V Pelíškoch ho najviac zaujímali dinosaury, lietadlá a otázka, či horí hovno. Malý Péťa bol synom postavy Evy Holubovej, ktorá si hľadala životného partnera. Napokon sa ním stal cholerik a vdovec, ktorého hral Jiří Kodet. Péťu vo filme stvárnil Marek Morvai , ktorý má dnes 37 rokov a žije v Bratislave.
Časť detstva strávil v Ostrave. Tam sa aj ako deväťročný dostal na konkurz, v ktorom si ho režisér Jan Hřebejk vybral do detského seriálu Kde padajú hviezdy (1996). Potom mu našiel rolu v jednej časti relácie Bakalári a v roku 1999 prišli Pelíšky. Po nich sa už herectvu nevenoval.
Vyštudoval obchodnú akadémiu, v súčasnosti je projektovým manažérom v oblasti IT. Pracuje aj ako fotograf. Je ženatý, má syna. Denník SME s ním hovoril o tom, čo ho zaujíma dnes a prečo je odkaz Pelíškov stále dôležitý.
Aký je váš najobľúbenejší vianočný film alebo rozprávka?
Vždy si rád pozriem rozprávku Cisárov pekár a pekárov cisár s Janom Werichom, ktorého mám veľmi rád. Je to film so silným odkazom, je nadčasový a vtipný. Je tam aj dobrá muzika, čo asi mladá generácia už neocení. Ich zaujíma skôr iPad a podobne. Vidím to na svojom synovi, ktorý bude mať teraz sedem rokov.
Pelíšky na Vianoce doma pozeráte?
Určite neberiem pred Vianocami do rúk televízny program, aby som sa pozrel, na ktorej stanici budú Pelíšky a kedy. Viem, že sú na Netflixe. Ja sa na seba nepotrebujem pozerať, ale, samozrejme, mám ten film rád. Mám ho rád vďaka výnimočnému soundtracku a mám rád odkaz toho filmu, ktorý je dôležitý. Som rád, že film sa ľuďom páči a stal sa kultovým. Ale trochu mám aj obavu, či sa ten odkaz nevytratil, keďže ľudia Pelíšky berú najmä ako komédiu.
Čo je teda hlavný odkaz?
Pelíšky sa končia tým, že Eva Holubová, Jiří Kodet a ja sme sa odsťahovali do Londýna. S rodinou sme sa už potom nikdy nevideli. Takže jeden odkaz filmu je, koľko rodín komunisti rozbili. V tom príbehu ešte bolo šťastie, že sme skončili v Londýne, a nie na Pankráci alebo niekde v pracovnom tábore. Pozitívny odkaz je, že si ľudia v tých časoch vedeli pomáhať, spoľahnúť sa na seba. A to aj napriek rozdielom v charaktere postáv, ktoré stvárňovali pán Kodet a Miroslav Donutil. Vedeli si k sebe nájsť cestu a to je aj odkaz do dnešných dní.
Aký bol pre vás najsilnejší zážitok z nakrúcania?
Film Pelíšky
- v roku 1999 ho nakrútil režisér Jan Hřebejk,
- scenár napísal Petr Jarchovský,
- kameramanom bol Jan Malíř,
- účinkovali v ňom Miroslav Donutil, Jiří Kodet, Simona Stašová, Emília Vášáryová, Bolek Polívka, Jaroslav Dušek, Eva Holubová, Stella Zázvorková a ďalší,
- film sa stal kultovým a hlášky z neho zľudoveli,
- zaujímavosťou je, že aj keď na Českom levovi 1999 film získal štyri ocenenia, nestal sa absolútnym víťazom. Predstihol ho Návrat idiota,
- na medzinárodnom festivale v Karlových Varoch získal Hřebejk za film Veľkú cenu - Krištáľový glóbus,
- film vznikol na základe knihy Hovno hoří! od Petra Šabacha, práve malý Péťa podľa portálu čsfd.sk vo filme stvárňoval samotného Šabacha ako pozorovateľa vtedajších udalostí.
Silné pre mňa bolo, keď sa nakrúcala dojímavá scéna, ktorá zachytávala príchod ruských vojsk. Uzlinka sedí Stelle Zázvorkovej na kolenách a Jiří Kodet hrá na klavíri štátnu hymnu. Nakrúcalo sa to tak, že tú hru na klavíri najskôr predviedol kameraman Honza Malíř, ktorý je výborný klavirista. Bolo to preto, aby si pán Kodet mohol osvojiť tie precítené pohyby. Vtedy sa nahrával aj zvuk. Honza Malíř sa veľmi vložil do toho momentu. Keď dohral, všetci zostali ticho a Stella Zázvorková sa rozplakala. Vo filme je niekoľko vecí, ktoré v scenári neboli, a toto je jedna z nich.
Pelíšky sú plné výborných výkonov výborných hercov. Ako ste vtedy vnímali Jaroslava Dušeka? A ako ho vnímate teraz?
Nevyhneme sa tejto otázke?
Zaujíma ma odpoveď.
Dobre. Jarda Dušek je výborný herec a skvelo sa s ním spolupracovalo. On je do veľkej miery slobodná a čistá duša. S niektorými jeho vyjadreniami nesúhlasím, ale nechcem zabiehať do detailov. Verím tomu, že keby som sa s ním stretol, vedeli by sme sa dobre porozprávať. Určite je povahovo a srdcom dobrý človek.
Ovplyvnilo nakrúcanie Pelíškov nejako váš ďalší život?
Keď som bol mladší, pomáhalo mi to pri balení báb.
Takže "ja som Péťa z Pelíškov" fungovalo?
