BRATISLAVA. V Košiciach sa momentálne odohráva väčšia rozpočtová dráma než v národnom parlamente. Primátorovi Jaroslavovi Polačekovi chýba 44 miliónov eur, ktoré chce do rozpočtu získať tým, že asi o polovicu zdvihne daň z nehnuteľností či poplatok za odvoz odpadu.
Niekoľko mesiacov sa však nevie dohodnúť s poslancami. „Nechceme prenášať celú zodpovednosť za chýbajúce peniaze v mestskej kase na občanov tým, že im radikálnym spôsobom zvýšime dane,“ hovorí predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Ladislav Lörinc.
Poslanci chcú, aby mesto hľadalo prostriedky u seba, má zoškrtať výdavky a prepúšťať zamestnancov.
Košice už zaviedli krízový režim, aby zredukovali výdavky, a ak sa do konca roka primátor nedohodne s poslancami, mesto môže ísť do nútenej správy.
Rozpočtová vojna pokračuje. Zvýšenie poplatku za odpad neprešlo ani na piaty pokus Čítajte Aj vo väčšine ďalších miest sa budú od budúceho roka výrazne zvyšovať miestne dane či poplatky, no deje sa to bez vášní.
Približne o tretinu stúpne daň z nehnuteľností v Bratislave, Trenčíne alebo v Prievidzi. V Liptovskom Mikuláši to bude až dvojnásobok a v Poprade dokonca trojnásobok.
V iných mestách a obciach je to podobné. Tam, kde sa teraz dane zvyšovať nebudú, sa zvyšovali už minulý rok. Napríklad v Prešove o 50 percent, v Banskej Bystrici či Partizánskom o sto percent.
Výrazne stúpnu aj poplatky za odvoz smetí a ďalšie miestne dane a poplatky. Mestá týmto spôsobom na poslednú chvíľu plátajú diery v rozpočtoch.
„Inú cestu na zachovanie služieb a kvality života v našom meste už dnes nemáme,“ povedal napríklad primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Dôvodom je, že podľa najnovších prognóz ekonómov z ministerstva financií dostanú samosprávy v najbližších rokoch menej z výnosov dane z príjmov fyzických osôb, než očakávali.
Môže za to slabý rast miezd, ale napríklad aj minuloročný rodinný balíček Igora Matoviča, ktorý výrazne zvýšil daňový bonus a ukrojil tak z príjmov obcí.
Daň z príjmov fyzických osôb je pre mestá najdôležitejším zdrojom financií. Potrebujú, aby im výnosy tejto dane každý rok stúpali, pretože im stúpajú aj výdavky. Ak sa to nedeje, neostáva už veľa možností, ako pripraviť vyrovnaný rozpočet.
Vláda v utorok na výjazdovom rokovaní v Trenčíne rozhodla, že obciam, mestám a župám pôjde 60 miliónov eur na kompenzáciu inflácie. No keďže len Košiciam chýba v rozpočte 44 miliónov, 60 miliónov pre celé Slovensko veľa nerieši.
Deficit klesne len mierne. Je to predbankrotový rozpočet, tvrdí opozícia (otázky a odpovede) Čítajte Nedostatok peňazí
So zvyšovaním miestnych daní a poplatkov sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú na zmenu súčasného systému financovania miest a žúp.
„Som presvedčený, že súčasný vzorec prerozdeľovania podielových daní je prežitý,“ povedal primátor Trenčína Richard Rybníček v rozhovore pre Index.
Chce, aby mestá a obce dostávali sto percent z dane z príjmu fyzických osôb. Dnes je to 70 percent a 30 ide samosprávnym krajom.
Rybníček je predsedom Únie miest Slovenska, ktorá túto tému tlačí už dlhšie. Okrem zmeny prerozdeľovania daní chce aj posilniť vlastné zdroje príjmov alebo zaviesť štátne fondy na financovanie modernizácie a rozvoja.
Pandémia, inflácia a kroky minulej vlády spôsobili, že mnohé mestá a obce sú v problémoch. „Veľká časť samospráv s ťažkosťami zvládla rok 2023, ale rok 2024 môže reálne znamenať, že sa prepadnú do nútenej správy,“ uviedla hovorkyňa únie Daniela Piršelová.
Bratislavský magistrát zase upozorňuje na fakt, že mesto hospodári s menším rozpočtom, než má Brno, ktoré má o stotisíc obyvateľov menej.
Rozpočet Bratislavy na budúci rok je 689 miliónov a Brna približne 800 miliónov eur. Hlavné mesto Slovenska sa vôbec nemôže porovnávať s Prahou a jej 4,3- miliardovým rozpočtom.
Slovenské mestá dlhodobo nemajú prostriedky na investície do verejných priestorov, infraštruktúry či služieb. Viac než nad novými investíciami premýšľajú nad tým, ako zabezpečiť aspoň základné služby.
