BRATISLAVA. V júni 2021 nastúpil Jozef Kiss do vedenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry ako nominant OĽaNO.
Vo funkcii mohol ostať aj po nástupe ministra Richarda Takáča zo Smeru, ale v novembri odstúpil.
Odchod odôvodňoval obavami o svoje deti, ktoré vraj niekto prenasledoval. Krátko na to Kiss prijal ponuku a stal sa riaditeľom Letových a prevádzkových služieb, ktoré patria pod ministra dopravy Jozefa Ráža zo Smeru.
Kto je Jozef Kiss:
- vyštudoval Fakultu verejnej politiky a verejnej správy na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove,
- zastával manažérske posty v Slovenskej sporiteľni,
- bol riaditeľom odboru riadenia retailového predaja v Prima banke,
- pôsobil v Slovenskej pošte.
Po mesiaci ho ďalší minister za Smer Ladislav Kamenický v piatok vymenoval za prezidenta finančnej správy.
Nahradil Jiřího Žežulku, ktorý sa vo štvrtok vzdal funkcie z osobných dôvodov. Nastupoval za Hegerovej vlády.
„Ja si myslím, že som vnímaný ako manažér, ktorý dokáže veci opraviť a nastaviť ich správnym smerom. Toto je podľa mňa jediný dôvod, prečo som akceptovateľný u kohokoľvek a cez celé politické spektrum,“ odôvodnil Kiss to, že ako bývalý nominant OĽaNO neprekáža ani Smeru.
Je to ojedinelá situácia, väčšinu dôležitých štátnych úradníkov nová vláda nahradila.
Kiss si nemyslí, že koalícia bude zasahovať do jeho práce a politických tlakov sa neobáva. „Pretože tam sú také procesy, ktoré sú o vecnej procesnej štruktúre tej inštitúcie, takže toto pre mňa nie je téma,“ tvrdí.

Vláde vyhovuje mať vo finančnej správe človeka, ktorému dôveruje. Najmä preto, že stále spolupracuje s políciou napríklad pri kauze Mýtnik, v ktorej sú stíhaní aj ľudia blízki Robertovi Ficovi. Práve prezident rozhoduje, do akej miery bude finančná správa pri vyšetrovaní súčinná.
V článku sa dočítate:
- aké úlohy čakajú Kissa na finančnej správe,
- kto je novým riaditeľom Letových prevádzkových služieb,
- čo o Kissovi písali v liste jeho bývalí zamestnanci,
- čo sa dialo na finančnej správe počas druhej vlády Fica.
Opozícia bude žiadať jeho verejné vypočutie vo výbore pre financie a rozpočet. Zákon to však neprikazuje a bude na Kissovi, či sa dostaví.
Žežulka ponúkol funkciu štvrtýkrát
„Myslím si, že súčasťou každého čestného úradníka je, že keď sa zmení jeho vedenie, ponúkne svoju funkciu,“ vysvetlil svoj odchod doterajší prezident Žežulka.
Hovorí, že funkciu ponúkol pri každej výmene ministra, či už to bol Igor Matovič, Eduard Heger alebo Michal Horváth, no až Ladislav Kamenický sa rozhodol ho vymeniť.
V piatok sa stretol so svojím nástupcom, ale personálne otázky vraj neriešili. Kiss zatiaľ nevedel, či si ponechá viceprezidenta Lukáša Sojku alebo aj toho časom minister vymení.

Kiss môže vymeniť aj šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorým je od júla Peter Grinč. Vymenoval ho Žežulka.
Kiss sa chce prioritne zamerať na zmluvy o telekomunikačných službách, bez ktorých by finančná správa nemohla fungovať. Podľa Žežulku Kissa čakajú aj ďalšie úlohy, napríklad dokončiť colné informačné systémy či dohliadnuť na transparentnosť súťaže systému ISFS od dodávateľa Asseco.
Kiss by mal navyše podľa nariadenia ministra z roku 2021 požiadať o bezpečnostnú previerku. „Budem musieť, lebo samotná agenta finančnej správy je aj o takýchto veciach, takže jednoznačne áno,“ hovorí.
Letové prevádzkové služby vedie Kelemen
Štátny podnik, ktorý spadá pod ministerstvo dopravy, má po Kissovi ďalšieho dočasne povereného riaditeľa. SME ministerstvo potvrdilo, že je ním Pavel Kelemen.
Kiss prišiel do podniku v čase, keď čelil 200 žalobám od zamestnancov, ktorým nevyplatil časť miezd z obdobia pandémie. Nepáčil sa im postup ministerstva dopravy pri rozdeľovaní zisku desať miliónov eur a hrozili štrajkovou pohotovosťou.

