BRATISLAVA. „Slovensko je skládkovacia veľmoc a skládkovanie je najprimitívnejší spôsob spracovania odpadov,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.
„Máme 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do našich vôd a pôdy. Preto by som ľuďom povedal, že neexistuje horšie riešenie, ako je dnes a potom sú veľmi dobré riešenia, kam patria fluidné alebo plazma spaľovne, ktoré produkujú paru,“ dodal na piatkovej tlačovej besede.
„Napríklad skládka Vrakuňa vypúšťa toxíny na Žitný ostrov. Ak sa bavíme o skládkach po celom Slovensku, tak ľudia ich majú blízko svojich obydlí, na poliach. Napríklad, lokalita v okolí Chemko Strážske je celá zamorená,“ menoval príklady šéf envirorezortu.
Opozícia zvoláva mimoriadny výbor ku kauze Tatranského národného parku Čítajte Tvrdenia, že spaľovňa je cesta späť, sú podľa ministra insitná debata, keďže ich má každá civilizovaná európska krajina. Napríklad v Česku sú štyri spaľovne a ďalšie štyri pred dokončením. „Keď Slovensko nepostaví spaľovne do roku roku 2028, tak už ich nepostavíme,“ konštatoval Taraba. EÚ už voči Slovensku vedie súdne konania za nakladanie s odpadom a za postupné „nevypínanie skládok“.
Podľa ministra Tarabu má Slovensko kapacitu na maximálne štyri spaľovne. Väčší počet by nemal zmysel, odpad by sa totiž už musel na Slovensko dovážať. „V Rakúsku sa spaľuje 36 percent odpadu takýmto ekologickým spôsobom. Len mesto Viedeň má štyri spaľovne. Ak to nebudeme robiť my, tak budeme odkázaní to za miliardy eur voziť k našim susedom, ktorí takto prídu jednoducho ku zákazkám a vysokým ziskom,“ vysvetlil s tým, že slovenský priemysel vyprodukuje ročne 10 miliónov ton odpadu, domácnosti približne 2,5 milióna.
Dodal, že ak Slovensko nezačne urýchlene budovať ekologické spracovania odpadov, ako sú spaľovne, ktoré spracovávajú ekologicky nespracovateľný odpad, tak tu zahraniční investori nebudú vedieť investovať, pretože nebudú schopní vo svojich materských firmách dokázať, že si vedia udržať rôzne zelené certifikáty. Zároveň povedal, že priemysel potrebuje vedieť, ako sa bude vyvíjať nakladanie s odpadom, aby v horizonte päť a viac rokov vedel rozvíjať investície, pretože v zelenej Európe musíte ukázať, čo budete robiť s tým odpadom.
„Financovanie spaľovní si viem predstaviť zo štátneho rozpočtu, keďže z európskych fondov už na to boli vyčlenené prostriedky v predcházajúcich výzvach, ktoré sme nečerpali. Niektoré projekty sú už vo fáze EIA, avšak tlačíme na to, aby spaľovne boli v čo najvyspelejšej technologickej výbave,“ uzavrel Taraba.
