BRATISLAVA. Bol pasívny, nič neriešil a nebol otvorený transparentnosti. Spolupracovníci takto stručne charakterizujú pôsobenie právnika Michala Ďuriša v predstavenstve Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Bol v ňom v rokoch 2016 až 2020.
Teraz by sa Ďuriš mohol stať novým šéfom najväčšej a štátnej poisťovne. Za šéfa predstavenstva ho nominovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu a návrh v pondelok odobril Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ďuriš tak má najlepšie vyhliadky na to, aby sa stal po ministerke druhým najvplyvnejším mužom štátneho zdravotníctva.
Dolinková musí najneskôr do apríla vyhlásiť výberové konanie na šéfa VšZP. Ďuriš je po jej nominácii a odobrení od úradu jedným z horúcich kandidátov.
Ak sa stane šéfom poisťovne, bude mať vplyv na takmer päť miliárd eur, ktoré do tohto sektora na budúci rok prídu. Sú to takmer dve tretiny celkového rozpočtu zdravotníctva na rok 2024, ktorý predbežne počíta s ôsmimi miliardami eur.
K svojej nominácii sa Ďuriš nechcel vyjadrovať, obvinenia z pasivity a nepriehľadnosti označil za všeobecné.
V článku sa dočítate
- čo si o Michalovi Ďurišovi myslia ľudia zo zdravotníctva
- čo mu vyčítali počas jeho pôsobenia vo VšZP jeho spolupracovníci
- aké kontakty mal v minulosti Ďuriš so zdravotníctvom
Sivá myška
"Bol vnímaný sektorom ako veľmi neaktívny, neprichádzal v podstate so žiadnymi návrhmi, so žiadnymi opatreniami. Bol vnímaný len ako taká sivá myška," hovorila v pondelok o Ďurišovi poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková.
Podotkla, že tento názor na Ďuriša je podoprený rozhovormi so zhruba päťdesiatimi ľuďmi zo zdravotníctva, s ktorými sa o ňom so straníckym kolegom Tomášom Szalayom rozprávali.
Podobnú charakteristiku poskytli denníku SME aj Ďurišovi spolupracovníci z čias, keď bol v predstavenstve VšZP.

"Bol pasívny, nikdy nič neriešil, nekomunikoval, len ako právnik komplikoval zmluvy, nemal som pocit, že by ho nejako bavilo zdravotníctvo," povedal jeden z nich, chcel však zostať v anonymite. Denník SME pozná jeho meno.
Vysokú mienku o Ďurišovi nemal ani niekdajší šéf Transparency International Slovakia Gabriel Šípoš.
"S Ďurišom máme osobnú skúsenosť," napísal v roku 2019 pre SME Ľuboš Kostelanský z tejto mimovládnej organizácie.
Šéfovia predstavenstva a generálni riaditelia VšZP
- Anton Kováčik (2006 - 2008)
- Zuzana Zvolenská (2008-2010)
- Marian Faktor (2010 - 2012)
- Marcel Forai (2012 - 2015)
- Miroslav Vaďura (2015 - 2016)
- Miroslav Kočan (2016 - 2018)
- Ľubica Hlinková (2018 - 2020)
- Richard Strapko (2020 - 2023)
- Ľubica Hlinková (2023 - )
"Riaditeľ našej organizácie Gabriel Šípoš s ním prichádza do kontaktu ako člen dozornej rady VšZP. Odtiaľ pramení postreh, že tento štátny manažér zastáva značne konzervatívne postoje k snahám odkrývať vo väčšej miere štátnu poisťovňu verejnej kontrole," pokračoval Kostelanský.
So Šípošom sa SME nepodarilo spojiť.
Ďuriš sa stal členom predstavenstva VšZP za tretej vlády Roberta Fica zo Smeru ako nominant vtedajšieho ministra zdravotníctva za túto stranu Tomáša Druckera. Na otázku, prečo si ho vybral, terajší minister školstva v utorok do uzávierky neodpovedal.
Ani Dolinková neodpovedala na otázku, prečo nominovala práve Ďuriša. Odkázala, že ministerstvo "vopred nekomentuje pripravované personálne zmeny na riadiacich postoch".
Nomináciou Ďuriša ide Dolinková v línii svojho "objaviteľa" Druckera, ktorý ju v spomínanom období ako vtedajšiu šéfku Zväzu ambulantných poskytovateľov zavolal do svojej strany Dobrá voľba. Keď toto politické zoskupenie neuspelo vo voľbách, obaja skončili v Hlase Petra Pellegriniho.
Asistent poslanca a neúspešný kandidát na sudcu
Kým sa Ďuriš stal v roku 2016 členom predstavenstva VšZP, nemal veľa spoločného so zdravotníctvom. Pôsobil v advokácii.
Do kontaktu s týmto sektorom sa dostal najmä počas prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu z SDKÚ. Bol asistentom poslanca zdravotníckeho výboru za Stranu občianskeho porozumenia Petra Finďa.

Najskôr ako referent na legislatívno-právnej sekcii a neskôr ako externý spolupracovník pracoval Ďuriš aj na ministerstve zdravotníctva od roku 2000 do roku 2004. Bolo to za čias ministrov Tibora Šagáta, Romana Kováča (obaja SDKÚ) a Rudolfa Zajaca (ÁNO).
V roku 2019 sa Ďuriš uchádzal aj o kreslo sudcu Ústavného súdu. Navrhoval ho dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda, známy svojimi názormi blízkymi strane Smer.