Zisk si mali podľa dozornej rady podniku rozdeliť jej deviati členovia a bývalý riaditeľ Martin Kabát. Ten mal dostať desať percent, čiže viac ako milión eur. Rada po kritike odborárov odmeny znížila na 300-tisíc eur.
Kiss hovorí, že časť z odmien, ktoré zamestnanci žiadali, bola nenárokovateľná.
„Diskusiou sme sa veľmi posunuli aj pri vyjednávaní podmienok novej kolektívnej zmluvy, naozaj tam bolo pochopenie na ich strane,“ vysvetlil.
V spoločnosti sa na zamestnancoch podľa neho šetrilo, čo zapríčinilo, že vznikol neúmerný zisk. „Niečo sme vyplácali, rozpustili sme nejakú časť do novembrových a decembrových výplat a všetky tie žaloby sú vecou ďalších rokovaní s nimi,“ hovorí.
Zamestnanci píšu listy
V polovici júna policajti zasahovali v akcii Tajomník v platobnej agentúre a na ministerstve hospodárstva pre podozrenia zo zneužívania eurofondov.
Kissa vypočúvali pre údajné odpočúvanie zamestnancov v kanceláriách. Z piatich ľudí dodnes nikoho neobvinili. Od júna opakujú, že nemôžu informovať, lebo by mohli zmariť vyšetrovanie.
„Ja som nikoho neodpočúval, nikoho som nevydieral,“ bráni sa Kiss s tým, že polícia v jeho prípade nevykonala v poslednom čase žiadne úkony.

Oveľa aktívnejší sú jeho bývalí zamestnanci, ktorí po odchode Kissa z PPA poslali zamestnancom do leteckých prevádzok „návod na obsluhu riaditeľa“.
V liste, ktorý má SME k dispozícii, píšu, že Kiss zneužíval svoje kontakty v tajnej službe, aby svojich zamestnancov sledoval, mal s nimi zlé vzťahy, odmeny z ministerstva nerozdeľoval spravodlivo, nepovolil im multisport karty a zakázal vianočnú kapustnicu.
Kiss hovorí, že to nie je pravda a za listmi je len bývalá zamestnankyňa PPA Zuzana Šubová. Tá vo voľbách neuspela so svojou stranou Piráti. Značnú časť kampane venovala práve boju proti Kissovi.
Mýtnik
Súd dodnes prejednáva korupčnú kauzu Mýtnik, ktorá na finančnej správe vznikla podľa obžaloby počas druhej vlády Roberta Fica. Rozdelená je na tri časti.
Bývalý prezident finančnej správy Imrecze začal spolupracovať s políciou a vypovedá, ako za jeho éry fungovalo prideľovanie IT zákaziek.
Profitovala na nich najmä firma Alexis podnikateľa Michala Suchobu, ktorý sa tiež priznáva. Pri odchode Imreczeho mal poskytnúť aj peniaze na „odmeny“ pre verných zamestnancov finančnej správy.
Znalec na súde vypovedal, že hoci hodnota IT zákaziek bola osem a pol milióna eur, finančná správa za ne zaplatila 54 miliónov.
Jeho závery sa snažia spochybniť Brhelovci, ktorí mali byť v pozadí Suchobovej firmy. Jozef Brhel starší je niekdajší poslanec HZDS a označovaný za mecenáša Smeru.

V tretej časti kauzy je obvinený Radko Kuruc, ktorý od nástupu novej vlády pracuje na ministerstve financií ako asistent štátneho tajomníka. Vyšetrovateľ ho viní, že prijal 120-tisícový úplatok od podnikateľa Michala Suchobu. Údajne za to, že sa bude angažovať pri schvaľovaní virtuálnej pokladnice. On vinu odmieta.
Úplatok 50-tisíc od Suchobu prijala aj bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová. V júni 2022 ju podmienečne odsúdili, dostala aj peňažný trest 50-tisíc eur.
Pred súd sa bude musieť postaviť aj oligarcha blízky Smeru Miroslav Výboh, ktorého usvedčujú Imrecze so Suchobom. Obaja vypovedali o úplatku 150-tisíc eur, ktoré si Výboh vypýtal pred zhruba siedmimi rokmi pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho.
Peniaze mali byť za Pellegriniho podporu projektu virtuálnej registračnej pokladnice. Predseda Hlasu a parlamentu Pellegrini podozrenia z korupcie odmieta.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nedávno upozornil, že po schválení novely Trestného zákona budú niektoré skutky v kauze Mýtnik premlčané. Ako príklad spomenul Výboha.

Beata
Balogová
