BRATISLAVA. Firma s odvážnou víziou, no bez zamestnancov a bez peňazí. Sfalšovala úverový prísľub od banky a ďalšie doklady, napísala žiadosť a dostala zmluvu na takmer dvojmiliónový príspevok z eurofondov.
Ide o príbeh z roku 2014. Mimo vysokej politiky vtedy ešte bola Veronika Remišová, ktorá ako blogerka na pochybné prideľovanie grantov cez ministerstvo hospodárstva upozornila.
Rezort riadil Pavol Pavlis zo Smeru. Miliónové nenávratné príspevky v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast rozdeľovala vybraným žiadateľom Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Wonderful world
Firma Tatraworld sídlila v rodinnom dome v malej obci Slovenská Ves pri Kežmarku. Na účte mala podľa zistení Remišovej 21 eur a jej obrat bol nula. Napriek tomu s ňou agentúra ministerstva podpísala zmluvu na financovanie sofistikovaného projektu s dvoma cieľmi.
Prvým malo byť vytvorenie prototypu špecializovaného biometrického systému na kontrolu osôb vstupujúcich do chránených priestorov.
Druhým cieľom bol prototyp špecializovaného lokačného systému na sledovanie polohy zariadení, tovarov, predmetov, majetku a osôb v chránených objektoch.
Spomínanej problematike sa pritom firma Tatraworld podľa predmetu jej činnosti nikdy predtým nevenovala. Zaoberala sa napríklad nakrúcaním videí, upratovacími prácami či výučbou angličtiny a nemčiny.
Časopis Plus sedem dní v júni 2015 informoval, že systémy mala firma vyvíjať v autoumyvárni. Z projektu vyplývalo, že služby si plánovala objednať z externého prostredia.
Znamená to, že cez verejné obstarávanie vyberie partnera, ktorému by úlohu zadala. Podozrivé bolo aj to, že každý záujemca o účasť v súťaži mal neznámemu Tatraworldu zložiť finančnú zábezpeku vo výške stotisíc eur.
Celkovo mal projekt stáť štyri milióny. Polovica by išla z grantu a druhú by vraj firma zabezpečila z vlastných zdrojov. Stihnúť všetko chceli od decembra 2014 do konca novembra 2015.
Špekulovalo sa, že Tatraworld bol len nastrčenou firmou s vplyvnými ľuďmi v pozadí. Z projektu napokon nič nebolo. Po medializácii sa prípadom začala zaoberať polícia. Štát firme nevyplatil ani euro.
Druhá fáza projektu
Vyšetrovanie podľa zistení SME odhalilo ďalšie zaujímavé skutočnosti. Medzi podkladmi k žiadosti bol sfalšovaný záväzný úverový prísľub od J&T Banky. Tatraworldu podľa dokumentu banka schválila na projekt pôžičku vo výške jeden milión a päťdesiattisíc eur.
Firma v dokumentácii dokonca predložila aj nepravdivé protokoly o prevzatí výzvy na výberové konanie k projektu od troch firiem – GX Solutions, Ceit a Columbex International. Od poslednej menovanej spoločnosti bola medzi podkladmi už aj falošná cenová ponuka.
Vtedajšieho konateľa firmy Michala Polačeka obvinili z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Hrozil mu trest do troch rokov väzenia.
V jeho prospech bolo, že spoločnosť peniaze napokon nedostala. Zároveň sa mu nepodarilo preukázať úmysel. Jeho konanie prokurátor ÚŠP Ján Šanta vyhodnotil ako nedbanlivosť.
Ako sa dajú z nedbanlivosti predložiť falošné doklady pri žiadosti o dvojmiliónový príspevok z eurofondov, sa redakcia chcela opýtať priamo bývalého šéfa firmy. Na žiadosť o kontakt zaslanú e-mailom nereagoval.
Kto je kto
Odpoveď nie je celkom jasná ani na základe výsledkov vyšetrovania. Komplikáciou bolo, že práve v čase prípravy projektu sa v Tatraworlde menili spoločníci a zároveň aj konatelia.
Prípravy bežali už v roku 2013, vtedy aj firma posielala agentúre falošné dokumenty. Do júna 2014 ju podľa obchodného registra viedol Ľubomír Tomas zo Slovenskej Vsi. Následne ju prevzal Polaček, ktorý v decembri 2014 aj podpisoval zmluvu s ministerstvom.
Polaček sa podľa informácií redakcie bránil tým, že netušil aké podklady Tatraworld posielal agentúre pred jeho nástupom. Neobjasnil to ani Tomas. Dokumentáciu vraj pripravoval širší tím ľudí a tieto dokumenty „zabezpečili presne neidentifikované osoby“.
