BRATISLAVA. Tridsaťtri osobností dostalo v nedeľu večer v budove Slovenskej filharmónie štátne vyznamenanie od prezidentky pri príležitosti 31. výročia Slovenskej republiky.
Sú medzi nimi napríklad lyžiarka Petra Vlhová, krasokorčuliar Ondrej Nepela, vydavateľ kníh Koloman Kertész Bagala, režisér Peter Bebjak alebo prvá slovenská evanjelická farárka Darina Bancíková.
Zo zahraničných osobností je to poľský disident a šéfredaktor Gazeta Wyborcza Adam Michnik, český pomocný biskup pražský Václav Malý, maďarský historik László Szarka či český historik Jan Rychlík.
„Ocenené osobnosti, ich odkaz a dielo definujú tým, kým sme,“ povedala prezidentka počas slávnostnej ceremónie. O ocenených osobnostiach povedala, že sa narodili s veľkým talentom. „Svoj talent nepremárnili, rozvíjali ho a dokázali veľké veci,“ dodala.
Posledné udeľovanie
Zuzana Čaputová udeľovala štátne vyznamenania naposledy, 15. júna sa jej končí totiž mandát.
Na ceremónii sa zúčastnili aj predseda parlamentu Peter Pellegrini a bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Andrej Kiska.
Medzi 33 osobnosťami je až 14 žien, čo je viac, než bolo zvykom v minulosti. Napríklad pred rokom to bolo len 9 žien z 28 vyznamenaných.
Jednou z vyznamenaných žien je Gizela Fleischmannová. Slovenská židovka zachraňovala v rámci ilegálnej organizácie Pracovná skupina Židov pred osudom v koncentračných táboroch tak, že podplácala nacistov. Nakoniec sama zahynula v Osvienčime.
Marína Paulínyová bola zase významná diplomatka, podpredsedníčka exilového Československého Červeného kríža v Londýne, v rámci ktorého sa starala o československých vojnových zajatcov počas druhej svetovej vojny. Mala podobný osud ako M. R. Štefánik, krátko po vojne tragicky zahynula pri leteckom nešťastí.
Prezidentka ocenila aj významnú slovenskú informatičku Máriu Bielikovú. Bola dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií STU. Širšej verejnosti sa stala známa pre spor so svojím nástupcom Ivanom Kotuliakom, ktorý ju prepustil a vyvolal tým kauzu vlastného odvolávania a odchodu veľkej časti akademikov z fakulty. Bieliková potom založila Kempelenov inštitút inteligentných technológií.
Kritika v minulosti
Zuzana Čaputová čelila v minulosti v súvislosti so štátnymi vyznamenaniami aj kritike. V roku 2022 získali Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam aj trojica Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega.
Všetci boli členovia antikomunistického hnutia s názvom Biela légia a režim ich v roku 1951 popravil. Ako však upozornili historici, všetci traja tiež podporovali ľudácky režim počas vojny a aktívne pomáhali potlačiť Slovenské národné povstanie.
Prezidentka si najskôr za svojím rozhodnutím stála, až neskôr priznala chybu v procese posudzovania. „Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ uviedla.
