Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Zuzana Beneková.
Do ulíc vyšli tisíce ľudí, aby protestovali proti expresným zmenám v právnom systéme. Vláda Roberta Fica chce zrušiť špeciálnu prokuratúru v zrýchlenom konaní už do Vianoc.
Nie je jasné, čo bude s prípadmi, ktoré dnes dozorujú prokurátori špeciálnej prokuratúry a zásadné zníženia trestov za korupciu presadzuje v zmenách Trestného zákona tiež premiér Fico. Je toto ohrozenie demokracie a právneho štátu a dá sa to prirovnať k ére Štefana Harabina v justícii?
"Nechcela by som predikovať, ale určite to všetko ide čriepok po čriepku, ktoré akoby dokumentujú to, že tu nejde len o nejaké 'obyčajné' porušenie pravidiel legislatívneho procesu, ale naozaj ide o porušenie základných princípov právneho štátu," hovorí bývalá ministerka spravodlivosti za Most-HídLUCIA ŽITŇANSKÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Kedy objavíme zákutia právnej úpravy.
- Či sú prekvapivé zásadné zníženia trestov v ochrane prírody.
- Ako sa stavia k diskusii o porušovaní ľudských práv.
- Či máme dostatočne silnú krajinu.
Keď poviem, že toto si nedovolil ani Harabin, keď bol minister, tak preháňam?
Myslím si, že nie. Nepreháňate.
Pripomína vám to tú éru justície?
Ani Harabin vtedy nemal za sebou celú vládu. Nechala ho akoby robiť to, čo robil, ale nebola v tých krokoch aktívna celá vláda. Aj keď presadil na Ústavnom súde zrušenie Špecializovaného trestného súdu, tak vláda pochopila, že musí konať a zohľadnila niektoré závery Ústavného súdu, ale Špeciálny súd zostal zachovaný.
Špeciálna prokuratúra sa dokonca ruší nepriamou novelizáciou. Je to pomsta, je to revanš?
To by som už psychologizovala. Ale úplne zrejmé je, že tí, ktorí to presadzujú, boli Úradom špeciálnej prokuratúry priamo dotknutí. Koniec koncov, predseda výboru a podpredseda ústavnoprávneho výboru Gašpar je obvinený aj obžalovaný. A jeho syn je na ministerstve spravodlivosti, aj keď boli zastavené niektoré konania.
Ale práve na podnet Úradu špeciálnej prokuratúry bol dnešný minister obrany vo väzbe. A to určite nie sú príjemné spomienky. A takých ľudí je viac vo vládnej koalícii. Preto si myslím, že nie sú v tej veci nezaujatí. Zo svojich osobných problémov si spravili politický program a ten teraz presadzujú tak agresívne a brutálne pri porušení všetkých štandardných pravidiel, že sa tomu treba vzoprieť.
Čo to znamená postaviť sa proti?
Myslím, že to, čo sa teraz deje. Myslím, že opozícia je aktívna. Je to správne, skonsolidovala sa v parlamente, obštruuje dlhými rokovaniami, nerobí to ľahké vládnej koalícii. Vidíme ľudí na námestiach, čiže cítiť aj v spoločnosti, že s tým nesúhlasí a že neostáva laxná. Ja si myslím, že to je dôležité. Najmä preto, že tu máme tak o tri mesiace prezidentské voľby a bude veľmi dôležité, aby všetky najvyššie ústavné pozície neboli v rukách jednej garnitúry. Skrátka to chce protiváhu. Takže áno, to znamená postaviť sa proti.
Najskôr boli útoky najmä proti Danielovi Lipšicovi, teraz vidíme, že vláda otvorene hovorí o viacerých nezávislých prokurátoroch špeciálnej prokuratúry. Menovite spomína pána Harkabusa, Šúreka, Kysela a mnohých ďalších a útočí na nich. A hlavný argument je, že porušujú ľudské práva, preto to musí ísť takto expresne. Porušuje nejako zásadne špeciálna prokuratúra ľudské práva?
Nie. Priznám sa, že som to nejak nezaevidovala a určite aj špeciálna prokuratúra niekedy urobí chybu, ale koniec koncov jej rozhodnutia prechádzajú súdnou revíziou, či už Špecializovaného trestného súdu a potom Najvyššieho súdu. A jasné, ľudia sú omylní a určite aj na špeciálnej prokuratúre, ale takisto sú omylní na krajských prokuratúrach, na iných súdoch. Všetky inštitúcie na Slovensku sa občas dostali do situácie, že im Ústavný súd povedal, že konali zle a porušili nejaké právo. Keby sme merali týmto metrom, pomaly musíme zrušiť tento štát.
