Na Slovensko sa ešte vráti, chce vidieť vzácnu modrú žabu. Na mysli má nášho skokana ostropyského, ktorý sa takto zafarbí na niekoľko málo dní počas roka, v čase párenia.
Necháva po sebe loziť sysle a už ako malého chlapca ho prakticky nič iné, okrem zvierat, nezaujímalo. Doma choval jašterice a veľa času trávil pri vode a vo vode.
Britský filmár NIGEL MARVEN teraz natočil film Divoká príroda Slovenska. O Slovensku hovorí ako o klenote európskej biodiverzity.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa oplatí chrániť prírodu.
- Aká je najväčšia hrozba, ktorej ľudstvo čelí.
- Prečo sa Marven rád dotýka zvierat.
- Čo si myslí o návrhoch slovenskej vlády na odstrel vlka a medveďa či prehodnocovaní národných parkov.
- Aké zviera by chcel byť.
Študovali ste botaniku a zoológiu na univerzite v Bristole. Prečo ste sa nestali vedcom, ale filmárom?
Veľmi skoro som si uvedomil, že nie som dobrý v matematike, štatistike ani v informatike. Významní biológovia, Nikolaas Tinbergen a Konrad Lorenz, robili pozorovacie štúdie. Ale dnes už je v modernej vede veľa analyzovania údajov a štatistiky, a v tom som nebol veľmi dobrý. Samozrejme, ak ste vedec, môžete si zobrať na pomoc štatistikov, ale stále musíte rozumieť základom.
Mohol som ešte pracovať v múzeu alebo v zoo, ale ako najlepšie sa ukázalo robiť dokumentárne filmy o divokej prírode. Nemusíte rozumieť matematike a tomu, ako vedci dospejú k svojim záverom, ale môžete ukázať ich úžasné objavy. Ak vedci napíšu článok o osách, uvidia ho v odbornej komunite, ak natočíme o osách film, uvidia ho po celom svete.
Ukázalo sa ako veľmi užitočné, že som študoval biológiu, lebo keď hovorím s vedcami, nie som pre nich len novinár. Vidia, že rozumiem evolúcii a súvislostiam. To mi v práci rozhodne pomohlo.
Inak, na Bristolskej univerzite som si začal robiť aj PhD. Študoval som morských slimákov a ich potravu, mikroskopické riasy, ale keď som dostal prácu v televízii, nechal som to.
Nigel Marven na Slovensku. (zdroj: ZAMENIS)Prečo ste sa rozhodli študovať prírodné vedy? Fascinovala vás príroda, alebo, keďže o tom dnes veľa hovoríte, uvedomovali ste si aj dôležitosť jej ochrany?
Vždy ma zaujímali zvieratá, vlastne ma nič iné ani nezaujímalo. Ako malý som mal doma jašterice. Často som chodil k vode. To je pre deti veľmi dôležité, vedieť, aké tvory môžu nájsť v jazierkach či v rybníkoch.
Nigel Marven (63)
- Britský tvorca filmov pre National Geographic a Animal Planet.
- Prírodovedec aj ochranár prírody.
- Dvanásť rokov pracoval po boku sira Davida Attenborougha.
- Natočil viac ako 150 dokumentárnych filmov.
- Známy sa stal vďaka sérii Prehistorický park, ktorá nadväzuje na populárne Putovanie s dinosaurami.
- Navštívil všetky kontinenty.
- Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení.
- So slovenským tímom natočil film Divoká príroda Slovenska.
- Dokument má premiéru na RTVS - na Dvojke 1. januára 2024.
Miloval som knihy Geralda Durella. Najviac tú O mojej rodine a iných zvieratách. Je o tom, ako Durell vyrastal na Korfu a aké zvieratá tam objavil.
Keď som vyrastal, zmena klímy ešte nebola témou. Boli napríklad problémy s pytliactvom nosorožcov, pre ich rohy, ale nedochádzalo k takému obrovskému úbytku biologickej diverzity a k zmene klímy ako teraz. Pandémia je nič v porovnaní s tým, čo sa stane, keď nezvládneme klimatickú zmenu a nezačneme chrániť biodiverzitu. Sú to dve najväčšie hrozby, akým kedy ľudstvo čelilo.