Nie celkom. Aj tak som ich musel nakoniec vždy uhovoriť. Ale vážne - tým, že som sa ďalej nevydal hereckou dráhou, nemyslím si, že ma to ovplyvnilo po tejto stránke. Určite som viac rozmýšľal o dobe, ktorú Pelíšky zachytávajú.
Na Štedrý večer sa Popoluška pobije s Perinbabou a mamutmi Čítajte Videli ste nejakú paralelu, keď Rusko začalo okupovať Ukrajinu?
Tu nie je o čom. Bol to brutálny zásah do územia zvrchovaného štátu. Je to už osem - deväť rokov? Smutné, že ani ja ako človek, ktorého to trápi, si už presne neviem spomenúť, odkedy ten konflikt trvá. Lebo to nie sú len posledné dva roky. Rusko malo vždy problém s tým, že nevedelo, kde sa mu končia hranice.
Pelíšky sa nakrúcali v roku 1999, mali ste vtedy 12 rokov. Registrovali ste spoločenskú situáciu na Slovensku?
V tých rokoch ani veľmi nie, keďže do dvadsiatich rokov som žil v Českej republike. Bratislava vtedy pre mňa bola mestom, kam som chodil na prázdniny. Takže situáciu na Slovensku intenzívne registrujem zhruba posledných pätnásť rokov.
Pred 15 rokmi tu bola prvá vláda Roberta Fica v koalícii s SNS a HZDS, po ktorom zostal nepotrestaný únos prezidentovho syna a ďalšie kauzy. Ako si na to pamätáte?
Pamätám a myslím, že ani potom sa veľa nezmenilo. Tiež boli kauzy, tiež bol nejaký únos. Len to už bolo vládnym špeciálom do Vietnamu a tiež sa to nevyšetrovalo.
Kedy ste na Slovensku prvý raz volili?
Voliť chodím vždy. Som pravicový volič, takže mnou volení zástupcovia sa do vlády veľakrát nedostali.
V roku 2010 vznikla vláda Ivety Radičovej. Bol to pre vás pozitívny signál?
Určite. Ale tiež vieme, ako tá vláda dopadla. Aj keď ja nemám Richardovi Sulíkovi za zlé, že hlasoval proti eurovalu.
Režisér Jan Hřebejk a Marek Morvai počas nakrúcania seriálu Kde padajú hviezdy. (zdroj: Archív - Marek Morvai)
Stálo to zato, že vláda padla?
No, nestálo.
Kauzy ďalších vlád Smeru vyústili v roku 2018 až do vraždy novinára Jána Kuciaka. Zasiahla vás táto udalosť?
Bral som to veľmi ťažko. Nedokázal som uveriť, lebo som bol v tom, že 90. roky sa dávno skončili. Myslím, že ešte v ten deň som bol zapáliť sviečku na Námestí SNP. Malo by byť v každého záujme, aby existoval pestrý trh médií a novinárov, ktorí môžu slobodne písať. Sloboda slova by mala byť nadovšetko, a to sa opäť vraciame k Pelíškom.
Platí to aj pre konšpiračné médiá?
Tieto stránky nenavštevujem. Pozrel som si niektoré články a povedal som si, že toto ozaj nemôžu myslieť vážne. Ale chcem povedať aj to, že veľa mojich kamarátov tlieskalo, keď sa zatvárali konšpirátorské weby. Myslím si, že aj keď niekto píše totálne hlúposti, s ktorými nesúhlasím, ale je to v medziach zákona, nemali by sme ho zakazovať. Bol by som veľmi opatrný. Aby sa nám napríklad teraz nestalo, že sa začnú vypínať médiá, ktoré nebudú sedieť momentálnej vládnej garnitúre.
Zúčastňovali ste sa na protestoch, ktoré vražda Jána a Martiny vyvolala?
Chodil som na protesty Za slušné Slovensko aj so synom v kočíku.
A vedeli ste si vtedy predstaviť, že sa Smer ešte vráti k moci?
Bolo to absolútne nepredstaviteľné.
Ako je možné, že sa tak stalo?
Možné je to tak, že na Slovensku ľudia veľmi rýchlo zabúdajú. A bola tu vláda, ktorá svoj potenciál nevyužila.
Aké boli vaše očakávania, keď nastúpila vláda Igora Matoviča?
Nebol som spokojný s tým, aká vláda vznikla. Matovič vie byť dobrý opozičný politik, ale nikdy nebol líder. Ďalší problém bol, že vláda bola poskladaná z veľmi veľa subjektov.
Pelíšky sú vysokou školou, ako prijať nevyžiadaný darček s gráciou Čítajte S akými pocitmi ste išli voliť tento rok?
Som človek, ktorý myslí pozitívne. Ale môj pocit bol, že to nemôže dopadnúť dobre, nech už to dopadne akokoľvek.
Už prvé kroky štvrtej vlády Roberta Fica vyvolali protesty a ľudí v uliciach je čoraz viac. Zúčastňujete sa na týchto protestoch?
Som proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Chcem, aby tu fungoval nezávislý orgán, ktorý vyšetruje veľké kauzy. Ale momentálne protesty podľa mňa nič nezmenia. Brzdí ma aj to, že ich organizujú opozičné strany. Tri roky mohli pracovať na pakte proti Ficovi. Namiesto toho sa hádali. Nevedeli sa spojiť. A tým istým ľuďom teraz prekáža, že Fico vyhral. Nechcem tým však spochybňovať ľudí, ktorí sa na protestoch zúčastňujú.
Čo pozitívne očakávate v roku 2024?
Mrzí ma, že pani prezidentka sa rozhodla už nekandidovať v ďalších voľbách. Na druhej strane tomu rozumiem. Ale prezidentské voľby vedeli za posledné roky pozitívne prekvapiť, na Slovensku aj v Čechách. Tak hádam tie by nás mohli potešiť.
Beata
Balogová