Netrápilo ich to pri Hedvige Malinovej, pri zbitých Rómoch z Moldavy, ktorých vláčili osem rokov po súdoch.
Zjavne ministra Eštoka netrápi, čo sa mu deje v Medveďove a inde. Prečítala som si výsledky prieskumu, ktorý robil ombudsman, že sa zásadne porušujú ľudské práva ľudí, ktorí nespáchali žiaden trestný čin a sú v týchto zariadeniach. Takže iste, je čo robiť v tejto krajine, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv.
Utečenci majú prísnejší režim ako ľudia, ktorí sú odsúdení.
To je, samozrejme, absurdné.
Čo sa stane so spismi, ktoré sú dnes na špeciálnej prokuratúre? Vy ste to z toho takmer 70-stranového návrhu pochopili?
Priznám sa, nie. Letmo som si pozerala ten návrh, ale aby som ho študovala do detailov, na to nemám ani kapacitu momentálne, to je na poslancoch. A musím povedať, že chcieť takto prehnať cez parlament 67 strán paragrafov, to proste nemôže dobre dopadnúť. Tam nevyhnutne musia byť chyby a určite niektoré zákutia tej právnej úpravy objavíme, až keď sa začne uplatňovať v praxi. To prekračuje naozaj všetky hranice.
Keď sa aj robili nejaké zmeny, nikdy sa to nerobilo tak, že sa to schváli a o 15 dní je to už účinné. Väčšinou tam boli nejaké prechodné ustanovenia.
Takáto zásadná zmena trestných kódexov a zrušenie inštitúcie k tomu je na úrovni rekodifikácie. To už nie je len nejaká novela, to je zmena trestnej politiky. Keď sa robila rekodifikácia, tak tam bola pol alebo trištvrteročná legisvakačná lehota(obdobie medzi platnosťou a účinnosťou - pozn. red.), ak nie ešte viac. Úplne prirodzene, pretože aj tie inštitúcie a súdy sa musia zoznámiť s novými pravidlami. Toto nemá s právnym štátom naozaj nič spoločné.
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala povedal pre Denník N, že prokurátorom pribudne 540 pojednávacích dní, ak sa presunú spisy na Generálnu prokuratúru, 115 väzobných dní plus rozhodovania o odpočúvaniach, k tomu dozor v spisoch. Prípady sa počítajú na stovky. To sa asi ani nedá predstaviť, že by nejaký prokurátor by teraz dostal na stôl napríklad vraždu Jána Kuciaka, spis má myslím 20-tisíc a viac strán a to je len samotné vyšetrovanie, ešte je tam celý ten súd? Zásadne to spomalí spravodlivosť v prípadoch, ktoré sú dnes na špeciálnej prokuratúre.
Nielen v tých. Aj v tých, ktoré už majú prokurátori na krajských prokuratúrach rozrobené.
V parlamente sa začali porušovať pravidlá, ktoré tam 25 rokov platili úplne bez výnimky. Vo výboroch sa normálne diskutovalo s ministrami. Teraz v ústavnoprávnom výbore práve pre expresné konanie zrušili debatu opozičných poslancov. Dokonca sa rokovalo naraz vo výbore aj v pléne, čo podľa rokovacieho poriadku nie je možné. Pomôže to k tomu, aby Ústavný súd nemal vôbec dilemu, či takéto niečo pozastaví alebo zruší?
Nechcela by som predikovať, ale určite to všetko ide čriepok po čriepku, ktoré akoby dokumentujú to, že tu nejde len o nejaké "obyčajné" porušenie pravidiel legislatívneho procesu, ale naozaj o porušenie základných princípov právneho štátu. Celý kontext, v ktorom sa to deje, že sa zasahuje aj do iných inštitúcií, ktoré sú nezávislé, tak cez pozmeňovací návrh sa chce zmeniť pravidlo, kto menuje šéfa Protimonopolného úradu. Myslím, že kontext je strašne dôležitý. Krátko po voľbách valec začal valcovať spôsobom, ktorý naozaj ohrozuje základné princípy fungovania právneho štátu, ergo demokracie ako takej.
Samostatná Slovenská republika má 30 rokov. Má brzdy a protiváhy dostatočne silné na to, aby keď takýto valec, ako hovoríte, ide, ho niekto zastavil?
Máme zjavne funkčnú opozíciu, čo je skvelé. Máme zjavne aktívnych občanov, čo je taktiež skvelé a dôležité. A máme ďalšie inštitúcie, ako je Ústavný súd, ktorý určite bude v hre a ukáže nám, nakoľko sú tie brzdy silné. A, samozrejme, veľmi dôležité je nielen samotné rozhodnutie, ale aj odôvodnenie rozhodnutia, ako sa s tým vysporiada Ústavný súd. V zásade som zatiaľ nemala dôvod nedôverovať Ústavnému súdu.
