Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„V žiadnej krajine Európskej únie, kde sú aj stíhaní vysokopostavení politici, neútočia takýmto agresívnym, vulgárnym spôsobom na prokurátorov. Už aj preto, že sa nemôžu brániť,“ hovorí špeciálny prokurátor DANIEL LIPŠIC.
Národná rada rokovanie o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry presúva na január pre obštrukcie opozície. Smer aj s koaličnými partnermi je napriek protestom pripravený pokračovať v pláne. Okrem zrušenia prokuratúry zásadne mení aj celú trestnú politiku Slovenska.
V rozhovore sa dočítate:
- či nie je podľa neho jeho politická minulosť jeho najväčším hendikepom,
- čo hovorí na argumenty o porušovaní ľudských práv či o nadkvalifikácii skutkov,
- čo bude so spismi, ktoré sú na špeciálnej prokuratúre.
Premiér Fico (Smer) mal tlačovú besedu v Bruseli a hovoril aj o vás. Povedal: „Sedí tam zločinec, ktorý je ďalej pripravený páchať zločiny. Sedí tam podvodník, bývalý politik, ktorý zneužíva celú svoju firmu aj s vytretými prokurátormi, ktorých si vytrel ako losos. Je to Matovičov človek.“ Vyčíta vám vašu politickú minulosť. Nie je to váš najväčší hendikep?
Neviem, či to je hendikep. Keď som išiel na špeciálnu prokuratúru, už takmer päť rokov som nebol v politike. Bol som v advokácii a myslím si, že je dôležité, aby sa ľudia, ktorí aj boli v politike, ale neskompromitovali sa, mohli po nejakom čase vrátiť do právnickej profesie alebo kandidovať aj do justičných pozícií. Povedal som to pri vypočúvaní a pri kandidovaní.
Nie je nič neobvyklé, že poslanci parlamentu bez prestávky kandidujú na Ústavný súd. Myslím, že kandidoval aj v tom čase pán poslanec Fico. Chcel byť dokonca predsedom Ústavného súdu. Zhodneme sa asi aj na tom, že parametre nestrannosti sudcov sú ešte o niečo vyššie ako parametre nestrannosti prokurátorov.
Takže mi nie je celkom zrejmé, keď viacerí poslanci kandidovali, viacerí aj úspešne, na Ústavný súd, to bolo v poriadku. Problém však je, keď som po piatich rokoch mimo politiky kandidoval na pozíciu špeciálneho prokurátora.
Príde mi to trochu účelové, ale podľa mňa je ešte podstatnejšie povedať, že dôležité je vyhodnocovať, či práca špeciálnej prokuratúry, aj moja, bola poznačená politickými preferenciami alebo nie. Som presvedčený, že nie.
Povedali ste, že ste ochotný vzdať sa funkcie. Nebolo by v tejto situácii lepšie to už urobiť a zobrať im tak časť argumentov? Pretože aj tak hrozí, že zrušia celú inštitúciu.
Ponuka stále platí. Hneď ako príde verejný prísľub, že sa nebude rušiť alebo oslabovať Úrad špeciálnej prokuratúry, okamžite sa vzdám funkcie. Neviem, čo je za problém v takej situácii. Ak by som to neurobil, tak ho môže zrušiť. Posledné rozhodujúce slovo má vládna väčšina. Absolútne žiaden problém tam nevidím.
Aj to, že koalícia na túto ponuku nereflektovala znamená, že ja nie som hlavný problém. To sú aj bonmoty s lososom, že všetci prokurátori sú rovnakí ako ja. V niečom možno rovnakí sú. Rozhodujú slobodne, bez nátlaku a odvážne. V tomto sme absolútne všetci rovnakí.
Pokiaľ Robert Fico útočí na mňa, nemám s tým vážny problém. Pokiaľ útočí na kariérnych prokurátorov, tak s tým problém mám. V žiadnej krajine Európskej únie, kde sú aj stíhaní vysokopostavení politici, neútočia takýmto agresívnym, vulgárnym spôsobom na prokurátorov. Už aj preto, že sa nemôžu brániť.
Vláda už otvorene spomína aj ostatných prokurátorov. Matúša Harkabusa, Michala Šúreka, Petra Kysela a ďalších a útočí na nich. Hlavný argument je, že porušujete ľudské práva. Zároveň spomínajú 30 rozhodnutí Ústavného súdu. Podľa toho, čo hovoria, skonštatoval, že ste porušili práva. Skúsme si ujasniť tieto argumenty.
