Želinská: Premýšľam, kde vznikol pocit, že deti žijú v kine a vidia iba to, čo im ukážeme

Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.

Cez sviatky sa mnohí ocitnú v domácnostiach, kde je násilie, zlá nálada, agresia alebo aj osamelosť. Sociálna poradkyňa IDA ŽELINSKÁ hovorí o tom, aké to pre tieto rodiny vrátane detí je a čo robiť napríklad aj pri polarizujúcich témach.

„Je veľmi ťažké povedať ľuďom, ktorí nesú témy, ktoré sa nám môžu zdať zvonku ako banálne, nech sa o tom teraz nerozprávajú. Pre nich je to kľúčová vec, na ktorej stojí alebo padá ich vzťah, a preto ju potrebujú riešiť,“ hovorí.

Aké ťažké sú sviatky pre rodiny, kde je násilie?

Extrémne ťažké. Zrazu sú veľmi dlhý čas spolu. Nedá sa nikam ujsť. Sú doma deti aj partneri. Hracia plocha pre konflikty, ktoré môžu prerásť do násilia, sa stáva uzavretou. Ľudia sú v oveľa ťažšej situácii než v bežný pondelok v roku.

Sviatky so sebou tiež nesú étos niečoho, čo má byť spoločné. Spoločné rituály prinášajú množstvo konfliktov. Čo budeme jesť? Ako bude vyzerať stôl? Ty si zničil stromček! Alkohol je zrazu voľne prístupný. Televízny program. Čokoľvek môže byť zámienkou na násilie. Rozbuškou, ktorá opätovne spustí niečo zlé.

Takto to funguje nielen na Vianoce, ale aj v iných častiach roka, napríklad cez sviatky či prázdniny.

Aj po pandémii je množstvo rodín, ktoré majú zásadné rozpory v hodnotách, napríklad očkovanie, politická situácia, polarizácia spoločnosti, a je tam nejaký typ agresie. Dajú sa proti tomu urobiť nejaké opatrenia?

Podľa toho, kde je naša červená čiara, čo ešte je násilie a čo už nie. Minimalizovať konflikt sa dá vtedy, keď si máme z čoho vybrať. Veľmi veľa hádok, ktoré spúšťajú násilie, je o tom, aby niekto niečo urobil tak, ako to bolo vždy alebo konkrétnym spôsobom. To sa nedá nastaviť za jedny Vianoce.

Postupne sa dá zohrávať napríklad s tým, koľko budú stáť darčeky pre deti, lebo to býva veľmi často konfliktná téma. Veľmi často to býva o jedle a o ľuďoch, ktorí prichádzajú. Príbuzní by nemali prichádzať iba z jednej časti rodiny, ale z oboch.

Ak rodina nezostane na Vianoce osamelá, ale sú tam aj ďalší, pozitívni ľudia, tak dokážu napríklad voči deťom stiahnuť veľkú časť tenzie, ktorú nesú so sebou rodičia. To sú jednoduché techniky. Niekde však budeme rozprávať o detailoch a inde o tom, aby niekto nemal v kuchyni nôž.

Je lepšie radšej nerozprávať o témach, v ktorých je rozpor? Niekedy je za tým však aj pocit, že je to hodnotový zápas, napríklad pri očkovaní. Ako to riešiť?

Je veľmi ťažké povedať ľuďom, ktorí nesú témy, ktoré sa nám môžu zdať zvonku ako banálne, nech sa o tom teraz nerozprávajú. Pre nich je to kľúčová vec, na ktorej stojí alebo padá ich vzťah, a preto ju potrebujú riešiť. Ak sa na tom dohodnú obaja ľudia alebo viacerí, tak sa to dá možno odtlačiť o niekoľko dní či hodín.

Zároveň ak tlačíme pred sebou konflikt, tak naberá na sile. Nabaľuje na seba ďalšie malé skrivodlivosti, nevypovedané veci, niečo, čo sa mohlo stať a nestalo. Vytvára ešte väčší potenciál ohniska.

Potom sú domácnosti, kde je, naopak, osamelosť. Mnoho detí sa tiež cíti osamelých a izolovaných. Aký veľký problém je samota, ktorú teraz zažíva časť spoločnosti?

Veľký problém. Nielen preto, že ľudia sú sami pri vianočných stromčekoch alebo cez sviatky, ale najmä preto, že sa vytvára tlak na to, že toto je špeciálny deň v roku, v ktorom musíme byť všetci tak trochu šťastní. Ktorý musíme prežívať nejakým spôsobom.

Ľudia, ktorí sú v tej chvíli sólo, nešťastní, chorí, rôznymi spôsobmi odizolovaní, okrem toho, že majú svoje vnútorné prežívanie, ktoré je veľmi podobné deň pred Vianocami aj deň po nich, sú navyše vtlačení do toho, že majú ešte menej než ostatní. Toto je problém.

Hovoriť o tom, že byť v tie dni sám, urobiť si ich po svojom, možno premýšľajúce a možno úplne obyčajné, je úplne legitímne. Netreba mať stromček a všetky ostatné emblémy. Môžu to byť iba príjemné sviatočné dni, keď netreba ísť do práce, keď je mesto pekné. Pozrieť sa z tohto uhla pohľadu.

Napísali ste knihu o rozvodoch.

