Príjemný víkend! S Tomášom Janovicom vchádzalo do miestnosti vždy veľa dobra a – podobne ako v aforizmoch – nepotreboval na to ani veľa slov, hovorí aforista Tomáš Ulej. Či sme ho ako spoločnosť počas života dosť ocenili? – zamýšľa sa zase Magda Vášáryová. Na Tomáša Janovica, ktorý zomrel vo štvrtok vo veku 86 rokov, spomína v denníku SME sedem osobností. Niektoré pridali aj jeho aforizmy, ktoré si obľúbili.
Kremnička je jedným zo symbolov besnenia, ktoré zasiahlo krajinu po potlačení Slovenského národného povstania. Ide o vôbec najväčší masaker na našom území z čias druhej svetovej vojny. Popri chodníku, kadiaľ kráčajú delegácie a exkurzie k pamätníku, priamo pri niekdajšej priekope, kam hádzali telá mŕtvych, však vyrastajú nové domy. Ako je to možné a či je Kremnička v ohrození, tým sa vo svojej reportáži zaoberá Peter Getting.
Do slovenských kín prišiel tento týždeň dokument Pozor, padá SNG!, ktorý mapuje snahu a odhodlanie riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej zachrániť túto kultúrnu inštitúciu a premeniť ju na skutočný verejný priestor. Prinášame rozhovor s jeho režisérkami aj recenziu na film.
Prinášame vám i rozhovory s trénerom lyžiarky Petry Vlhovej – Šimonom Klimčíkom, ktorý hovorí aj o tom, ako by sme si mali vyberať pohybové aktivity, aby boli pre nás ideálne a s výživovou poradkyňou Michaelou Birkusovou, ktorá pomáha ľuďom s tráviacimi poruchami. Nechýbajú ani tipy na kultúrne podujatia v nasledujúce dni.
Potešte seba aj svojich blízkych výnimočnými knihami z vydavateľstva Petit Press. V našej ponuke nájdete biografiu bývalého futbalistu Jána Ďuricu, knihy pre deti o Petre Vlhovej a Marekovi Hamšíkovi, príbehy najznámejších slovenských oligarchov, lahôdku pre fanúšikov formuly 1 aj knihu trénera Šimona Klimčíka o tom, ako športovať zdravo a bez zranení. Všetky knihy nájdete v našom obchode.
Stále som ešte neprijala, že Tomáš už je tiež preč, hovorí Vášáryová. Ako na spisovateľa spomínajú osobnosti
Tomáš Janovic a Milan Lasica boli najlepší priatelia. Na fotografii sú s Hanou Lasicovou. (zdroj: Peter Procházka)Stále som ešte neprijala, že Tomáš už tiež je preč. Ale uvedomila som si, že generácia, ktorá prežila to hnusné 20. storočie, definitívne odchádza. Myslím generáciu Tomáša, môjho Milana…, hovorí Magda Vášáryová.
Kladiem si otázku, či sme sa s nimi dosť rozprávali. Oni ako malí chlapci zažili vojnu. Tomáš prežil len preto, lebo sa skrývali v nore v lesoch, v diaľke počuli štekot psov, keď chytali židov. Veľká časť jeho rodiny navždy odišla. A potom tie hnusné 50. roky, neskôr nechutné normalizačné 70. roky. To všetko prežili a nemuseli chodiť k psychiatrovi a koučkám.
Tomáš a Milan boli trochu depresívni, ale vyťahovali sa z toho sami a najmä nikdy nekňučali, nesťažovali sa, neobviňovali ani osud, ani druhých ľudí. A aj v tých najhorších časoch sa medzi sebou vedeli „báječne“ zabávať. Tomáš väčšinou sedel a občas niečo povedal, ale niečo také, že všetci sa rehotali, pretože bol mimoriadne vtipný.
Tomáš aj Milan boli introverti a keď vpadol medzi nich extrovert Julo, bol to riadny rozdiel. Nepamätám si, že by som počula Tomáša hlasno sa smiať, on ani veľmi nezmenil výraz tváre, ale videli ste na tých očiach človeka, ktorý zažil strašne veľa, ako sa na chvíľočku rozjasnili. A to ste vedeli, že sa smeje.