To, že 20 či 30 nálezov smerovalo proti Úradu špeciálnej prokuratúry, je kolosálna lož. Zrejme sa niekto spolieha, že keď to bude opakovať desať či dvadsaťkrát, tak sa to ujme ako pravda. Neujme. To sú nálezy, ktoré smerovali najmä proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu, ktorý vo finálnom štádiu rozhoduje o väzobnom stíhaní.
Tieto rozhodnutia, myslím, že ich bolo 22 za tri roky, konštatovali niektoré pochybenia Najvyššieho súdu. Najmä procesno-technického charakteru. Že neboli úplne presne podložené dôvody kolúznej väzby. Ani jeden z nálezov nekonštatoval ani manipuláciu trestných stíhaní, ani nedôvodnosť vedeného trestného stíhania.
Pokiaľ viem, tak v tomto roku už nebol žiaden nález voči trestnoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu. Aj judikatúra Ústavného súdu sa vyvíja. Len na porovnanie, v posledných dvoch rokoch bolo proti civilnému kolégiu Najvyššieho súdu 80 nálezov Ústavného súdu. Počet ústavných sťažností je v stovkách, ale malému percentu je vyhovené.
Je to dôvod na zrušenie civilného kolégia Najvyššieho súdu? Asi nie. Mám pred sebou dva nálezy z posledných týždňov proti Generálnej prokuratúre. Je to dôvod na zrušenie Generálnej prokuratúry? Asi nie. Je to absurdné. Úspešnosť obžalôb prokurátorov špeciálnej prokuratúry je na úrovni 93 až 94 percent.
“Máme okolo 1700 živých trestných spisov. Nie je úplne jednoduché určiť, ktorá krajská prokuratúra bude príslušná, aké budú nové potenciálne trestné sadzby, čo bude potenciálne premlčané.
„
V debate zaznievalo, či nenadkvalifikovávajú prokurátori skutky, aby boli obvinení pod väčším stresom a donútilo ich to vypovedať.
Počas môjho takmer trojročného pôsobenia na špeciálnej prokuratúre boli stovky väzobných vecí, kde súdy preskúmavajú, či je dosť dôkazov na vznesenie obvinenia.
Okrem jediného prípadu počas mojej éry na špeciálnej prokuratúre povedali väzobné súdy, vrátane Najvyššieho súdu, že trestné stíhanie vedieme dôvodne. Že je dosť dôkazov na vznesenie obvinenia. Jedna výnimka bol drogový prípad známej influencerky.
Judikatúra napríklad Najvyššieho súdu k zákonným znakom zločineckých skupín sa vyvíja. Sú rôzne rozhodnutia rôznych senátov Najvyššieho súdu, aké parametre podľa novej právnej úpravy musí napĺňať zločinecká skupina. Na to sú rôzne názory.
Mám tiež v dozore a pojednávam viacero zločineckých skupín, väčšinou drogového charakteru alebo páchajúcich majetkovú trestnú činnosť či úkladné vraždy. Niekedy je sporná otázka, či sú naplnené aj zákonné znaky zločineckej skupiny. Finálne rozhodne odvolací súd. To je štandardná vec.
Najzásadnejší problém, ak by sme pripustili odbornú debatu, ako nastaviť trestné sadzby a špeciálnu prokuratúru, je rýchlosť a spôsob, ktorým to táto vláda robí. Máte nejaké vysvetlenie, prečo takýto spôsob na zásadné zmeny, ktoré menia pointu Trestného zákona, ale aj fungovanie ÚŠP, podporuje generálny prokurátor Maroš Žilinka?
Nerozumiem tomu, respektíve nechcem sa k tomu verejne vyjadrovať. Nebolo by to z mojej strany korektné. Pokiaľ však viem, pán generálny prokurátor sa nevyjadril k zmenám Trestného zákona a Trestného poriadku. Vyjadril sa len k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Zdalo sa mi z vyjadrenia, že má k tomu určité sympatie. To je jeho názor, nechcem ho verejne komentovať.
Sú podstatnejšie zmeny v Trestnom zákone. Prichádza k veľmi drastickému znižovaniu trestných sadzieb za výlučne ekonomické a korupčné trestné činy. K tak výraznému znižovaniu, že bude možné v budúcnosti ukladať podmienečné tresty alebo peňažné tresty aj za najzávažnejšie a rozsahom najväčšie ekonomické a korupčné trestné činy.
V súčasnosti pri korupcii vo veci všeobecného záujmu, keď bol úplatok vo výške 200-tisíc eur, je sadzba desať až pätnásť rokov. Po novom bude jeden až päť. Bude to prečin a bude možné uložiť peňažný trest. To podľa mňa nie je reálna trestná politika.
