„Keď sa prejdete po Slovenskom krase, skôr stretnete vlka ako človeka,“ hovorí o národnom parku jeho riaditeľ MILAN OLEKŠÁK.
„V manažovaní národných parkov zaostávame desať rokov len za našimi susedmi, nehovorím o ostatnej Európe či svete. Napríklad v Poľsku majú v národných parkoch povolenú ťažbu, ale nerobia ju, verejnosť si to dokonca nepraje. Návštevník nechce počuť motorovú pílu, chce iný zážitok,“ povie tiež.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Či majú v Slovenskom krase problém s medveďom či s inými šelmami,
- čo hovorí Olekšák na odvolanie riaditeľov iných národných parkov,
- či rozumie kritike zonácie zo strany ministra Tomáša Tarabu,
- prečo zonácie vzbudzujú vášne.
Čo je v Slovenskom krase najvzácnejšie?
Drevinové zloženie, ktoré v iných, horských parkoch nie je. Rôzne typy dubových spoločenstiev napríklad s hrabom. Veľa biotopov pripomína mediterán. A otvorené skalné stepi s bezlesím, kde žije množstvo endemických rastlín a živočíchov.
Aké je vaše najobľúbenejšie miesto?
Na južnom úpätí Jasovskej planiny je jedna bezmenná vyvieračka. Je to v katastrálnom území Drienovec.
Koľko chodí do vášho národného parku ročne ľudí?
Slovenský kras je jeden z najmenej poznaných pre obyvateľov Slovenska. Jeho výhoda je, že ak chcete mať pokoj a prejdete sa po krase, skôr stretnete vlka ako človeka.
Presné dáta o návštevnosti nemáme, systematicky ich ideme zbierať teraz od 1. januára. Inštalujeme na to technické zariadenia. Od toho budeme odvodzovať budúce stratégie.
Najnavštevovanejšími miestami sú Zádielska tiesňava a Turniansky hradný vrch so zrúcaninou hradu. Ale môžeme ponúknuť viac.
Máte dostatok ubytovacích kapacít?
Slovenský kras nie je jednoliate územie, je to niekoľko krasových planín popretkávaných dolinami, kde sú obce a mestá s hotelmi. S ubytovaním nie je problém. Teraz sú intravilány aj vyňaté spod ochrany.
Aký typ turizmu by ste rád videli v Slovenskom krase?
Milan Olekšák
V roku 1998 vyštudoval lesníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene.
V roku 1998 začal pracovať ako zoológ, najprv v Slovenskej agentúre životného prostredia, v roku 2000 na správe v Slovenskom krase.
Od roku 2006 pracoval ako zástupca riaditeľa Národného parku Slovenský kras.
Od roku 2022 je riaditeľom Národného parku Slovenský kras.
Odborne sa venuje aj ochrane a výskumu vtákov a vedie Ornitologický stacionár Drienovec.
Sme na juhu Slovenska a snehová pokrývka je tu len niekoľko dní do roka. Zimné športy neprichádzajú do úvahy. Územie je vhodné na celoročnú ľahkú turistiku a cykloturistiku. Ideálne územie, keď si chce niekto zašportovať v prírode.
Blízko sú Košice. Viem si predstaviť spojenie návštevníckeho centra a dobudovanie cyklotrás tak, aby to bolo prospešné aj pre obce v Slovenskom krase a aby to bol aj zážitok pre Košičanov a ľudí, ktorých zaujíma športovanie v prírode.
Máte aj medvede a ak áno, aké?
Máme medvede a dokonca aj jaskyne pomenované po medveďoch. Stretnúť však v Slovenskom krase medveďa nie je bežná vec. Kontakt medveďa s človekom sme nezaznamenali. Územie je pre medvede atraktívne najmä v lete, keď na lesostepiach dozrieva množstvo plodov ako drienka.
Takže s medveďmi žijete v harmónii?
Skôr s vlkmi. Máme väčšiu populáciu vlkov ako medveďov. A typickou šelmou Slovenského krasu je rys. Medveď nie je problém, ktorý by bolo u nás treba riešiť.
Slovenský kras bol prvý národný park, kde bol zakázaný odstrel vlka. Od roku 2003. Už dvadsať rokov sa tu neloví. Nemyslím si, že by sa to malo vrátiť. Nie je ani šťastné, aby ministerstvo pôdohospodárstva vydávalo rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s platnou legislatívou. Keď vo výroku uvedú, že toto rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, keď sa zmení vyhláška. Nemyslím si, že je to v poriadku.
O zonácii Slovenského krasu niektorí hovoria aj ako o vzorovej. Prečo?
O ktorejkoľvek zonácii sa nedá povedať, že je vzorová či ukážková. Každý národný park na Slovensku je jedinečný, jednotný prístup ako rozzónovať územie nie je možný. Legislatívne metodické pravidlá sú rovnaké, ale identický nemôže byť prístup v územiach.
Slovo zonácia sa teraz v éteri vyskytovalo často. Ochrana prírody nikdy nebola toľko v médiách ako ostatný rok. Dokonca bola na vážkach pri rozhodovaní o vzniku vlády. Za 30 rokov demokracie sa kvalita života ľudí na Slovensku zvyšuje a už ich nezaujímajú len základné životné situácie, začínajú vnímať aj svoje okolie. Aj preto sme možno o zonáciách teraz toľko počúvali.
Veľa sa hovorí o medveďoch, sysľoch aj korytnačkách, tu aspoň každý vie, ako vyzerajú. Často sa spomína zonácia, to už si nie som taká istá, že každý vie, čo to je.
Zonácia je odborná záležitosť ochrany prírody. Politici z predošlej vlády nešťastne spojili odbornú časť – zonáciu – s politickou časťou – reformou národných parkov. Ich spojením vznikli vášne.
Väčšinu národných parkov máme ešte zo socializmu, posledné vznikli v roku 2002, Slovenský kras a Veľká Fatra. Vtedy o zónach nebola reč. Žiadny národný park ju nemal. Trvalo to potom veľmi dlho, roky. V našom prípade bola zonácia schválená dvadsať rokov od vzniku národného parku.
(zdroj: Marko Erd)Minister Tomáš Taraba odvolal riaditeľov Tatranského národného parku aj národného parku Veľká Fatra. Oprávnene?
Všetci riaditelia, za rok a pol, čo boli štatutári, urobili skvelú prácu. Odvolávania sú zlým signálom pre slovenskú spoločnosť ako takú. Ak niekto môže byť odvolaný bez uvedenia dôvodu, kto sa nabudúce prihlási? Ako štát by sme mali dbať o to, aby sme mali aj vo verejnej správe kvalifikovaných odborníkov. Želal by som si, aby dôvody uvedené boli.
Čo môže, aj ministrovi Tarabovi, na zonáciách prekážať?
Zonácie budú, či v roku 2023, alebo 2030, raz budú. Kým vo svete nevymyslíme nič lepšie.