Či sme ho ako spoločnosť počas života dosť ocenili? Sú ľudia, ktorí vedeli, aký je to poklad a vedeli to vždy. Potom boli ľudia, ktorým to bolo jedno a tých je najviac, tým nechýbal, ani keď mu komunisti zakázali písať. A napokon boli tí, ktorí boli zodpovední za to, že táto generácia nemohla slobodne pracovať.
Mám tu pri sebe všetky jeho knihy. V poslednej knihe Humor nie je pápež, ktorá vyšla nedávno s ilustráciami Mareka Ormandíka a Milan v nej reaguje na Tomášove aforizmy, je napríklad tento: Aj za holokaust môžu Židia. Lebo keby nebolo Židov, nebol by holokaust.
Alebo: Humor je neomylný, ale nedáva to najavo.
Ešte jeden: Poctivosťou najďalej zájdeme? Nie. Zájdeme.
Sú to tie základné ľudské hodnoty. Taký bol Tomáš.
Medzi tisíckou obetí boli aj matky objímajúce deti. Na masových hroboch teraz vyrastajú nové domy
Kremnička je pod snehovou pokrývkou rovnako ako vtedy. (zdroj: SME/Marko Erd)Pamätník sa týči pod lesíkom v mestskej časti Banskej Bystrice, za vojny bola Kremnička samostatná obec. Vysoký pylón je posledným realizovaným dielom významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, jeho súčasťou je kamenná ohrada obkolesujúca spoločný hrob exhumovaných.
Tak ako pred 79 rokmi, aj dnes leží na poliach sneh. Vtedy ho vraj bolo vyše metra. Obete sem vozili z mesta, vtedy tu boli holé polia za dedinou.
Dnes okolo rastú budovy firiem. Už na parkovisku, kde stojí aj autobus, víta návštevníka ako prvá vec veľký bilbord v poli. Aktuálne je zahalený, ešte nedávno oznamoval: Na predaj. Stojí v strede poľa, kde zoraďovali obete pred vraždením.
Popri chodníku, kadiaľ kráčajú delegácie a exkurzie k pamätníku, priamo pri niekdajšej priekope, kam hádzali telá mŕtvych, sprevádza návštevníka nová výstavba.
Veľké francúzske okná typizovaných novostavieb hľadia rovno na popravisko. Ešte bližšie k masovým hrobom sa tlačia záhrady za novostavbami.
Projekt Básnenie s Milanom Lasicom mal spájať, stal sa opak. Vášáryová a Lasicová sú proti nemu
Milan Lasica pri nahrávaní albumu Básnenie, ktoré sa uskutočnilo v apríli a máji roku 2021. (zdroj: Martina Mlčúchová)„Dielo, ktoré spája ľudí a umenie“. Tak označili tvorcovia projekt Básnenie, ktorý je venovaný Milanovi Lasicovi.
Na Dušičky predstavili List do vetra, prvú skladbu z chystaného albumu. Vyvolala veľký ohlas. Mala to byť ochutnávka celého albumu, ktorý plánovali vydať v budúcom roku. Celý projekt sa však zvrhol na konflikt medzi jeho tvorcami a rodinou Milana Lasicu.
Jeho osud je preto momentálne neznámy.
Režisérky dokumentu o SNG: Nechceli sme spraviť len záznam rekonštrukcie, ide najmä o ľudský príbeh
Lena Kušnieriková (zľava) a Jana Durajová nakrútili film o Slovenskej národnej galérii. Je to ich celovečerný debut. (zdroj: Ivan Hrušovský )Režisérky Jana Durajová a Lena Kušnieriková začali film nakrúcať v roku 2013, pôvodne ako študentský projekt. Mysleli si, že to potrvá dva či tri roky.
„Následne sme však spadli do rokov viacnásobného odkladania rekonštrukcie. Najmä tie roky čakania rozhodli, že sme napokon nakrútili celovečerný film,“ vysvetľujú.
„Postupne sme začali bližšie spoznávať pozadie toho, čo všetko zahŕňa, aby sa na Slovensku jedna kultúrna inštitúcia dostala do dôstojnej podoby a bola znovu sprístupnená verejnosti. Videli sme osobné rozhodnutia a boje konkrétnych ľudí, ktorí za tým stáli,“ dodávajú. Ich film preto nie je len záznamom rekonštrukcie.