No a čo iné inštitúcie? V lastne na tom participuje Maroš Žilinka, generálny prokurátor, ktorý to v podstate odobril, aj keď teda komunikuje len cez facebook. Sudcovia, ktorí sú v Súdnej rade, teda minimálne štyria, to odobrili, takisto dekan Právnickej fakulty UK pán Burda. Čo to hovorí o tých inštitúciách?
Robia výraznú nadprácu vo vzťahu k tejto vládnej koalícii. Môže tam byť nejaká hodnotová spätosť, to si viem predstaviť. Môže tam byť aj nejaká názorová spätosť, pokiaľ ide o existenciu špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Ale som presvedčená, že všetci títo vysokopostavení ľudia by si mali uvedomiť, že ten valec ide vždy v niekoho záujme a v nejakom momente môže postihnúť aj ich.
Bola tu tento týždeň Mária Kolíková, bývalá ministerka spravodlivosti a vaša kolegyňa, a povedala, že Maroš Žilinka bol hrdým prokurátorom špeciálnej prokuratúry, a preto neverí, že toto je Maroš Žilinka, ktorý je slobodný.
Faktom je, že niekedy tie reakcie sú surreálne prekvapujúce a ťažko vysvetliteľné.
V akom bode by sa mali ozvať aj ďalší ľudia z právnickej obce, z justície?
Malo by byť počuť veľmi veľa ľudí, ktorých nepočuť. Rozumiem Slovenskej advokátskej komore, že tie zmeny v trestnej politike im môžu vecne vyhovovať. Nerozumiem sudcom, že súhlasia s takýmto spôsobom a procesom, pretože sa to nepochybne dotkne aj súdov. Koniec koncov, tie návrhy ani neboli prerokované v Súdnej rade a v zmysle zákona mali byť.
Zvyčajne sa Súdna rada domáha svojich práv, a keď teraz akceptujú aj tieto organizácie alebo združenia, že však dlho voláme po znížení trestov a budú sa snažiť veľmi odborne diskutovať, tak vlastne robia nadprácu pre vládnu koalíciu.
Pretože dnes to nie je o odbornej diskusii, dnes je to o moci. Téma je výlučne mocenskopolitická vzhľadom na kontext a konflikt záujmov hlavných aktérov, ktorí to presadzujú. To je valec, ktorý ide na demokratickú podstatu tohto štátu a robiť tu nadprácu je neuvedomenie si toho, v akom slobodnom prostredí, či už advokáti alebo sudcovia, dnes majú možnosť pôsobiť. Preto a len preto, že ešte stále máme demokraciu a máme liberálnu demokraciu, kde sa diskutuje a kde sa hľadí aj na práva tých, ktorí nie sú práve vo väčšine. A to treba zdôrazňovať.
Nie, dnes to nie je o trestnej sadzbe, či má byť o dva roky viac alebo menej. Dnes je to o základoch štátu a keď si toto neuvedomia tieto profesie, tak môžu byť prekvapené o nejaký čas, že nebudú pôsobiť v slobodnom štáte.
Boli mesiace debát o tom, ako zmeniť trestné sadzby. Začala ministerka Kolíková, pokračoval aj Viliam Karas a zrazu sú tu desiatky strán návrhu, ktorý nikto nevidel ešte pár minút pred rokovaním vlády. Napríklad, je tam zníženie trestu za pranie špinavých peňazí. Myslím, že z pôvodnej sadzby od 133-tisíc eur sa to posunulo na 750-tisíc eur, za ktoré môže človek dostať len tri roky podmienky. Komu má prospieť takýto paragraf?
Neviem, treba sa spýtať vládnej koalície. Oni možno vedia veľmi presne.
Potom sú tam zásadné zníženia trestov v ochrane prírody. Po novom, ak zastrelíte 17 výrov skalných, tak vám nehrozí žiadny trest.
Ochrana prírody nie je dominantná agenda tejto vlády.
Pre vás sú najspornejšie trestné sadzby?
Diskusiu o tom, aké vysoké majú byť trestné sadzby považujem za úplne legitímnu. A j keby sme akceptovali zníženie trestných sadzieb a to, že treba posilniť prvky skôr nápravu páchateľov, ako držať ich dlhodobo vo väzniciach, na to tiež treba pripraviť prostredie. Potrebujeme viac mediačných probačných úradníkov, potrebujeme posilniť prácu s týmito ľuďmi pred výkonom trestu, aby boli sprevádzaní krátko po odchode z výkonu trestu.