Napríklad Bratislava musela v rámci budúcoročného rozpočtu zoškrtať takmer 20 miliónov eur na opravy verejných priestorov, ciest a chodníkov, obnovu športovísk a údržbu mestských bytov.
Rybníček: Nezvládame financovať služby pre ľudí, ktorí prespávajú na dedinách (rozhovor) Čítajte Reforma za Dzurindu
Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika vidí korene problému ešte v časoch druhej Dzurindovej vlády, keď sa robila reforma decentralizácie. Súčasťou reformy bol presun financií na mestá a župy, nie však v takej výške, ktorá by zodpovedala všetkým získaným kompetenciám.
„Nikdy nebol zrealizovaný komplexný audit verejnej správy, ktorý by ukázal, čo výkon tej-ktorej kompetencie štátnej správy a územnej samosprávy reálne stojí,“ hovorí Sloboda.
Samosprávy na Slovensku majú podobné kompetencie ako v iných štátoch EÚ, no kým tam sú v priemere výdavky samospráv približne na úrovni 23 percent zo všetkých verejných výdavkov, u nás je to len 17 percent. Inými slovami, slovenské samosprávy musia robiť to isté za menej peňazí.
„Z týchto základných problémov vznikajú napätia, ktoré medzi samosprávami a centrálnou vládou vidíme v podstate každý rok,“ upozorňuje Sloboda.
Za posledných 20 rokov navyše štát presunul na samosprávy mnohé ďalšie kompetencie bez finančného krytia. Štát napríklad hodil na plecia miest agendu stavebných úradov či materských škôl. Rovnako vždy keď rozhodne o tom, že učiteľom stúpnu platy, zaplatia to samosprávy.
„Samosprávy by mali niekedy v marci až apríli zavrieť stavebný úrad, lebo štát im neplatí viac než za pár mesiacov fungovania v roku. Pre svojich obyvateľov potom z vlastných zdrojov hradia niečo, čo by nemali,“ hovorí Sloboda.
Aj Najvyšší kontrolný úrad viackrát povedal, že štát dáva samosprávam nové kompetencie bez finančného krytia a že je to v rozpore s ústavou.
Hľadá sa spravodlivejší systém
Problémom nie je len nedostatok financií, ale aj ich predvídateľnosť. Za posledných desať rokov rástli daňové výnosy štátu a samospráv veľmi podobne.
No výnosy z jednotlivých druhov najdôležitejších daní sa nevyhli výkyvom.
Hospodárenie štátu má však v porovnaní so samosprávami najmenej dve výhody. Pri výpadku daňových príjmov môže štát vytvárať väčší deficit, čo sa stalo počas pandémie.
A môže sa spoľahnúť na širší daňový mix (daňové príjmy štátu sú najmä DPH, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane). Výpadok jednej dane vie tak aspoň čiastočne kompenzovať inou.
Mestá sú oveľa viac závislé len od jednej dane. Výpadok vedia korigovať len vyššími miestnymi daňami. Župy nemajú ani tie.
„Spravodlivejšie by bolo, aby príjmy samospráv čo najviac kopírovali príjmy verejných financií ako celku,“ hovorí Matej Tunega z INEKO.
V roku 2021 urobilo INEKO k tejto téme analýzu. Nakoniec navrhlo, aby sa financovanie samospráv zmenilo na daňový mix.
Samosprávy (vrátane žúp) by dostávali 22 percent z výnosov štyroch daní. Okrem dane z príjmu fyzických osôb by to boli aj DPH, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane.
„Čokoľvek by štát urobil, dopadlo by férovo. Rovnako by totiž boli ovplyvnené príjmy štátu a samospráv,“ vysvetľuje Tunega.
Do tejto debaty prispela aj Ódorova vláda. Pri svojom odchode pripravili ministri dokument Návod na lepšie Slovensko, z ktorej jedna časť sa venovala práve financovaniu samospráv.
Ódorova vláda navrhla dve možnosti. Prvou je už spomínaný daňový mix. Skôr by sa však priklonila k tomu, aby sa posilnili vlastné príjmy miest a obcí. Dostali by sto percent výnosov dane z príjmu fyzických osôb, no zároveň by mohli o nej spolurozhodovať. Tiež by mohli autonómnejšie rozhodovať o výške miestnych daní či o úplne nových daniach.
Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení nehovorí, že by chcela s financovaním samospráv niečo urobiť. Píše sa v ňom len o tom, že samosprávy by mali viac rozhodovať o čerpaní eurofondov.
Bez bližších konkrétností sa spomína aj „alternatívne financovanie rozvoja“. Zrejme ide o verejno-súkromné partnerstvá či napríklad o komunálne dlhopisy. O takýchto možnostiach alternatívneho financovania v minulosti hovorilo Združenie miest a obcí Slovenska.
Beata
Balogová
