Spätná väzba politikom napríklad aj formou protestov nie je márna. Možno neprinesú zmenu na počkanie, ale majú význam, dokonca aj pre ďalšiu generáciu. "Deti vidia, že toto je aktívny občiansky postoj. Takto to robí moja mama, takto to urobím raz ja," hovorí prezidentka ZUZANA ČAPUTOVÁ v rozhovore pre denník SME.
Je presvedčená, že by sme sa mali viac rozprávať o ľudskosti a láskavosti, o budovaní komunít, lebo sú esenciálne pre kvalitu života. Zároveň chápe, že neprávom sa s týmito hodnotami spájajú výrazy ako pátos a klišé.
V rozhovore sa tiež dočítate, ako prezidentka vníma kritiku, že sa mala častejšie a ráznejšie vyjadrovať k formovaniu a ku krokom vlády Roberta Fica. Ako sa jej písal jej posledný novoročný prejav, ako komunikuje so zahraničnými predstaviteľmi o tom, čo sa na Slovensku deje, o akých témach by chcela hovoriť a čo môže prezidentka alebo aj obyčajný občan urobiť, keď je ohrozený právny štát.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma agresivitu spoločenského diskurzu.
- Ako hodnotí kroky vlády proti právnemu štátu.
- Ako sa rozhodovala, kedy a ako reagovať.
- Čo si myslí o protestoch.
- Koho podporuje v prezidentských voľbách.
Ako tento rok vnímate obdobie pred sviatkami. Budete písať svoj posledný novoročný prejav. Cítite urgenciu povedať v tom prejave aj veci, ktoré ste predtým nepovedali?
Úprimne povedané, necítim tlak uchopiť tento posledný novoročný príhovor iným spôsobom ako dosiaľ. Predsa len mi ešte zostáva pol roka vo funkcii. Snažím sa odhadnúť, cítiť a načítať si čo najviac o atmosfére v spoločnosti, o tom, čo ľudia riešia. A k tomu moje presvedčenie, čo by ako posolstvo od prezidentky zaznieť malo. Je to hľadanie, ale necítim tlak dopovedať niečo, čo som doteraz nepovedala.
Spoločenský diskurz je pomerne agresívny. Ako šéfredaktorka často premýšľam, ako otvárať dôležité témy, ktoré možno ľudí nezaujímajú alebo zaniknú v hlučnom prostredí. Ako to vnímate, o čom by sme sa mali dnes rozprávať?
Som presvedčená, že témy ohľadom vzťahov, ľudskosti, láskavosti, budovania komunít sú v úzadí a pritom sú esenciálne pre kvalitu nášho života. Často sa s nimi spájajú prívlastky ako pátos a klišé. Ale to, že niečo sa desaťročia, prípadne stáročia opakuje, neznamená, že tie pojmy a hodnoty sa devalvovali. Skôr naopak. Aj napriek, ako ste povedali, agresívnemu tónu spoločenského diškurzu, ľudia si sami vyberajú témy, ktoré považujú za dôležité. Dnes to vidíme napríklad na zhromaždeniach na námestiach. Ľudí zaujímajú veci verejné, čo je dobré, vedú o tom debaty a prejavujú svoj názor rôznym spôsobom.
Politici často hovoria, že volič nechce, aby tu pobehovali migranti. Volič sa rozhodol, že chce tradičnú rodinu, volič nechce to alebo hento. Dá sa vôbec o voličoch hovoriť ako o jednoliatej mase? Existuje niečo, čo každý volič chce?
