Tento text je dostupný v angličtine aj ukrajinčine.
Bratislava je pre Tetianu Didenkovú, ukrajinskú maliarku a nadšenkyňu starej architektúry, ako rozprávka plná inšpirácie a očarenia.
„Celý život ma fascinovala starodávna architektúra a tu je priamo pred mojimi očami. Keď sa pozriem na škridlové strechy v Starom Meste, na všetky tie starobylé budovy, vraciam sa do detstva, k starým rozprávkam, na ktorých som vyrastala,“ hovorí 58-ročná umelkyňa.
Didenková, ktorá v slovenskom hlavnom meste našla dočasný domov po tom, ako jej domovinu napadlo Rusko, možno často stretnúť v úzkych bratislavských uličkách. Pri maliarskom stojane a so štetcom v ruke sa snaží zachytiť krásy mesta. Niektoré jej práce, ako maľba s názvom Vrakunský park, dokonca visia v bare Drak & Finch, nachádzajúcom sa len kúsok od Bratislavského hradu. Pripomínajúc okno do sveta farieb a slnka, kde vládne harmónia všetkých zmyslov, pozývajú návštevníkov podniku vydať sa na potulky mestom a odhaliť jeho tajomstvá.
Miestny bar sa rozhodol vystaviť diela tejto pre mnohých neznámej autorky, na ktorých zobrazuje krásy mesta, zhodou okolností.
„Raz som neďaleko maľovala a zastavila som sa v bare. Občas som si tam svoje veci aj nechala,“ hovorí Tatiana Didenková.
Maliarka už v zahraničí vystavovala aj predtým. Jej obrazy s kvetmi, krajinky či portréty viseli po celom svete, od Mexika po Rusko. Do svojich zbierok si ich dokonca zakúpili aj niekoľkí zberatelia umenia.
Farská ulica v Bratislave. (zdroj: Archív Tetiany Didenko)Láska k ukrajinskému impresionizmu
Didenková sa narodila v meste Doneck na juhovýchode Ukrajiny, no vyrastala v Kyjeve. Často navštevovala výstavy, kde obdivovala obrazy a predstavovala si, aký typ človeka ich asi namaľoval.
Jej vlastná umelecká cesta sa začala po skončení umeleckej školy v Kyjeve. Svoje umenie opisuje ako klasický štýl maľby s prvkami impresionizmu.
„Obdivujem ukrajinských impresionistov ako Oleksandr Muraško či Vasyl Krychevsky. Vždy boli pre mňa inšpiráciou,“ hovorí. Páčia sa jej aj diela súčasnejších maliarov, napríklad Karpa Trokhymenka či Sergeja Šiška. „Rada sa pozerám na ich práce, zbožňujem ich.“
Maliarka je rada, že viacero z jej domnienok o autoroch obrazov, ktoré si vytvorila v časoch, keď ešte nepoznala ich životné príbehy, sa ukázali ako správne.
Nový domov, nové aktivity
Keď v jej domovine vypukla vojna, zdalo sa, že je to koniec jej úspešnej kariéry.
Rozhodla sa utiecť na Slovensko, kde už žila a študovala jej dcéra Dana. To však nebol jediný dôvod, prečo si vybrala zrovna Slovensko. Ešte pred vojnou sa zúčastnila kultúrneho podujatia Dni Ukrajiny, ktoré sa konalo v Košiciach.
Nemala však kde ostať, keďže jej dcéra žila v Poprade a ona prišla do východoslovenskej metropoly. Na miestnej železničnej stanici však stretla rodinu, ktorá jej poskytla ubytovanie. Didenková s nimi ostala sedem mesiacov, potom sa presťahovala do Bratislavy. Vďaka umeleckej rodine vstúpila do miestnej kreatívnej komunity.
Počas jej života v Košiciach založila spolu s kamarátkou Nataliou Oleksandrovou Estet, medzinárodné estetické vzdelávacie štúdio. Oleksandrová v ňom vedie detskú tanečnú skupinu Harmony.
„Hlavným cieľom je poskytnúť lekcie tanca či maľovania ukrajinským aj slovenským deťom,“ približuje fungovanie centra Didenková. Počas jeho otvárania využila umelkyňa príležitosť a vystavila niekoľko svojich prác vrátane úplne nových obrazov, ktoré vznikli po príchode do Košíc.
V Bratislave občas učí maľovať staršie ženy v Ukrajinsko-slovenskom kultúrnom dome.
„Som prekvapená, že ľudia, ktorí nikdy predtým nemaľovali, sú v tom takí dobrí,“ hovorí.
Staré mesto. (zdroj: Archív Tetiany Didenko)Obrázky z Irpiňa
Koncom roka 2022, predtým než sa presťahovala do Bratislavy, Didenková odišla naspäť do Kyjeva. No neustále bombardovanie ju nakoniec prinútilo prehodnotiť plány a vrátiť sa na Slovensko.
Medzičasom sa jej dcéra presťahovala do Bratislavy, kde momentálne žijú spolu. Výtvarníčka však stále dúfa, že sa raz bude môcť vrátiť domov.
„Na začiatku vojny, v čase, keď som prišla na Slovensko, mala som vytvorených zopár grafík. Sú desivé. Sú o Irpini.“
V tom čase prebiehali niekoľkomesačné boje o meste Irpiň, neďaleko Kyjeva. Ukrajinci nakoniec dokázali poraziť ruské jednotky a opäť prebrať kontrolu nad mestom. O bojoch sa písalo predovšetkým začiatkom marca 2022, keď ruské jednotky začali bombardovať most, cez ktorý civilisti opúšťali mesto.
„Je pre mňa extrémne náročné prežívať takéto smutné momenty,“ hovorí Didenková. Preto začala stvárňovať pozitívnejšie veci, napríklad krajinky. „Väčšinou maľujem život taký, aký je. Inšpiráciu čerpám z prírody, pretože všetko v nej je také zložité a zaujímavé, že netreba nič viac dodať.“
Bratislava (zdroj: Archív Tetiany Didenko)Život ide napriek vojne ďalej
V súčasnosti pripravuje Didenková ďalšiu výstavu v Bratislave, tentoraz v inej kaviarni. Maľovanie krajiniek si vybrala, aby zachytila Staré Mesto z rôznych perspektív.
Zároveň priznáva, že na nerada ostáva dlho na jednom mieste. Čoskoro sa preto plánuje zúčastniť na podujatí pre maliarov v Macedónsku a navštíviť priateľov v Srbsku.
„Možno budem chvíľku pracovať v Čiernej Hore. Nedávno som ju navštívila a zamilovala som sa do mestečka Petrovac. Je tam neuveriteľná krajina.“
V posledných dvoch rokoch maľovala a presúvala sa z miesta na miesto viac než počas mierových časov. Je pripravená vydať sa kamkoľvek ju život zaveje.
„Napriek všetkému musíme veriť v to najlepšie a neprestávať žiť,“ myslí si Didenková.
Na vojnu však stále často myslí. Jej sestra totiž ostáva v Kyjeve.
„Myšlienky na vojnu sú so mnou stále. Sú pre mňa temným pozadím, bez ohľadu na jas farieb v popredí.“
Tento článok vznikol vďaka podpore z UNESCO programu Podpora pre ukrajinských utečencov prostredníctvom médií, ktorý financuje japonská vláda.
Beata
Balogová
