
Filharmónia mala prostriedky na budúci rok aj na dokončenie strechy plánované a veľkú časť už má uhradenú.
“Myslím si, že kultúrna obec ukázala aj v krízových situáciách, že si nielen vie zachovať vlastnú tvár, ale že sa vie občiansky angažovať, že vie vyjadriť svoj názor. Myslím si, že v tomto čase to bude veľmi dôležité.
„
Javí sa, že jeden z najvážnejších krokov, ktoré ohlásila ministerka Šimkovičová, je spolitizovanie Fondu na podporu umenia. Vznikol za Mareka Maďariča zo Smeru ešte v roku 2015 a rozdeľuje 20 miliónov eur medzi tritisíc projektov. Divadlá, festivaly, kultúrne centrá, galérie, múzeá či knižnice. Marek Maďarič sa dlho aj pýšil tým, že to odpolitizoval. Sú tam hodnotiace komisie odborníkov. Ona hovorí, že by si tam chcela dosadiť svojich nominantov, aby mohla ovplyvňovať, aké projekty dostanú podporu. Je také jednoduché ovládnuť tieto fondy?
Jednoduché to určite nie je, ale treba na úvod povedať, že bolo dobrou správou pre Slovensko, že tieto fondy vznikli. Audiovizuálny fond od roku 2009, Fond na podporu umenia od roku 2015 a od roku 2017 máme fond pre podporu menšín, Kult Minor. Fondy sú verejnoprávne, sú zo zákona a sú nezávislé od ministerstva.
V čase môjho pôsobenia sme navrhovali, aby sa dokonca z dotačného systému Obnovme si svoj dom, presunul z ministerstva kultúry opäť na nezávislú pôdu a aby sa vytvoril ešte štvrtý fond na podporu kultúrneho dedičstva.
Tak by malo Slovensko vytvorené štyri nezávislé podporné fondy, ktoré pomáhajú celému kultúrnemu prostrediu. Osobne si nemyslím, že vstup do fondov je správnym riešením.
Vidíme, že sa pomerne zásadne vzbudzujú vášne pri kultúre. Akákoľvek aktuálna hra napríklad v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava vzbudzuje vášne. Až také, že Matica slovenská išla protestovať pred brány pre propagačný plagát. Teraz sme videli, že nejaký vandal rozbil dvere na DPOH. Bude teraz kultúra vyhrotené miesto, kde bude kultúrno-etický súboj?
Kultúrne prostredie je platformou na vyjadrenie slobodného názoru a kritickej reflexie. Myslím si, že kultúrna obec ukázala aj v krízových situáciách, že si nielen vie zachovať vlastnú tvár, ale že sa vie občiansky angažovať, že vie vyjadriť svoj názor. Myslím si, že v tomto čase to bude veľmi dôležité.
Veľmi oceňujem, ak sa kultúrna obec ozýva, ak vyjadruje svoj názor. Je podstatou umenia, aby sme reflektovali ako žijeme, kde žijeme, ako cítime, čo robíme. Preto je kritická reflexia, ktorá prichádza cez umenie a kultúru, veľmi dôležitá.
Čo by ste poradili ministerke Šimkovičovej? Sedeli ste na jej mieste. Vidíte, ako sa jej zatiaľ darí prvé týždne.
Bola by som rada, keby si náš materiál Výzvy pre rezort kultúry veľmi podrobne preštudovala a robila rozhodnutia až na základe odbornej diskusie. Aby nevstupovala do rozhodnutí bez toho, že by neboli podložené nejakými argumentmi a nejakým zmyslom, že to kultúrnej obci pomôže.
Máte pre ňu aj nejakú ľudskú radu? Táto bola skôr odborná.
Je dôležité si uvedomiť jedno. Každý, kto si sadne na kreslo ministerstva, je tam dočasne. Či je to rok, dva alebo štyri roky. Každý raz z neho odíde. Je veľmi dôležité, aby si každý z nás uvedomil, že raz na tej stoličke nebude sedieť a bude sa chcieť naďalej prechádzať po ulici, komunikovať s ľuďmi aj s kultúrnou obcou. To je veľmi dôležité si uvedomiť aj vtedy, keď človek sedí hore na ministerskej stoličke.
Beata
Balogová