„Hovorí aj o význame umenia v našej spoločnosti. Umenie je nástrojom kultivácie spoločnosti. Nejde len o jednu konkrétnu galériu, ale aj o to, akú dôležitosť dávame vzdelávaniu umením. V období, keď Vladimír Dedeček dostavoval galériu, sa umenie zneužívalo na propagandu. Rovnako dnes je kultúra často zneužívaná,“ upozorňuje Durajová.
V rozhovore sa dočítate aj, ako sa autorky dostali k nakrúcaniu rekonštrukcie SNG, kto bol ich vstupnou bránou do príbehu, prečo podľa nich rekonštrukcia trvala tak dlho a či by sa dokončila bez nasadenia jej riaditeľky aj čím chybí súčasná ministerka kultúry.
Rekonštrukciu by si už nechcela zopakovať. Trápenie šéfky SNG vidno aj v novom filme
Alexandra Kusá si s rekonštrukciou užila svoje. (zdroj: Boris Németh)Slovenská národná galéria mi zruinovala život, sťažuje sa architekt Vladimír Dedeček v dokumentárnom filme Pozor, padá SNG!.
Autor galerijného Premostenia, ktoré vyvolalo toľko rozruchu, hovoril, že navrhol stavbu pre 21. storočie, nie pre to predchádzajúce, keď vznikala. Pocítil to aj z reakcií ľudí. Od odmietavých postojov k jeho riešeniu po „fušerinu“ pri výstavbe.
Svoje si so stavbou užila aj súčasná riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorá galériu vedie od roku 2010. Práve pod jej vedením sa realizovala rekonštrukcia stavby a priestorov. Plánovala sa však už od roku 2001, keď sa pre havarijný stav zavrelo Premostenie.
Rekonštrukcia bola pre Kusú skúsenosťou, ktorú by si už podľa vlastných slov rozhodne nechcela zopakovať. A jej trápenie vidno aj z nového filmu, ktorý prichádza do kín rok po otvorení zrekonštruovanej galérie. Úplne prirodzene je jeho hlavnou protagonistkou práve Kusá.
Sú ako rozmaznávané domáce zvieratká. Ako budeme žiť, keď si nás adoptuje umelá inteligencia?
Lenka Libjaková v inscenácii Amatéri. (zdroj: Juraj Mravec)Niekedy medzi dneškom a rokom 2164 prevzala správu nad Zemou priateľská umelá inteligencia. Tá v priebehu krátkeho času vyriešila všetky problémy, s ktorými si ľudstvo nevedelo rady. Žiadne sociálne nerovnosti, žiadna klimatická kríza, žiadna epidémia duševných chorôb.
Každý človek má k dispozícii neobmedzené množstvo peňazí a času. Do práce už chodia iba tí, ktorí to naozaj, naozaj veľmi chcú. O všetko sa stará, všetko riadi umelá inteligencia a ľudia plnia úlohu milovaných domácich zvierat či vzácnych bytových rastlín.
Napriek tomu, ako krásne to znie, vlastne nejde o utópiu, ale o dystopiu. V tomto prenádhernom svete totiž nie je nikto naozaj šťastný a všetci sú len akísi amatéri na život. Boja sa mať deti, nemôžu spať a nevedia, odkiaľ a kam ísť.
Divadlo DPM vytvorilo inscenáciu Amatéri, ktorá je desivá aj očarujúca súčasne.
Na Štedrý večer sa Popoluška pobije s Perinbabou a mamutmi
Bez rozprávky Tri oriešky pre Popolušku by neboli Vianoce. (zdroj: NFA)Všetky slovenské televízie by chceli na Vianoce vysielať Tri oriešky pre Popolušku, Perinbabu, Pelíšky a klasické rozprávky a komédie.
Dlhé roky mala väčšinu poistenú pre seba Markíza, no potom sa zaviedlo na tieto hity v českom Národnom filmovom archíve a Štátnom fonde kinematografie a neskôr aj Slovenskom filmovom ústave žrebovanie.
Televízie si nežrebujú priamo filmy, ale to, kto si bude môcť vybrať ako prvý, druhý a tretí. Pre tento rok dopadol výber takto.
Najväčší vianočný hit Tri oriešky pre Popolušku si vybrala ako prvá opäť RTVS a tá ho odvysiela v netradičnom skoršom termíne – už o 18:40.
