BRATISLAVA. Aj v roku 2023 bolo pre Súdnu radu SR trvajúcou a významnou výzvou rozhodovanie o novej generácii sudkýň a sudcov Slovenskej republiky, uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
"Skúmanie ich sudcovskej spôsobilosti bolo náročné, avšak opäť môžem konštatovať, že radostné. Výraz radostné azda nie je najvhodnejší, ale je priliehavý. Bola radosť hovoriť s kandidátkami a kandidátmi, ktorí v drvivej väčšine ukázali, že rozumejú tomu, čo označujem za schopnosť súdiť," zdôraznil.
Radu zdržiavali bulvár aj advokáti
Do roku 2024 ide s predstavou zabezpečenia riadneho, efektívneho a spravodlivého výkonu kompetencií Súdnej rady SR.
"Áno, viem, taký výkon by mal byť samozrejmosťou, žiaľ, v roku 2023 Súdna rada občas zablúdila do priestoru mimo jej právomocí. A preto také všeobecné želanie, v ktorom je zakódované aj to, aby sme už nikdy nekonali ultra vires, čiže v rozpore s našimi oprávneniami," podotkol.
Zasadnutia Súdnej rady sa v roku 2023 nezriedka natiahli na viac dní. Len o návrhu programu sa viedla viackrát dlhá diskusia.
Podľa Mazáka by síce bolo možné diskusiu o koncepcii programu zasadnutí z technického aj obsahového hľadiska uskutočniť ešte pred začiatkom oficiálneho rokovania, na to je však potrebná vôľa väčšiny.
Šéf Ústavného súdu čaká na nových sudcov. Parlament na výzvu neodpovedal Čítajte "Dôraz sa však kládol na transparentnosť, a tak sa efektívnosť dostala do úzadia. Do značnej miery to bolo spôsobené aj navrhovaním takých bodov programu zasadnutí, ktoré vyvolali sporné otázky. Napríklad, či je vhodné, aby sme program zasadnutí modelovali na podklade článkov v bulvárnom médiu alebo podaní advokátov, ktorí rozširovali obhajobu svojich klientov aj využívaním rokovaní Súdnej rady," povedal Mazák.
Ako doplnil, v roku 2024 sa pokúsia aspoň trochu "predvariť" programy zasadnutí, za úspech sa však podľa neho nemožno zaručiť.
Hrozba politizácie
Nástup troch nových členov nominovaných vládou, z ktorých dvaja ešte pred prvým zasadnutím podpísali návrh na odvolanie Jána Mazáka, signalizuje podľa neho snahu politicky ovládnuť súdnu radu.
„Ak sa to podarí, tak budeme zvedaví na to, či súdna rada zostane naďalej neutrálna ako doteraz, alebo sa bude mlčky či súhlasne prizerať na útoky voči konkrétnym sudcom, prípadne sa k nim pridá,“ povedal Mazák.
Doplnil, že prípad sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, ktorá bola opakovane pozvaná na zasadnutie rady, dokazuje, že to skôr vyzerá na aktívne zapojenie sa do atakov voči nezávislým sudcom, ktorí sa neobávali odsúdiť ľudí z politického, bezpečnostného a ekonomického prostredia predchádzajúcich vlád Roberta Fica.
Záleská bola na zasadnutie súdnej rady opakovane pozvaná pre podnety obhajcov obvinených a obžalovaných osôb v prípadoch, kde je sudkyňou, ako aj na základe článkov v bulvárnej tlači. Čelila pritom kritike zo strany niektorých členov rady, ktorá sa napokon ukázala ako neopodstatnená.
Súdna rada SR je ústavný orgán sudcovskej legitimity tvorený 18 členmi vrátane jej predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada SR, prezident a vláda.
