BRATISLAVA. Už 74 dní pred prezidentskými voľbami jeden z dvoch hlavných favoritov na víťazstvo Ivan Korčok vie, že nezíska desiatky tisíc hlasov od voličov, ktorí sú jeho priaznivcami.
Potom, ako jeho hlavný súper Peter Pellegrini z Hlasu v pondelok oznámil, že na budúci týždeň ohlási svoju kandidatúru na prezidenta, sa spustí ostrá mobilizácia voličov oboch kandidátov.
Aj keď Korčoka podporujú SaS a tiež najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko, desiatky tisíc ich aktívnych voličov sú v cudzine. V septembrových parlamentných voľbách ich podporili hlasmi poštou, čo však v prípade prezidentských volieb nie je možné.
Voliť prezidenta zo zahraničia volebné zákony stále neumožňujú, aj keď túto možnosť sľubujú politici sprístupniť roky. PS vďaka hlasom z cudziny v parlamentných voľbách získalo o dva mandáty viac.
Boli by hlasy zo zahraničia rozhodujúce? Prečo by pri voľbe z cudziny bolo problematické druhé kolo volieb a čo sa s tým dá urobiť?
Denník SME odpovedá na tieto a ďalšie otázky.
Otázky:
- Rozhodli by hlasy zo zahraničia o víťazovi v prezidentských voľbách?
- Koľko hlasov by mohli získať Korčok a Pellegrini zo zahraničia?
- V čí prospech ovplyvňujú veľkonočné sviatky účasť voličov zo zahraničia?
- Prečo voľbu zo zahraničia nezaviedli, keď o nej pred dvoma rokmi hlasovali?
- Ako by vyzerala voľba prezidenta zo zahraničia, ak by existovala?
1. Rozhodli by hlasy zo zahraničia o víťazovi v prezidentských voľbách?
Hlasujúcich zo zahraničia v parlamentných voľbách výrazne pribúda a tým rastie aj pravdepodobnosť, že by tieto hlasy mohli rozhodovať v prezidentských voľbách.
Koľko im chýbalo, aby postúpili?
- Od zavedenia priamej voľby prezidenta v roku 1999 sa nestalo, že by niektorý z kandidátov vyhral už v prvom kole.
- Pre kandidátov je rozhodujúce, aby v prvom kole skončili na prvých dvoch miestach, ktoré zaručujú postup do druhého kola.
Rozdiely v počte hlasov medzi druhým a tretím kandidátom v prvom kole volieb:
3644 hlasov chýbalo v roku 2004 tretiemu Eduardovi Kukanovi, aby dorovnal volebný zisk druhého Ivana Gašparoviča.
52-tisíc hlasov strácal Radoslav Procházka na druhého kandidáta v poradí Andreja Kisku v roku 2014.
93-tisíc voličov chýbalo Štefanovi Harabinovi vo voľbách 2019, aby predbehol druhého postupujúceho Maroša Šefčoviča.
612-tisíc hlasov by v roku 2009 musel získať kandidát František Mikloško, aby sa dotiahol na druhú postupujúcu Ivetu Radičovú.
V roku 2012 zaslalo hlasovaciu obálku z cudziny sedemtisíc ľudí, o štyri roky neskôr v roku 2016 už vyše 17-tisíc.
Trend pokračuje, keďže zo zahraničia vo voľbách 2020 volilo takmer 49-tisíc voličov a v nedávnych septembrových predčasných voľbách vyše 58-tisíc.
Takéto množstvo voličov by už mohlo podľa doterajších výsledkov prezidentských volieb meniť poradie postupujúcich do druhého kola volieb.
Najdramatickejšie ušlo druhé kolo volieb kandidátovi Eduardovi Kukanovi z SDKÚ vo voľbách v roku 2004. Za druhým postupujúcim Ivanom Gašparovičom z HZD vtedy zaostal o 3644 hlasov.
Ak by ich Kukan získal, v druhom kole by súperil s Vladimírom Mečiarom z HZDS, ktorého napokon Gašparovič porazil.