Hovorí sa veľa o tom, že máme vysoké trestné sadzby. Máme ich vyššie ako v iných krajinách, aj za násilné trestné činy, aj za vraždy. To je podľa mňa aj správne. Osemnásť rokov od roku 2006 tieto trestné sadzby nikomu neprekážali.
Keď som bol ministrom spravodlivosti, za nový Trestný zákon 20. mája 2005 hlasoval celý poslanecký klub Smeru. Vrátane Roberta Fica a Roberta Kaliňáka (Smer). Vtedy sadzby neboli vysoké. Dnes, keď už sú stíhaní alebo obžalovaní vplyvní ľudia, mnohí oligarchovia, zrazu sadzby pri tejto kategórii trestnej činnosti vysoké sú.
Doteraz Generálna prokuratúra vždy, aj keď boli zmeny ohľadom prokuratúry v parlamente, apelovala na diskusiu, na riadne pripomienkové konanie. Teraz neapeluje. Beriem, situácia je iná, vláda je iná. Zrejme sa názory trošku posunuli. Berieme to na vedomie.
Druhá vec v Trestnom zákone je, že okrem výrazného znižovania trestných sadzieb sa skracujú premlčacie lehoty. Budeme mať množstvo prípadov, ktoré budú prijatím Trestného zákona premlčané.
Trestné stíhanie obvinených bude musieť byť zastavené len z dôvodu premlčania. To sa týka aj obvinených oligarchov Jaroslava Haščáka a Miroslava Výboha. V takomto postupe nevidím žiaden verejný záujem.
Netušíme, čo sa stane so spismi, ktoré sú dnes na vašej prokuratúre. Budú sa nejako prerozdeľovať, ale nie je ešte jasné ako. Povedali ste, že Maroš Žilinka už stihol urobiť pracovnú skupinu, kde sa má o tom diskutovať. Tam ste sa dozvedeli, čo so spismi bude?
Áno, pán generálny prokurátor aj informoval verejne, takže môžem potvrdiť, že zriadil takúto pracovnú skupinu. Mala zasadnutie v stredu. Pojednával som celý deň, takže tam bol tam môj zástupca Daniel Mikuláš. Informoval ma v stredu večer o záveroch.
Sme pripravení poskytnúť Generálnej prokuratúre súčinnosť, ale musí to mať zákonný rámec. V právnom štáte nikto návrhom zákona v prvom čítaní viazaný nie je.
Môže to ešte prejsť v rôznych formách.
Prokuratúra sa vždy aj zúčastňovala na legislatívnom procese. Neviem o tom, že by prokuratúra ešte pred finálnym schválením zákona robila implementačné opatrenia, ako keby zákon už mal byť schválený.
Druhá rovina je, že máme okolo 1700 živých trestných spisov. Nie je úplne jednoduché určiť, ktorá krajská prokuratúra bude príslušná, aké budú nové potenciálne trestné sadzby, čo bude potenciálne premlčané. To sa nedá urobiť zo dňa na deň.
Nemáme na špeciálnej prokuratúre mesačné prázdniny, stále pracujeme. Je to enormne časovo náročné. Bolo by dobré, keby na tieto zmeny bol vytvorený normálny časový rámec. Aby pre 20 či 30 káuz, kde sú stíhané vplyvné osoby, na ktorých je záujem niečo s nimi urobiť, nepadli ďalšie stovky káuz.
Lucia Žitňanská hovorila, že to, čo predložila vláda v paragrafoch Trestného zákona, nie sú kozmetické zmeny. Že toto jej pripomína rekodifikáciu celého Trestného zákona a že by to chcelo nejaké prechodné ustanovenie, aby si to aj súdy mohli naštudovať, pretože ich sa to bude pomerne zásadne týkať. Táto rýchlosť môže spôsobiť aj paralýzu súdov. Ako to v praxi bude vyzerať?
Bude to problém. Preto vždy, keď sa robila zásadnejšia zmena, bola adekvátna legisvakačná lehota, odkedy bol zákon publikovaný, dokedy bol účinný. Hlasovalo sa o novom Trestnom zákone v máji 2005, účinný bol od 1. januára 2006, po viac ako polroku, aby sa justícia pripravila. Teraz je zámer nejaký iný. Celkom neviem aký, pretože nevidím na úrovni ústavnoprávneho argumentu záujem takto v skrátenom čase drasticky znižovať trestné sadzby.
Keby bol ten Trestný zákon účinný len jeden deň, tie veci budú premlčané navždy. Lebo to bude priaznivejší zákon pre týchto obvinených. Keby to aj Ústavný súd potom zrušil, im stačí jeden deň, aby dosiahli amnestiu na množstvo vecí, kde bude trestné stíhanie zastavené.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