Tréner Vlhovej: Petra nerobí len nejaké super cool cviky. Drep je drep, zhyb je zhyb
Kondičný tréner Šimon Klimčík. (zdroj: SME/Marko Erd)Hovorí, že v začiatkoch mu niektorí ľudia neverili, vypracoval sa krok za krokom, vďaka poctivému štúdiu a systematickej práci. Dnes kondičný tréner Šimon Klimčík pripravuje na súťaže viacerých špičkových slovenských športovcov.
Napríklad trénuje lyžiarky Petru Vlhovú, Martinu Dubovskú, hokejové talenty Šimona Nemca a Filipa Mešára či olympijského medailistu vo vodnom slalome Jakuba Grigara.
„Najväčší rozdiel medzi tréningom hobby a profesionálneho športovca nie je vo výbere cvičenia, ale v intenzite a v objeme,“ vysvetľuje Klimčík pre SME
„Obyčajný človek je rád, keď urobí desať zhybov s expanderom, ktorý mu pomáha zdvihnúť sa, profesionálni športovci to robia s externou záťažou. Majú na sebe priviazaný kotúč alebo kettlebell, s ktorým sa musia zdvihnúť niekoľkokrát. To je ten najväčší rozdiel," dodáva.
Nedávno spojil svoje sily so športovým redaktorom Jurajom Berzedim, a vytvorili knihu Nerev. Približujú v nej okrem iného aj to, aký by mal byť správny rozvoj dieťaťa zo športovej stránky v konkrétnom veku, na čo si majú dať rekreační športovci pozor a aké chyby často robia.
Výživová poradkyňa: Mnohí netušia, aký typ stolice je a nie je v poriadku. Žijú tak celý život
Výživová terapeutka Michaela Birkusová. (zdroj: Agentúra BeeContent/Ema Ižvoltová)"Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia považujú svoje nesprávne fungujúce trávenie za normálne a hovoria si, že nemajú až taký problém alebo vôbec netušia, že nejaký majú. Potom prídu ku mne a ja im poviem, že ak majú stolicu raz za sedem dní, problém to určite je," hovorí výživová terapeutka Michaela Birkusová.
Už roky sa venuje klientele, ktorá má rôzne funkčné poruchy trávenia, predovšetkým IBS - syndróm dráždivého čreva. Mnohí ľudia sa pritom s touto diagnózou trápia roky a bezvýsledne obiehajú gastroenterologické vyšetrenia.
"Chápem lekárov, že nechcú dať človeku finálne stanovisko, povedať, že má IBS a zatvoriť ho do škatuľky, v dôsledku ktorej sa môže stať, že už nikdy nepríde na kontrolu. Keby však lekár stanovil predpokladanú diagnózu a vyslal osobu k výživovému terapeutovi, s ktorým to v pokoji dokončí a ďalej preskúma, mohlo by sa stať, že výživový terapeut zistí niečo, čo lekár nie," vysvetľuje.
Ľuďom s takýmito tráviacimi poruchami tiež neodporúča zveriť sa do rúk hocikomu a už vôbec nie spoliehať sa na komerčné "testy intolerancií", ktoré sú podľa nej len o biznise laboratórií.
Halucinogénne pivo bolo pre nich politickým nástrojom. Huariovia dávali múmiám falošné hlavy
Vyrezávaná drevená maska - falošná hlava - na pochovanej a zabalenej múmii. (zdroj: Program Archeologiczny PUCP “Dolina Pachacámac”)Dávno pred Inkami vytvorili jeden z najvýznamnejších štátov na území dnešného Peru Huariovia. Boli zdatní bojovníci, no svoju politickú moc upevňovali aj pomocou halucinogénneho piva.
Ríša Huari pretrvala viac ako päťsto rokov. Jej obyvatelia budovali cesty, zavlažovacie zariadenia a na to obdobie aj pôsobivé chrámy.
Pred viac ako deväťsto rokmi však náhle zanikli.
Kultúrne tipy
Kanadský rocker Bryan Adams. (zdroj: TASR/AP)Bryan Adams mieri do Bratislavy, atmosféru Vianoc po Slovensku vyčarujú viaceré podujatia. Kam za kultúrou od 15. do 22. decembra?
Víkendový recept
Makové fúkané rožky. (zdroj: Tortyodmamy.sk / Kamila)Vyskúšajte chutné recepty na vianočné pečivo. Z množstva tipov na lahodné vianočné pečivo si určite vyberiete.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