Kandidátovi Radoslavovi Prochádzkovi sa v prezidentských voľbách 2014 nepodarilo predbehnúť v prvom kole volieb druhého Andreja Kisku. Zaostal o 52-tisíc hlasov, a nestal sa konkurentom vtedajšieho víťaza z prvého kola Robera Fica.
Omnoho menší potenciál by mali hlasy zo zahraničia rozhodnúť o novom prezidentovi v druhom kole volieb. Aj najmenší rozdiel v počte hlasov medzi víťazom a porazeným - Gašparovičom a Radičovou v roku 2009 - je výrazne vyšší než počet hlasujúcich zo zahraničia. Gašparovič získal vtedy o 245-tisíc hlasov viac.
Druhý najmenší rozdiel zabezpečil víťazstvo vo voľbách súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá Šefčoviča predbehla približne o 300-tisíc hlasov.
Vo voľbách 2004 Gašparovič porazil Mečiara približne o 350-tisíc hlasov a v roku 2014 dali voliči Kiskovi o 400-tisíc viac hlasov než Ficovi.
2. Koľko hlasov by mohli získať Korčok a Pellegrini zo zahraničia?
Takmer dve tretiny všetkých hlasov zo zahraničia (61,7 percenta zo 58 779 ľudí) v septembrových predčasných voľbách volilo PS a ďalších 10,8 percenta voličov SaS. Obe strany teraz odporúčajú svojim voličom podporiť Korčoka.
Ak by všetci vyhoveli odporúčaniu strán, Korčok by si prilepšil o vyše 42-tisíc voličov.
Strany súčasnej vládnej koalície u voličov zo zahraničia výrazne prepadli. Smeru poštou poslalo hlasy 6,1 percenta voličov, SNS dostala 3,8 percenta takýchto hlasov a Hlas si pripísal 2,46 percenta hlasov z cudziny.
Keďže Pellegrinimu prisľúbil podporu okrem jeho materského Hlasu z koalície už len Smer, zo zahraničia by si v prezidentských voľbách prilepšil o 5030 hlasov, ak by odporúčaniu vyhoveli.
3. V čí prospech ovplyvnia veľkonočné sviatky účasť voličov zo zahraničia?
Ministerstvo vnútra, ktoré voľby organizuje, ani žiadna iná štátna inštitúcia doteraz neanalyzovala, aký vplyv majú sviatky na účasť vo voľbách.
Pellegrini ako predseda parlamentu prezidentské voľby vyhlásil tak, že v týždni medzi prvým a druhým kolom volieb - medzi 23. marcom a 6. aprílom - budú veľkonočné sviatky.
To, že prvé alebo druhé kolo volieb nevyhlásil na sviatočný víkend, vysvetlil ako zámer, že výsledky volieb nechce ovplyvňovať.
"Neurobím nič, čo by mohlo vzbudiť podozrenie. Tak ako ste ma podozrievali, že sa budem snažiť vyhlásiť niektoré kolo volieb na týždeň prázdninový a nemohol sa každý zúčastniť na voľbách, a vidíte, že sa tak nestalo," tvrdil v pondelok Pellegrini.
Na Veľkú noc, podobne ako počas Dušičiek na jeseň, migruje významná časť populácie za svojimi blízkymi mimo miesta trvalého pobytu. Aj tento faktor by mohol volebnú účasť ovplyvniť.
V prípade prezidentských volieb je možné požiadať o voličský preukaz a voliť v ktoromkoľvek volebnom okrsku na Slovensku.
Vybrané dátumy však sťažujú prístup k voľbám práve zahraničným voličom, medzi ktorými majú koaličné strany Hlas a Smer výrazne menej sympatizantov.
Ak by sa chceli zúčastniť na prvom aj druhom kole a zároveň navštíviť príbuzných na Veľkú noc, museli by pricestovať počas troch víkendov po sebe, prípadne si vziať trojtýždňovú dovolenku.
Ak by jedno z kôl volieb stanovil predseda parlamentu na veľkonočnú sobotu, zrejme by tým výraznejšie zvýšil účasť voličov zo zahraničia aspoň pre toto konkrétne kolo volieb.
