BRATISLAVA. Predkladaný štátny rozpočet má zásadné riziká, vláda ním konsolidáciu len predstiera a zadlžuje. Uviedol to v stredu na šiestej schôdzi Národnej rady (NR) SR poslanec Štefan Kišš (PS).
Poslanec Marián Viskupič (SaS) dodal, hlavnou krízou Slovenska je zlý stav verejných financií, ktorý predložený rozpočet ešte zhoršuje.
"Vláda nám neponúka víziu, vyššie dôchodky, vyššie platy, len zapláta diery, prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého a negeneruje ekonomický rast. Sporiteľov v druhom pilieri oberá o 1,8 milióna eur, ekonomickú aktivitu dusí zvyšovaním odvodov a neplní svoj sľub stabilizovať dlh," vyhlásil Kišš.
Upozornil aj na to, že rozpočet nie je v súlade s európskym výdavkovým pravidlom. Pokiaľ vláda neurobí opravný krok, bude sa podľa neho musieť zodpovedať voči európskym partnerom. "Ak parlament schváli rozpočet, ktorý nebude v súlade s výdavkovými limitmi, zastavia sa platby z Bruselu. Najbližšie očakávame tretiu platbu za 815 miliónov eur a štvrtú platbu za 924 miliónov eur," dodal Kišš.
Pellegrini chce prerokovať rozpočet do piatku, Sulík chystá kapustnicu Čítajte Ako uviedol, ekonomickému rastu vláda nepomáha ani štruktúrou výdavkov. Síce v dôchodkoch a sociálnych výdavkoch dosahuje štandardy najvyspelejších krajín, ale v školstve, bývaní, zdravotníctve a ďalších výdavkoch, ktoré sú garanciou budúceho ekonomického rastu, to tak podľa Kišša nie je.
"Predložený rozpočet je plný škodlivých politických rozhodnutí. Je to rozpočet premárnených príležitostí, ďalšieho zadlžovania a aj ignorancie vlády k základným pravidlám," uviedol Viskupič.
Rozpočet bude podľa Viskupiča o pár mesiacov čeliť zásadnému výpadku príjmov, o to viac aj problémom s rastúcimi výdavkami. Dodal, že vládou sľubovaný rozsah sociálneho štátu nebude možné naplniť, a ak áno, tak len za cenu extrémneho zadlžovania, výrazne rastúcich úrokov a nákladov na obsluhu dlhu.
"Jednou z našich zásadných výhrad je, že vláda si v rozpočte 2024 predsavzala, že zvýšením daní, poplatkov a odvodov získa od občanov 1,8 miliardy eur ročne. V tomto roku je na daniach plánované vybrať 16,8 miliardy eur. Rozpočet 2024 hovorí o 18,6 miliardy eur," vyhlásil Viskupič.
Predložený návrh rozpočtu podľa neho nijak nezlepšuje udržateľnosť verejných financií ani krátkodobých, ani dlhodobých. "V realite to bude dekonsolidácia," dodal. Vláda by mala podľa neho taktiež zvážiť možnosť rozpočtového provizória aspoň na niekoľko týždňov, aby mala čas rozpočet prepracovať.
Rozpočet má slabé miesta
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy skonštatoval, že pri príprave rozpočtu boli dodržané zákonné aj ústavné pravidlá, a mohol byť predložený na rokovanie.
"Predložený návrh rozpočtu podľa nášho názoru podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa priblíži až k úrovni šiestich percent hrubého domáceho produktu," uviedol Andrassy.
Úrad však poukázal aj na nejednoznačnosť zákona o rozpočtových pravidlách pri preklápaní výdavkových limitov do navrhnutého rozpočtu. "Výdavkové limity sú pritom podľa nášho názoru jedným z rozhodujúcich nástrojov na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií aj zdravého ekonomického rastu," priblížil Andrassy.
Mráz - nemráz, v januári prídu zas. Proti Ficovi stálo na námestiach 25-tisíc ľudí Čítajte Budúcoročný ekonomický rast krajiny môže podľa šéfa NKÚ ovplyvňovať aj využívanie európskej finančnej pomoci, a to až v sume 2,5 miliardy eur. "Ide o prostriedky, ktorých efektivita čerpania môže významným spôsobom ovplyvňovať rast slovenskej ekonomiky nielen v roku 2024, ale aj v tých nadchádzajúcich rokoch. Bude to však podmienené nielen samotným čerpaním európskych fondov, ale aj ich efektívnou alokáciou a dosahovaním konkrétnych merateľných cieľov," uviedol Andrassy.
Šéf NKÚ tiež upozornil, že rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý sa medziročne zvýši z 57,8 % na úroveň 58,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). "A tak bude atakovať celkovú výšku dlhu štátu na úrovni 76,6 miliardy eur. Rast HDP na úrovni 2,7 % však môže mať pozitívny vplyv na rast zamestnanosti, a to až približne o 0,4 %, a miera nezamestnanosti by sa na Slovensku v budúcom roku mohla dostať na historicky najnižšiu úroveň, a to je úroveň 5,4 %," uviedol Andrassy.
Úrad vníma pozitívne trend znižovania deficitov verejnej správy a verejných financií v rozpočte na roky 2025 - 2026. Avšak Andrassy upozornil, že ani napriek uvedenej snahe vlády v znižovaní deficitu verejnej správy Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne kritériá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
