BRATISLAVA. Predseda Národnej rady Peter Pellegrini (Hlas-SD) prerušil v piatok popoludní 6. schôdzu NR SR. Poslanci sa do lavíc vrátia po novom roku, 8. januára. Ešte predtým minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) predniesol návrh na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona, ktorá predpokladá zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Rozprava k tomuto bodu sa začne v januári. Pellegrini avizoval, že do diskusie sa prihlásilo 59 poslancov opozície.
Schôdza má v januári pokračovať rokovaním o návrhu na skrátené legislatívne konanie o Trestnom zákone. Po odsúhlasení má pokračovať rokovanie o novele v prvom a následne aj v druhom čítaní. Nasledovať by mal návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ďalšie rokovanie o tejto novele v prvom a druhom čítaní.
Susko predniesol návrh na skrátené konanie. V ňom vláda vysvetľuje nevyhnutnosť prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. "Ďalej je potrebné upraviť aj inštitút prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu SR," uvádza sa v materiáli. Vláda tiež v návrhu hovorí o Generálnej prokuratúre SR a ÚŠP, ktoré sú "de facto v inštitucionálnej vojne", pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu.
"Uvedené legislatívne opatrenia je potrebné prijať tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, keďže neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by mohlo ohroziť základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu či viesť k hospodárskym škodám," píše sa v materiáli. Následne odznelo aj úvodné slovo spravodajcu.
Schôdza sa začala ešte 6. decembra, na programe bolo viacero vládnych návrhov, o ktorých parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia to opakovane kritizovala. Postavila sa aj proti návrhu na zrušenie ÚŠP a snažila sa obštrukciou naťahovať diskusiu v parlamente. Poslanci stihli schváliť štátny rozpočet na budúci rok, ale aj viaceré vládne návrhy, medzi nimi novelu tzv. kompetenčného zákona, ktorý predpokladá vznik nového ministerstva od januára 2024.
Poslanci posunuli na január hlasovanie o vládnom návrhu novely zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve. Urobili tak pre technické problémy pri prednesení pozmeňujúceho návrhu Justína Sedláka (Smer-SD). Novela má umožniť poskytnutie príspevku v civilnom letectve ako minimálnu pomoc alebo štátnu pomoc na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravy na území SR alebo medzi slovenskými letiskami a letiskami mimo územia Slovenskej republiky.
Rokovanie parlamentu
- Všeobecní lekári zatiaľ nebudú musieť uzatvárať dohody elektronicky. "Účelom návrhu zákona je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v SR od 1. januára 2024, a to nutnosťou uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda občianskym preukazom s čipom," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva. Upozornilo, že značná časť obyvateľov stále nemá občiansky preukaz s čipom.
- Celkové výdavky Sociálnej poisťovne budúci rok majú byť v sume 13,300 miliardy eur. Najväčšou mierou sa pritom na celkových výdavkoch podieľajú financie z dôchodkového poistenia v objeme 86 percent.
- Čistý zisk Eximbanky budúci rok klesne o 96 percent na 350-tisíc eur. Rozpočet Eximbanky na rok 2024 predpokladá prevádzkový zisk pred opravnými položkami a rezervami v sume 24,5 milióna eur.
- Poslanci schválili návrh rozpočtu Ústavu pamäti národa a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ústav pamäti národa ráta v budúcom roku s transferom zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 3,13 milióna eur. Najviac financií má ísť na platy zamestnancov. ÚPN v návrhu uvádza plánované vyplatenie miezd zamestnancov v hodnote vyše 1,54 milióna eur. Výdavky pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa po znížení príspevku na činnosť úradu zo zdravotných poisťovní predpokladajú vo výške 31 miliónov eur.
- Envirofond by mal vrátiť vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti peniaze. Novela odstraňuje duplicitu pri financovaní tých sanácií, kde bolo za povinnú osobu určené príslušné ministerstvo. Ministerstvo pripomenulo, že v týchto prípadoch štát na jednej strane nemôže využívať finančné prostriedky z fondov Európskej únie a zároveň za úhradu tej istej sanácie vymáhať v plnej výške finančné zdroje od vlastníka nehnuteľnosti, v rámci ktorej sa envirozáťaž sanuje.