4. Prečo voľbu zo zahraničia nezaviedli, keď o nej pred dvoma rokmi hlasovali?
V novembri 2022 chýbalo vtedajšej vládnej koalícii pod vedením tria Igor Matovič z OĽaNO, Boris Kollár zo Sme rodina a Veronika Remišová zo Za ľudí sedem hlasov, aby presadili viaceré zmeny pre prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu. Bola medzi nimi aj možnosť voliť hlavu štátu zo zahraničia.
Vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO) na návrh ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) chcela spojiť termíny prezidentských volieb a eurovolieb, aby sa zvýšila účasť v eurovoľbách.
Okrem zmeny volebného zákona na to bola potrebná aj zmena ústavy, na čo treba 90 hlasov poslancov. Návrh však podporilo len 83 zákonodarcov. V klube OĽaNO sa zdržali dvaja poslanci, a kým SaS návrh aj po odchode z koalície podporila všetkými hlasmi, v klube Sme rodina sa zdržalo alebo nehlasovalo sedem poslancov.
Poslanci Sme rodina vtedy neverejne tvrdili, že ľudia žijúci mimo Slovenska by nemali ovplyvňovať politiku na Slovensku. V skutočnosti však má väčšina voličov zo zahraničia trvalý pobyt na Slovensku a približne len desať percent z nich už na Slovensku vôbec nežije.
Za zmeny vtedy nehlasovali ani poslanci Smeru a Hlasu, hoci v aktuálnom programe vlády sa zaviazali, že vláda "vytvorí podmienky na hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta".
Týkať sa to však má až volieb v roku 2029.
5. Ako by vyzerala voľba prezidenta zo zahraničia, ak by existovala?
Odbor volieb na ministerstve vnútra už má roky vymyslený systém hlasovania poštou zo zahraničia.
Pred prvým kolom by postupovali podobne ako pri parlamentných voľbách. Voliči z cudziny by v dostatočnom predstihu požiadali o zaslanie hlasovacieho lístka. V ňom by označili preferovaného kandidáta a obálku s lístkom poslali naspäť.
Pred druhým kolom by ministerstvo nemohlo postupovať rovnako. Hlasovacie lístky pre druhé kolo - s dvojicou kandidátov, ktorí postúpili - by nestihli doručiť voličom včas, aby ich tí stihli poslať späť na Slovensko.
Riaditeľka odboru volieb a referenda na ministerstve Eva Chmelová preto hovorí, že voličom by už pred prvým kolom zasielali rovno dva rovnaké hlasovacie lístky so zoznamom všetkých kandidátov pre prvé kolo.
Hneď po zverejnení výsledkov prvého kola by mohli na druhom hlasovacom lístku označiť jedného z dvoch preferovaných kandidátov, ktorí postúpili, a lístok poslať späť.
Keďže z Austrálie, niektorých krajín Blízkeho východu či z Afriky trvá pošte aj viac než dva týždne, než dorazí na Slovensko, voliči by druhý lístok mohli vyplniť a poslať už pred prvým kolom. Musel by im však vyjsť tip, že vybraný kandidát postúpi.
Ministerstvo zatiaľ nemá pripravený iný návrh, ako ten, o ktorom parlament rokoval pred dvoma rokmi.
Prezidentské voľby 2024
- SME minúta: Výsledky prezidentských volieb 2024 (online)
- Výsledky prezidentských volieb 2024 (druhé kolo)
- Oficiálne výsledky prezidentských volieb 2024
- Volebná mapa: Ako volili obce v prezidentských voľbách
- Volebná mapa: Ako volili okresy v prezidentských voľbách
- Výsledky volieb v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Volebná účasť: Koľko ľudí volilo v prezidentských voľbách?
- Fico uniesol aj prezidentský palác (komentár šéfredaktorky)
- Lži, strach a neférové postupy. To vyhralo Pellegrinimu voľby (Kontext Jakuba Fila)
- Pellegrini to nakoniec dal na Zemana (komentár)
Beata
Balogová
