Prezidentské voľby 2024: Nejasní kandidáti

BRATISLAVA. Už dlho sa nestalo, aby tri či štyri mesiace pred prvým kolom prezidentských volieb museli agentúry nasadzovať do prieskumov len výhľadových kandidátov.

Neskorší prezident Andrej Kiska ohlásil kandidatúru rok a pol pred voľbami, neúspešný kandidát Radoslav Procházka necelý rok pred voľbami a budúca prezidentka Zuzana Čaputová zhruba 10 mesiacov pred voľbami.

Aj kandidáti, ktorých širšia verejnosť poznala lepšie, si vyčlenili na prezidentskú kampaň aspoň niekoľko mesiacov. Milan Kňažko štyri mesiace, Robert Fico tri a najnovšie Ivan Korčok zhruba sedem mesiacov.

Jedinou výnimkou je Maroš Šefčovič, ktorý oficiálne ohlásil kandidatúru len dva mesiace pred prvým kolom volieb.

Dnes vieme o šiestich kandidátoch. Korčok bude jedným z favoritov, prieskumy dávajú isté šance aj Štefanovi Harabinovi a Jánovi Kubišovi. Ján Drgonec, Beáta Janočková či Peter Kuťka, ktorí tiež zbierajú podpisy na kandidatúru, majú skôr len teoretickú šancu.

Dlho sa špekulovalo aj o kandidatúre Miriam Lexmann, no jej KDH v utorok oznámilo, že svojho kandidáta nepostaví. Chce sa sústrediť na parlamentnú prácu a Lexmann bude kandidovať v eurovoľbách.

Zo známejších mien zvažujú kandidatúru ešte predseda SNS Andrej Danko, bývalý policajný prezident Štefan Hamran či Robert Mistrík, ktorý už kandidoval pred piatimi rokmi, no napokon sa vzdal v prospech Čaputovej. Otázne je, ako sa k voľbám postaví strana Igora Matoviča.

V januári by mal svoje rozhodnutie oznámiť aj Peter Pellegrini z Hlasu.

Ešte nikdy nebolo tak krátko pred voľbami toľko nejasností, kto sa v nich vlastne objaví. "Pred piatimi rokmi bola situácia prehľadnejšia,“ hodnotí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.

V roku 2019 nakoniec kandidovalo 13 ľudí a ďalší dvaja sa vzdali. Tento počet sa už zrejme nezopakuje.

Súboj dvoch

Ak sa potvrdia predpoklady a kandidovať bude Pellegrini, voľby sa zrejme zúžia na súboj medzi ním a Korčokom. Na iný scenár nezostáva dosť času.

„Aby súboj týchto dvoch niečo narušilo, museli by sa stať dve veci. Pán Kubiš by musel začať veľmi intenzívne kampaňovať, aby ľudia zistili, kto je,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. "Alebo by musel prísť niekto, kto má veľkú poznateľnosť. Niekto ako Michal David, ale na to je už málo času," pomohol si menom českého popového speváka.

Hamran už síce bol vo verejnej funkcii, no podľa Slosiarika to nestačí, pretože časť verejnosti ho stále nepozná.

Výhodu, že je známy, by mal šéf SNS Andrej Danko. Je jedným z lídrov koalície a od parlamentných volieb neuplynulo veľa času. No momentálne to pre neho vyzerá na priťažkú úlohu, aby porazil Pellegriniho aj Korčoka.

Aspoň pol roka na kampaň

Ohlásiť kandidatúru skôr má viaceré praktické výhody a pre menej známych kandidátov je to v podstate nevyhnutnosť. Slosiarik odhaduje, že taký kandidát potrebuje robiť kampaň aspoň pol roka, aby ho ľudia začali spontánne spoznávať.

V čase, keď začnú médiá pozývať kandidátov do diskusií, chce už každý kandidát patriť podľa prieskumov do okruhu favoritov.

Prezidentským kandidátom sťažuje situáciu aj pomerne nízky finančný limit na kampaň. Minúť môžu najviac pol milióna eur. Napríklad Kiska ešte minul na kampaň viac ako milión.

Aj pre tento limit dnes nie sú v uliciach žiadne bilbordy s Korčokom či s Kubišom. "Keby som aj mal neobmedzené zdroje (čo nemám), tak žiadnu takúto kampaň by som si nemohol dovoliť viesť,“ vysvetľoval Korčok v novembri, prečo nemá žiadne bilbordy.

Aj Slosiarik si myslí, že Korčok by ešte potreboval kampaň na zvýšenie svojej poznateľnosti.

Nízke finančné limity favorizujú súčasných politikov, viditeľných vďaka ich funkciám, na čo nepotrebujú žiadne peniaze.

Nestihnú zbierať podpisy

Ďalšou výhodou skoršieho oznámenia kandidatúry je pohodlnejší zber podpisov. Občianski kandidáti ich musia vyzbierať 15-tisíc, čo nie je ľahká úloha.

Milan Kňažko kandidatúru ohlásil koncom novembra. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška vyhlásil voľby 19. decembra a keďže zákon hovorí, že kandidátky treba odovzdať najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb, Kňažkovi zostalo na vyzbieranie podpisov len zhruba mesiac a pol vrátane vianočných sviatkov.

Nakoniec to nestihol a jeho kandidatúru zachránili podpisy poslancov OĽaNO, Novy a SDKÚ. Namiesto 15-tisíc podpisov občanov predložil podpisy 15 poslancov.

V minulosti sa stávalo, že podpisy voličov zbierali aj stranícki kandidáti ako Pavol Hrušovský, Bela Bugár či Milan Krajniak, aby svojej kandidatúre dodali váhu.

Ak by sa teraz rozhodovali kandidovať Hamran či Mistrík, zrejme by potrebovali podpisy poslancov.

Pellegrini povedal, že vyhlási voľby v januári. Od dátumu vyhlásenia budú mať už len tri týždne, aby podali kandidatúru.

Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Keďže prvé kolo volieb sa musí konať najneskôr 60 dní pred týmto dátumom, najneskorší termín je 13. apríl 2024.