Porovnali sme vianočné trhy. Niekde zaplatia predajcovia za stánok aj násobne viac

BRATISLAVA. Pri súsoší Immaculata na Hlavnej ulici v Košiciach stojí jedľa biela vyzdobená dlhou svetelnou reťazou a tisícami LED svetielok. Na niekoľko týždňov sa premenila na vianočný strom. S výškou 19 metrov je to tento rok najväčší vianočný strom zo všetkých krajských miest.

Pracovníci mestskej firmy po ňu cestovali 30 kilometrov do obce Slanec. Mestá sa k svojim vianočným stromom zvyčajne dostanú tak, že niekomu už strom prekáža na vlastnom pozemku, tak ho mestu daruje.

Napríklad Trnava dostala 15-metrovú jedľu striebornú od rodiny Jána Melíška. Strom vraj už príliš tienil a znehodnocoval pozemok. Jeho dcéra pre Trnavské rádio povedala, že pán Melíšek zasadil jedľu ešte začiatkom 90. rokov.

V Bratislave stojí zase 34-ročný smrek pichľavý od darcu z Karlovej Vsi. „Strom prerástol elektrický stožiar aj pouličné osvetlenie a korene vytláčali oporný múrik," vysvetlila hovorkyňa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska Barbora Lehocká. Po Vianociach pôjdu konáre zo stromu do bratislavskej ZOO ako potrava pre zvieratá.

Tri krajské mestá siahli tento rok po smreku, päť si za svoj vianočný strom vybralo jedľu. Najnižší strom má 12 metrov, najvyšší 19.

(zdroj: Dominika Colombová)

Vianočné trhy

Porovnali sme, ako oslavujú Vianoce jednotlivé krajské mestá. Koľko dní trvajú vianočné trhy, koľko stánkov a akého druhu čaká na ľudí, či koľko zaplatia predajcovia na nájomnom.

V každom porovnaní vedie iné mesto. Najdlhšie trvajúce vianočné trhy má Bratislava. Začali sa už v novembri a potrvajú do Nového roka, spolu 36 dní. Najkratšie trhy sú v Banskej Bystrici, budú trvať len 22 dní.

Po Vianociach budú trhy pokračovať len v troch mestách, no s menším počtom stánkov. V tomto období sa už ľudia stretávajú skôr doma než na námestiach.

„Vianočné mestečko plánujeme ponechať otvorené až do Silvestra , či však naozaj zostane fungovať aj v období medzi Vianocami a Silvestrom, to uvidíme podľa záujmu predajcov," povedal hovorca Nitry Tomáš Holúbek.

V Bratislave je aj najviac stánkov, no v počte stánkov na počet obyvateľov je jasným víťazom Trnava. Stánkov s občerstvením je tam viac ako v Bratislave.

Veľký počet stánkov majú aj v Prešove či Trenčíne, aj keď v Trenčíne sú to najmä remeselné stánky. Najmenej stánkov je v Žiline, len 28 (počítali sme len hlavné trhy na Mariánskom námestí).

Prenájom stánkov

Ľudia sa po centrálnych námestiach trúsia takmer celý december, čo je dobrý biznis pre predajcov vareného vína, cigánskej či rôznych darčekov a remeselných výrobkov. Aj niektoré mestá si uvedomujú, že na prenájme stánkov môžu zarobiť.

Ceny, ktoré platia predajcovia za prenájom stánku, sa medzi mestami výrazne líšia. Najdrahšie sú za stánky s predajom jedla a nápojov, ktoré majú najvyššie tržby. Vyššie ceny sú v mestách, kde prebieha nejaký typ cenovej súťaže, nižšie tam, kde cenu mesto určuje fixne.

Jednu z najvyšších cien si od jedného predajcu účtuje mesto Žilina. Je to 23 900 eur za celé obdobie vianočných trhov. Je možné, že v Bratislave je to ešte viac, ale mesto poskytlo len cenníkové minimálne ceny, skutočné môžu byť vyššie. „Cena závisí od veľkosti stánku, jeho ponuky a čiastočne od licitácie samotných predajcov,“ hovorí Lehocká.

Žilina určuje minimálne nájomné, no predajcovia môžu ponúknuť vyššiu sumu, čo sa aj stáva. O výbere konkrétnych predajcov rozhoduje porota podľa viacerých kritérií, cena je jedným z nich.

Pomerne drahé sú aj stánky v Trenčíne. Z 54 stánkov ponúka osem občerstvenie a mesto predajcov vyberalo v aukcii. Výsledkom je, že za najdrahší stánok tam predajca zaplatí 15,5-tisíca eur.

Naopak najlacnejšie sa predajcovia dostanú k stánkom v Prešove a Košiciach. Najdrahší prenájom stojí len 3,5-tisíca, resp. 4,3-tisíca eur.