BRATISLAVA. Nie je ničím výnimočné, že nevoliči Smeru vnímajú zámer vlády ovplyvniť vyšetrovania politicky citlivých káuz.
Prekvapivejšie je, že už aj každý piaty volič strán vládnej koalície - Smeru, Hlasu a SNS si myslí, že vláda "bude ovplyvňovať policajné vyšetrovania a súdne procesy týkajúce sa korupčných káuz".
Takýto názor má 17 percent súčasných priaznivcov Smeru, 19 percent voličov Hlasu a 34 percent voličov SNS.
Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research z prelomu novembra a decembra. Respondenti priraďovali svoje stanoviská k očakávanému pôsobeniu novej vlády. Jeden z výrokov sa týkal práve prístupu vlády k trestnej politike štátu.
Z prieskumu nevyplýva, že voliči koalície by s postavením nepohodlných vyšetrovateľov NAKA a vedenia Policajného zboru mimo služby nesúhlasili alebo že by im prekážal zámer vlády rušiť špeciálnu prokuratúru, či znižovať sadzby trestov za korupciu.
Aj skupina voličov Smeru, Hlasu a SNS si však myslí, že vláda nenechá policajtov, prokuratúru a súdy pracovať nezávisle a ich prácu bude politickými zásahmi ovplyvňovať.
O takomto postupe vlády je úplne alebo skôr presvedčených 46 percent všetkých voličov a len 20 percent má úplne alebo skôr opačný názor. Ďalších 20 percent voličov nemá na vec "ani súhlasný, ani nesúhlasný" názor a desať percent svoje očakávania nevie vyhodnotiť.
Agentúra nechala voličov posúdiť aj ich očakávania v prístupe vlády k zvyšovaniu daní, obhajoby národných záujmov či hrozby medzinárodnej izolácie Slovenska.
Zvyšovanie daní a dlhu ľudia tušili vopred
Až 46 percent voličov správne predpokladalo, že vládna koalícia bude zvyšovať dane a 40 percent voličov sa už v predstihu domnievalo, že vláda odmietne šetriť, hoci vývoj verejných financií smeruje do dvoch rokov k stavu, ktorý by v prípade súkromnej firmy znamenal bankrot.
Prieskum agentúry NMS Market Research (zdroj: NMS)Prieskum predchádzal obdobiu, keď vláda zverejnila svoj konsolidačný balíček, ktorý zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie. Až neskôr zverejnila aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2024.
Zámer vlády zhoršiť rozpočtovú bilanciu krajiny vníma aj deväť percent voličov Smeru, 16 percent voličov Hlasu a vyše štvrtina (28 percent) voličov SNS.
Ich predpoklad teraz potvrdzujú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka a najnovšie aj európsky štatistický úrad.
Minister financií Ladislav Kamenický administratívnou operáciou úmyselne nadhodnotil predpoklad tohtoročného deficitu rozpočtu, aby jeho vývoj podľa návrhu rozpočtu na rok 2024 pôsobil, že vláda šetrí. V skutočnosti vláda neušetrí nič a dlh mierne prehĺbi.
Vtesnať všade "slovenské" funguje
Najmä Smeru sa podarilo presvedčiť pomerne veľkú časť voličov, že vláda bude obhajovať "národno-štátne záujmy" krajiny.
Smer si pred niekoľkými rokmi k názvu pripojil prívlastok "slovenská" sociálna demokracia a o vojne na Ukrajine tvrdí, že vojenská pomoc na obranu pred ruským agresorom je v záujme Západu a Spojených štátov a nie Slovenska.
Po voľbách zasa Smer začal využívať motív, že vláda bude robiť "slovenskú" zahraničnú politiku. Aj vďaka tomu až 78 percent voličov koalície súhlasí s tvrdením, že vláda bude obhajovať "národné záujmy".
Rovnaké presvedčenie má však aj každý piaty volič niektorej z opozičných strán.
Prieskum agentúry NMS Market Research (zdroj: NMS)Vyrovnané nálady v spoločnosti sú aj na prípadnú medzinárodnú izoláciu Slovenska a zhoršovanie úrovne demokracie pod vplyvom novej vlády.
Z oslovených voličov 38 percent úplne alebo skôr súhlasí, že Ficov kabinet "ohrozí úroveň slobody a demokracie". Podobne veľká skupina, 33 percent, s takýmto tvrdením však skôr alebo vôbec nesúhlasí.
Už krátko pred diplomatickým varovaním Európskej komisie a európskej prokurátorky pred expresným rušením špeciálnej prokuratúry a ďalších zásahov vlády do trestnej politiky štátu si 32 percent voličov myslelo, že vláda "privedie krajinu do medzinárodnej izolácie". Ďalších 33 percent má opačný názor.
Beata
Balogová
