BRATISLAVA. Šesť a pol hodiny trvalo odvolávanie predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, ktorý napokon aj tak ostáva vo funkcii.
Miesto si však udržal len tesne, o jediný hlas. Jeho odchod z funkcie podporilo deväť členov rady, proti boli traja.
To, že hlasovanie sa bude lámať možno len o jediný hlas, bolo pritom jasné už vopred a výsledok bol neistý. Napriek náročnej diskusii Mazák ešte pred hlasovaním ďakoval za debatu aj za upozornenia, ktoré si vypočul.
„Myslím to úprimne a dokážem si z toho zobrať aj to, že ak sa budem pohybovať vo verejnom priestore ďalej, riešil by som niektoré veci inak,“ vyhlásil Mazák.

Šestica navrhovateľov spísala dvadsať bodov, ktoré označili za Mazákove pochybenia, a práve o ne opreli návrh na odvolanie. Na štvrtkovom zasadnutí rady viacerí z nich opakovali, že ide len o výber najzávažnejších vecí, keďže výčitiek by vraj mali ešte viac.
„Vy ako predseda ústavného orgánu sudcovskej legitimity ste mali vytvárať most medzi Súdnou radou a sudcami a v tomto ste absolútne zlyhali a nikdy ste sa o žiadny most ani nepokúsili,“ vyčítala Mazákovi sudkyňa Ayše Pružinec Eren.
Ako hlasovali
Za odvolanie:
Marcela Kosová, Peter Šamko, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Martin Bezák, Magdaléna Hromcová, Ľudomila Joanidisová, Ľuboš Kunay,
Proti: Andrej Majerník, Lucia Berdisová, Tomáš Gábriš,
Zdržali sa: Lájos Mészáros, Ján Gandžala, Peter Bebej.
Jej kolega z bratislavského krajského súdu Peter Šamko zas predsedovi rady vyčítal kritické vyjadrenia o sudcoch, ktoré nasledovali po sudcovských kauzách Búrka a Víchrica, keď polícia zadržala pätnásť sudcov.
Zovšeobecňovaním viny a kritikou sudcov, ktorí ani neboli odsúdení, Mazák podľa Šamka „opľul justíciu“, hovorilo sa dokonca o „kriminalizácii celej generácie sudcov“. Šéf Súdnej rady si podľa neho sám na druhej strane budoval akýsi kult osobnosti.
Mazák mu oponoval, že len verejne vyjadril svoje názory.
„Hádam mi ústava zaručuje slobodu prejavu. Nič iné som neurobil, len som uplatnil slobodu prejavu,“ povedal Mazák. Pripomenul, že nikoho neurážal ani na nikoho priamo neútočil, a to na rozdiel od situácie, keď navrhovatelia jeho odvolania pred časom riešili sudkyňu Pamelu Záleskú.
Na základe bulvárneho článku v Plus 7 dní vtedy členky rady Marcela Kosová či Pružinec Eren verejne hovorili o pochybení Záleskej preto, že mafiánovi Lehelovi Horváthovi na pojednávaní údajne neumožnila pichnúť si inzulín. Neskôr vyšlo najavo, že Záleská nepochybila, a aj vyjadrenia prítomného prokurátora a ďalších prítomných hovorili o tom, že šlo zrejme o obštrukcie zo strany obžalovaného.
Napriek tomu členka rady Dana Jelinková Dudzíková poúčala Mazáka o tom, že ako predseda Súdnej rady by mal byť zdržanlivejší.
Kritika od „vlastných“
Napriek tomu, že sa Mazáka odvolať nepodarilo, v diskusii chýbalo vystúpenie, ktorým by sa ho niekto rozsiahlejšie zastal. Aj tí členovia rady, ktorí ho v záverečnom hlasovaní podržali, to komentovali najmä jednotlivo a vyhli sa rozsiahlejším vystúpeniam.
„Niektoré argumenty sú postavené na správnom základe,“ pripúšťal advokát Andrej Majerník. Zároveň však dodal, že v konečnom dôsledku vysvetlenia, ktoré poskytol Mazák, chápe a za dôležité považuje aj postoj, ako sa ku kritike postavil.
Člen rady a bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros zas sám priamo pripustil, že svoj postoj plánoval pôvodne vyjadriť „len“ hlasovaním. Napokon mu však nedalo napríklad porovnávanie návrhu na odvolanie Mazáka s návrhom na odvolanie, ktorému v minulosti čelila predošlá šéfka rady Lenka Praženková.
Súčasní navrhovatelia totiž tvrdili, že kým pri Praženkovej šlo len o pár neurčitých dôvodov, za ktoré vraj Praženková ani nebola zodpovedná, teraz vraj ide o závažné pochybenia.
„Nazdávam sa, že v návrhu (pri Praženkovej) boli systémové zlyhania. Napríklad vôbec nefungovali disciplinárne senáty. (…) A v tom vidím rozdiel. V tomto podaní žiadne systémové zlyhania nevidím,“ upozorňoval Mészáros.