BRATISLAVA. Slovensko je na dobrej ceste dosiahnuť viacero cieľov v oblasti životného prostredia stanovených na rok 2030. V súčasnosti spĺňa cieľ nárastu podielu pôdy, na ktorej je vykonávané ekologické poľnohospodárstvo.
Ten bol stanovený na rok 2030 na 13,5 percenta z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
Vyplýva to zo Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022, ktorú publikoval envirorezort.
"Dlhodobo úspešné sú snahy o znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V prípade väčšiny znečisťujúcich látok Slovensko spĺňa záväzné hodnoty nastavené na obdobia rokov 2020 až 2029," uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Pozitívom je podľa neho aj vysoká miera recyklácie obalov či dlhodobý pokles výroby elektriny v tepelných elektrárňach a nárast podielu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.
Na klimatickom summite OSN sa podľa prezidentky dosiahla prelomová dohoda Čítajte Nedostatkom životného prostredia na Slovensku zostáva kvalita ovzdušia, pomalé tempo odstraňovania envirozáťaží či budovania vodárenskej infraštruktúry, predovšetkým nízka miera napojenia samospráv na verejné kanalizácie. "V roku 1993 bolo zásobovaných vodou z verejného vodovodu vyše 4,13 milióna obyvateľov, teda 77,8 percenta obyvateľstva. V roku 2022 vzrástol tento počet na vyše 4,9 milióna obyvateľov, čo predstavovalo 90,27 percenta z celkového počtu obyvateľov našej krajiny," priblížilo MŽP.
Slovensko podľa správy výraznejšie zaostáva za európskym štandardom v odvádzaní odpadových vôd prostredníctvom verejných kanalizácií. "Kým v roku 1993 bývalo v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 51,5 percenta obyvateľov, v roku 2022 dosiahla úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie iba 71 percent," tvrdí rezort.
Pokračuje, že Slovensko vlani prekročilo povolené hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5 aj benzo(a)pyrénu najmä v dôsledku vykurovania domácností. Rovnako zvýšené boli aj namerané hodnoty prízemného ozónu. Negatívnym trendom je podľa rezortu rast podielu pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka. "Práve znižovanie týchto látok v pôde totiž ohrozuje splnenie cieľa zabrániť strate živín," poukázal.
Slovensko sa dohodlo s Rakúskom na využití skúseností pri zonácii národných parkov Čítajte Viaceré indikátory v správe ukazujú potrebu zvýšiť úsilie v starostlivosti o životné prostredie, napríklad v oblasti zlepšovania kvality povrchových a podzemných vôd či sanácie envirozáťaží. Problémovou oblasťou zostáva tiež prechod na zelené a obehové hospodárstvo. Medziročne sa podarilo dosiahnuť len minimálne zlepšenie pri hodnotení podielu skládkovania a recyklácie komunálnych odpadov. Slovensku rovnako chýbajú ekoinovácie, nízka je aj úroveň využívania zeleného verejného obstarávania.
Ministerstvo vydalo správu o stave životného prostredia po 30. raz a splnilo tak svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Správa hodnotí dosiahnutý pokrok, ale poukazuje aj na nedostatky v rôznych environmentálnych oblastiach. Prispieva k naplneniu práva Slovákov na informácie o životnom prostredí, ktoré je garantované ústavou.