Spolu s Janou H. Hoffstädterovou.

Áno. Ako vyzerajú rozvody na Slovensku? Vieme sa dôstojne rozchádzať a rozvádzať?

Vieme. Kedysi ešte ombudsmanka Jana Dubovcová robila štúdiu, ktorá skúmala poručenské spory. V nej vyšlo paradoxne obrovské číslo, z ktorého sme boli všetky poradkyne a poradcovia prekvapení. Že 80 percent ľudí končí svoje spolužitie dohodou. Vtedy sme si hovorili, že kde sú. To sú presne ľudia, ktorí k nám neprídu.

Tak, ako si povedali, že chceli žiť v nejakom čase dôstojne a férovo spolu, a potom prišlo niečo, prečo sa rozviedli, tak dokážu tú situáciu zvládnuť buď s úplne minimálnymi zásahmi zvonku, alebo dokonca aj bez nich. Dokážeme sa dôstojne rozchádzať. Lebo to nie sú iba rozvody, ale aj rozchody. Veď polovica detí sa rodí mimo manželstiev.

To nie sú neúplné rodiny, to sú takisto rodiny. Ľudia to dokážu, potrebujú na to techniky, možno občas nejakú barličku, aby sa nestratili v administratívnych systémoch. Viac než tri štvrtiny rozvodov a rozchodov však rodiny zvládnu.

Čo tých 20 percent? Časť ľudí, ktorí sa rozvádzajú sa háda o deti, aj sa možno nenávidia a je to veľmi vyhrotené. Takto vyzerá tých 20 percent?

Áno. Doplňme do toho rodiny, v ktorých bolo násilie, alkohol, užívanie drog, patológia a vyjde tých 20 percent. Aj keď sa rozprávame o tom, že tí dvaja sa iba hádajú o deti, neustále hovorím aj kolegyniam na úradoch práce, ktoré zastupujú deti, že je treba ako krok jeden skúmať, či sa v rodine vyskytovalo násilie. Pretože to nemusí byť iba obyčajná hádka.

Hovorme o ženách, pretože najväčšiu časť násilia medzi blízkymi ľuďmi schytávajú ženy v rôznych formách. Hovorme o tom, že to nie je hádka, ale pokračujúce násilie. Lebo keď už na ňu nemá inú pálku, a potrebuje jej ešte naložiť, tak to najlepšie urobí cez deti. Hovoríme tomu pokračujúce násilie na deťoch.

To sú napríklad deti, ktoré videli násilie na matke, ako otec ťahá matku cez schody. Lenže keď vás niekto ťahá cez schody za vlasy, tak aký typ zranenia budete mať? Pár chumáčikov vlasov, možno menšia odrenina, modrina. Ak to vôbec prejde priestupkovým konaní a dostanete sa k nejakej smiešnej dvestoeurovej pokute, tak je to fajn. Deti to však videli, preto nechcú byť s tým rodičom.

Možno videli mamu, ako veľa pije a nechcú byť s ňou, kým neprejde zmenou. Deti jasne signalizujú, že nechcú byť v konflikte a napriek tomu ich tí menej tolerantní a nebezpečnejší z páru doň neustále vracajú. Vianoce sú perfektná zámienka.

Mnohí rodičia veľa riešia, aby deti mali dobré vzdelanie, čo všetko zjedia, aké vitamíny, dostatok zeleniny. Akoby si niekedy neuvedomovali, čo im vedia spôsobiť napríklad hádkami medzi sebou. Aké traumy im spôsobia napríklad nepekným rozvodom. Zabúdajú niekedy rodičia, ktorí sa nepekne rozchádzajú na to, že deti si to potom ponesú celý život?

Posledné roky veľmi premýšľam, kde vznikol pocit, že keď deti s nami žijú, tak žijú v kine a vidia iba to, čo im ukážeme. Nie je to tak, pretože deti majú super vyvinutý sluch, veľké oči. Vidia, ako sa k sebe dokážeme správať, ako sme na seba ofučaní, koľko dní mlčíme, koľko sa naopak hádame. Hlavne preberajú tie vzory.

Premýšľam aj, že ako málo si uvedomujeme, akých ľudí chceme z detí vychovať. Čo si myslíme, že im odovzdávame, pokiaľ v partnerstvách volíme hulvátsky alebo manipulatívny spôsob komunikácie s druhým človekom. To, čo im odovzdávame, si neskôr ponesú ako vzorec do ďalšieho života.

Minule mi hovorila jedna lektorka, ktorá bola na strednej škole, že sa rozprávala v skupine so stredoškolákmi a že povedala, že aj kontrolovanie, pozeranie si všetkých cudzích správ je časť psychického násilia. Tie deti tým vraj prekvapené, že to robia a že je to násilie. Koľko z tohto robíme preto, že nemáme poriadnu vzťahovú výchovu a že málo rozprávame o tom, aké formy násilia sú? Že to nie je len facka či monokel?

Už minule som hovorila, že vidím posun. Aj keď by som si ho predstavovala úplne iný, oveľa väčší. Je však fakt, že keď sa rozprávam s dvadsať či s dvadsaťpäťročnými ženami, cítim, ako sa stráca pocit hanby, keď sú v toxických vzťahoch. Ako prichádza množstvo riešení, ako majú okolo seba už vybudované ochrany.