Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ho chcel odvolať začiatkom novembra. Netušil však, že šéf inšpekcie životného prostredia JÁN JENČO má status chráneného oznamovateľa.
Napokon sa Jenčo rozhodol odísť sám - zdôvodňuje to šikanovaním aj neodbornosťou nového vedenia ministerstva. Končí 1. januára 2024.
"Stalo sa mi, že ma ľudia osobne ocenili, že bojujem za životné prostredie aj neortodoxnými, ale zákonnými prostriedkami. Verejne však boli zdržanliví a nechceli byť so mnou spájaní," hovorí v rozhovore pre SME.
V rozhovor sa dočítate:
- či Jenčo zvažuje právne kroky, keďže hovoril o šikanovaní od Tomáša Tarabu,
- ako sa ako úradník stal agentom v policajnej akcii,
- či sú na inšpekcii silné korupčné a lobistické tlaky,
- prečo sa s ministrom Tarabom nestretol osobne.
Nemali ste vydržať bojovať za seba dlhšie?
Veľa negatívnych vyjadrení o mne bolo o tom, že som sa chcel na pozícii riaditeľa zabetónovať. Už na stretnutí s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva Marekom Chovanom začiatkom novembra som povedal, že si uvedomujem politickú realitu a som ochotný odísť.
Aj som formuloval podmienky odchodu, chcel som korektne odovzdať agendu novému riaditeľovi, ukončiť a stabilizovať prebiehajúce úlohy, dokončiť niektoré personálne rozhodnutia aj odmeny pre kolegov. Pán Chovan trval na tom, že musím skončiť hneď 2. novembra.
Okrem toho, že sa nechcem betónovať, nechcem dávať ani zámienky na kritiku oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prekáža mi aj smerovanie ministerstva.
Po odbornej stránke je inšpekcia odstrihnutá, nevyužívajú sa naše odborné kapacity. Vidno to napríklad pri novele Trestného zákona.
Stretli ste sa osobne s ministrom Tomášom Tarabom?
Ján Jenčo
- V roku 2011 vyštudoval právo na Univerzity Komenského v Bratislave.
- V roku 2016 dokončil štúdium na Lesníckej fakulte a v roku 2019 na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.
- Po skončení štúdia práva začal pracovať na ministerstve životného prostredia.
- Pôsobil aj v mimovládnom sektore.
- Generálnym riaditeľom Slovenskej inšpekcie životného prostredia je od mája 2020.
- Viac ako desať rokov je dobrovoľným členom Stráže prírody.
- Je spoluautorom prvého komentára k zákonu o ochrane prírody a krajiny a prednáša na vysokých školách.
- V decembri 2023 mu Veľvyslanectvo USA na Slovensko udelilo Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť.
Nie. Navrhol som takéto stretnutie a pán Chovan mi sprostredkoval informáciu, že minister sa so mnou stretávať nechce a nebude.
Aký ste z toho mali pocit?
Keď ma 2. novembra zavolali na stretnutie, tušil som, že ma chcú odvolať. Vedel som však, že to bude v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov.
Nie je pravda, že by som mlčal o mojom statuse chráneného oznamovateľa. Musím poprieť naratív, že by som to vyťahoval z nejakej aktovky ako prekvapenie.
Zákon hovorí, že priznanie postavenia chráneného oznamovateľa je zamestnávateľovi oznámené. Ja mám priznané postavenie chráneného oznamovateľa v dvoch prípadoch. V oboch bola ministerstvu táto informácia zaslaná.
Nové vedenie si nezistilo, či tam má takýchto ľudí alebo ktorý útvar ministerstva ich eviduje, aby s nimi vedeli komunikovať.
Aké je to, keď na vás verejne útočí minister?
Nesledujem ministra na sociálnych sieťach a informácie sa ku mne dostávali väčšinou z tretej strany. Je to trochu nepríjemné. Keď som ja striedal predchádzajúce riaditeľa, stretli sme sa dopredu, vedel, kto ho nahradí, pripravil na to kolegov, pripadalo mi to korektnejšie. On je dokonca stále zamestnancom Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) a istý čas mi robil aj poradcu.
(zdroj: Jozef Jakubčo)V súvislosti s ministrom Tomášom Tarabom ste použili aj pojem šikanovanie. To je silné slovo. Zvažujete právne kroky?
Judikatúra o šikanovaní hovorí o dlhšom období, v zásade o šiestich mesiacoch. Tak by som, nie pre obsah, ale z časového hľadiska, zrejme neuspel. Takže nad tým takto zatiaľ neuvažujem.
