BRATISLAVA. Dva mesiace po nástupe Branislava Zuriana do čela policajnej inšpekcie má táto zložka nielen nakomplet nové vedenie, ale aj novú organizačnú štruktúru.
Vyšetrovateľka Diana Santusová, ktorá stála v počiatkoch vojny v polícii a zastával sa jej šéf Smeru Robert Fico, dostala už po druhý raz nové miesto.
Kauza Rozuzlenie: Pčolinský, Konečný či Košč stiahli sťažnosti a rovno žiadajú o paragraf 363 Čítajte Zurian ju najprv hneď v prvých dňoch svojho pôsobenia poveril riadením odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii, kde nahradila Pavla Ďurku zo skupiny čurillovcov.
Ku koncu novembra však tento odbor, ktorý dočasne riadila Santusová, zanikol. Od decembra, naopak, vznikol na inšpekcii nový odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite útvaru inšpekcie. Jeho riaditeľom sa stal Róbert Kráľ.
Ministerstvo vnútra na základe infozákona uviedlo pre SME, že Santusová sa stala Kráľovou zástupkyňou. Súčasne je vedúcou oddelenia vyšetrovania tohto odboru.
„Prešla výberovým konaním,“ uviedol rezort vnútra k Santusovej, ktorej vyšetrovací tím v minulosti obvinil vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.
Tým sa však zmeny nekončia. Zástupcom samotného Zuriana sa stal Milan Maškara, manžel bývalej prvej policajnej viceprezidentky z čias ministerky Denisy Sakovej z Hlasu.
Do pozornosti médií sa Maškara dostal naposledy v roku 2018, keď týždenník Trend upozornil na to, že si od štátu dlhodobo prenajíma dvojizbový služobný byt v Bratislave za dvadsať eur mesačne. A to aj napriek tomu, že manželia Maškarovci kúpili v roku 2011 byt v bratislavskej Dúbravke, a teda by na služobný byt Maškara ani nemal mať nárok.
Inšpekcii a prokuratúre sa nechce vysvetľovať, prečo vyštartovali s majákmi po policajtovi, ktorý bol pri zásahu u Zuriana Čítajte O Maškarovej sa zas po voľbách hovorilo ako o možnej policajnej prezidentke, čo sa však napokon nestalo. Napokon sa z nej stala námestníčka Národného bezpečnostného úradu, kde má na starosti medzirezortnú spoluprácu a riadenie procesov v oblasti ochrany utajovaných skutočností.
Obe spomínané zložky, teda policajná inšpekcia i bezpečnostný úrad, zohrávajú významnú rolu v tzv. vojne v polícii. Šéf NBÚ Roman Konečný je aj medzi šesticou obvinených v kauze Rozuzlenie, ktorá hovorí o snahe spochybniť dôležitých svedkov či o snahe diskreditovať vyšetrujúcich policajtov, ako bol Ján Čurilla či jeho kolegovia.
Funkcionárom je aj poslanec Turzovky
Zurian nanovo obsadzuje aj tri odbory inšpekčnej služby, ktoré sú príslušné pre jednotlivé časti Slovenska – západ, stred a východ. Zatiaľ jediným riaditeľom z týchto troch odborov je Radoslav Hruška zodpovedný za odbor stred.
Ide o vyšetrovateľa, ktorý stál za nedávnym novým obvinením Ďurku zo skupiny čurillovcov, ale aj Petra Scholtza, ktorý je zas bývalým riaditeľom inšpekcie. Na čudné obvinenie zo zneužitia právomoci upozornil krátko pred Vianocami advokát Peter Kubina.
Ďurku a Scholtza obvinil vyšetrovateľ Hruška na základe výpovede Santusovej a následne ho o dva dni na to povýšili do funkcie riaditeľa odboru.
„Toto uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené ako neopodstatnené dozorovým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava ex offo, teda v rámci dozorových oprávnení ešte predtým, ako nám stihlo byť oficiálne doručené a ako sme proti nemu mohli podať sťažnosť,“ povedal Kubina.
Hruška je pritom nielen policajtom, ale aj dlhoročným mestským poslancom v Turzovke. Zvolený bol aj v ostatných komunálnych voľbách, keď sa o hlasy uchádzal ako nezávislý kandidát.
O tom, či policajt môže byť súčasne aj miestnym poslancom, sa pritom v minulosti už viackrát viedla polemika. Pochybnosti takto vyvolalo napríklad pôsobenie košického exposlanca Mareka Kažimíra (pôvodne KDH, neskôr nezávislý).
Problémom je, že zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru priamo hovorí, že „policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť“.
Združenie miest a obcí Slovenska na základe toho už pri spomínanom Kažimírovi vydalo stanovisko, podľa ktorého je „funkcia poslanca mestského zastupiteľstva (v Košiciach) nezlučiteľná s pôsobením v radoch policajtov“.
Hruška však hovorí, že obmedzenie sa na neho nevzťahuje, keďže za prácu mestského poslanca neberie plat.
„Nie je to problém ani porušenie zákona,“ povedal Hruška pre SME s tvrdením, že pôsobenie v oboch funkciách ma odkonzultované.
„Ako mestskí poslanci nedostávame plat. Máme nárok na paušálne náhrady spojené s výkonom funkcie, ako je napríklad jazdenie vozidlom a podobne. To je však maximálne niekoľko desiatok eur,“ dodal Hruška.
Ministerstvo vnútra vyjadrilo k téme rovnaký postoj, ako Hruška. Poukázalo na to, že funkcia poslanca je neplatená a dodalo, že Hruška ju vykonáva v čase osobného voľna.
"Uplatňovanie poslaneckého mandátu policajtom je výkonom volebného práva a prípadné poberanie odmeny za činnosť poslanca, ktorú vykonáva popri výkone štátnej služby, sa vzhľadom na charakter tejto činnosti podľa súčasnej právnej úpravy služobného pomeru nepovažuje za zárobkovú činnosť," dodalo ministerstvo vnútra v stanovisku.
Nezlučiteľný by bol podľa rezortu len taký mandát poslanca, ktorý by policajt nemohol zastávať popri výkone funkcie policajta a vyžadoval by si jeho dlhodobú neprítomnosť v službe.
Tím Oblúk ešte neobnovili
Príchodom Zuriana na inšpekciu odstavili dovtedajšieho povereného riaditeľa inšpekcie Petra Juhása, hoci aj on má rovnako ako čurillovci status chráneného oznamovateľa.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu však na túto ochranu neberie ohľad. Vládne strany v súčasnosti pretláčajú aj zmenu zákona, po ktorej už policajti takýto status získať nebudú môcť. Tie statusy, ktoré už boli pridelené, sa zrejme budú nanovo prehodnocovať.