Mladí ľudia si to myslím uvedomujú a kto tomu nerozumie, je hlúpy. Požiare vo Francúzsku, horúce letá na Slovensku, vo Veľkej Británii máme lesné požiare ako v Kalifornii, niečo, čo bolo nepredstaviteľné, keď som bol malý chlapec. Zmenu klímy nemožno popierať.
Vo svojich dokumentoch sa zvierat veľa dotýkate, ktorý zmysel je pri vnímaní prírody pre vás najdôležitejší?
Rád zažívam prírodu všetkými zmyslami, a preto sa v dokumentoch tak často dotýkam zvierat. Ja nádherné cítiť šupiny hada alebo slizkú kožu žaby. Rád počúvam vtáčí spev. Počas pandémie, keď jazdilo málo áut, ľudia v Británii si opäť obľúbili počúvať spev vtákov.
Rád vnímam prírodu aj vizuálne. Nedávno som v Kostarike videl nádherného vtáka so žiarovo zeleným perím, volá sa trogón kvesal, je úchvatné vidieť takého tvora. Niekedy je dôležitý aj čuch. Keď som bol v Arktíde blízko pri mrožoch, ich zvláštny pach bol celkom príjemný.
My dospelí sa prírody dotýkame málo, na rozdiel od detí.
Dotyk je veľmi dôležitý. Aj pre deti, siahnuť si na žabie vajíčka a žabí sliz, a potom ich vrátiť späť do vody. Deti kedysi v Británii mali zbierky prírodnín, perie, lebky, ktoré našli a podobne. Dnes už ich vidno málo. Ale kontakt s prírodou je dôležitý, inšpiruje to k tomu, aby sme ju mali radi.
Marven na Muránskej planine. (zdroj: ZAMENIS)Je slovenská príroda v niečom výnimočná aj zo svetového pohľadu?
Určite je výnimočná z pohľadu Európy. Stále máte veľké šelmy, medvede, vlka aj rysa. Veľké populácie medveďov, vlkov aj rysov sú vzácne a vy ich máte. Máte veľké plochy lesov, úžasné národné parky, rozsiahle mokrade. Vo Veľkej Británii máme zachovaných už len 54 percent biodiverzity.
Ľudia tu, na Slovensku, hovoria o debatách o opätovnom lovení medveďov a vlkov. Pre Slovensko by bolo oveľa výhodnejšie, keby sa sem ľudia chodili pozerať na medvede v divočine. Ekoturizmus by priniesol oveľa viac peňazí než lovenie medveďov. To isté platí pre vlky, sú ohrozené po celej Európe. Lov týchto zvierat by bol katastrofou. Živý medveď je pre ekonomiku cennejší ako mŕtvy.
Byť druhou Kostarikou je príliš ambiciózne?
Myslím, že áno. Ale napríklad Maďarsko, váš sused, zarába veľa peňazí na ekoturizme. Majú špeciálne hotely s výhľadmi na fotografovanie vtákov. Ekoturisti sú často bohatí ľudia s drahým fotografickým vybavením a ďalekohľadmi. To sú ľudia, ktorých chcete prilákať do svojej krajiny. A dúfam, že aj film v tomto smere Slovensku pomôže.
Aký máte pocit z ľudí na Slovensku, sú si vedomí toho, akú majú prírodu, vážia si ju?
Veľa ľudí u vás chodí rado do prírody a miluje lesy. Zbierajú huby a konzumujú ich, to už v Spojenom kráľovstve nerobíme. To je skvelé. Ale myslím si, že dokumentárny film aj sem prinesie niekoľko prekvapení. Či už ide o niektoré druhy hmyzu, alebo hlavátku podunajskú, vzácnu rybu z Dunaja, prezývanú aj dunajský losos. Film azda otvorí niektorým ľuďom na Slovensku oči a uvidia, aké výnimočné poklady máte.