Vyznamenané osobnosti:
- Gizela Fleischmannová, členka ilegálnej Pracovnej skupiny, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
- Marína Paulínyová, humanitárna pracovníčka, Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy, in memoriam za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života
- Adam Michnik, poľský disident, šéfredaktor Gazeta Wyborcza, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Poľskou republikou a Slovenskou republikou
- Václav Malý, český pomocný biskup pražský, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou
- Darina Bancíková, 1. slovenská evanjelická farárka, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
- Otta Plávková, novinárka, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
- Rudolf Fiby, disident, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
- Peter Gombita, kňaz, riaditeľ n. o. Oáza, Pribinov kríž III. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky
- Eva Sopková, psychologička, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky
- Mariana Kováčová, riaditeľka Centra Slniečko, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky
- Gabriella Jarábik, riaditeľka Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
- Eva Gašparová, učiteľka, Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry
- Mária Bieliková, zakladateľka KInIT, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj školstva
- Mária Dušinská, výskumníčka v NO, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
- László Szarka, maďarský historik, Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou
- Jan Rychlík, český historik, Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou
- Petra Vlhová, lyžiarka, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
- Jakub Krako, paralympijský lyžiar, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu
- Ondrej Nepela, krasokorčuliar, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu
- Blahoslav Uhlár, režisér, Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia
- Roman Polák, režisér, Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadla
- Nina Poláková, baletka, Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti klasického tanca
- Peter Kerekes, režisér, scenárista, producent, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu
- Juraj Valčuha, dirigent, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
- Peter Mikuláš, operný spevák, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
- Stanislav Rakús, spisovateľ, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry
- Koloman Kertész Bagala, vydavateľ, Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia
- Juraj Bartusz, sochár, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia
- Július Koller, výtvarník, Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia
- Eva Husáriková, RS SK insitná maliarka, Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov
- Marián Marko, riaditeľ divadla Alexandra Duchnoviča, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
- Eva Pavlíková, herečka, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
- Peter Bebjak, režisér, Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu
Príhovor prezidentky
Vážený pán predseda Národnej rady SR Vážení páni prezidenti Vážené členky a členovia vlády, poslankyne, poslanci, Excelencie, dámy a páni, vážení občania.
Najvyššie štátne vyznamenania sú úzko spojené s našou štátnosťou. A to nielen formálne – tým, že sa ich udeľovanie viaže k výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky –, ale aj obsahovo. Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji.
Viac než tri desaťročia sú dostatočne dlhým obdobím, počas ktorého sa naše základné vlastnosti a charakteristiky mohli vyprofilovať. Ľudia, ktorí vytvorili niečo hodnotné pre spoločnosť, zasadili sa o jej ochranu či dokonca záchranu v kľúčových historických okamihoch, ich tvorivosť, talent a rešpekt k univerzálnym ľudským hodnotám, dnes predstavujú Slovensko, na ktoré sme hrdí.
Je to najlepšia verzia nás samých. Verzia oslobodená od zástupných problémov a banálnych sporov, overená nadhľadom a časovým odstupom. Pretože, logicky, sa často stávame väzňami našej každodennosti.
A akokoľvek sú dnešné spory či skutky a rozhodnutia pre nás dnes dôležité, z dlhodobého hľadiska vystupujú do popredia najmä iné hodnoty – a práve to odrážajú štátne vyznamenania.
V ich zrkadle vidíme celý slovenský príbeh. Vidíme ľudí, ktorí sa snažili chrániť spoluobčanov pred krutosťou nacizmu, či pred komunistickými represiami. Postavili sa nacistickým uzurpátorom, sovietskym okupantom, či domácim straníckym normalizátorom. Vzdorovali vo chvíľach, keď sa ich odpor zdal márny.
Bojovali za našu budúcnosť a slobodu, a to aj za cenu toho, že tú svoju ohrozili alebo stratili. Šírili evanjelium slobody a demokracie, lebo vedeli, že skôr či neskôr sa vývoj vráti práve k týmto overeným hodnotám.
Udeľovanie štátnych vyznamenaní je tiež príležitosťou verejne vyzdvihnúť odhodlanie všetkých, ktorí vykročili neprebádanou cestou bez ohľadu na predsudky či neprajné okolnosti. Dokázali, že aj žena môže byť rovnako dobrou farárkou ako muž. Zaslúžili sa o to, aby si spoločnosť začala všímať problém domáceho násilia. Zasvätili svoj život pomoci tým, ktorí by sa bez nej nezaobišli. Starostlivosti o ľudí bez domova, ochrane týraných žien a detí či vzdelávaniu Rómov v snahe priviesť ich k lepším životným podmienkam. Alebo ochrane kultúrnych hodnôt a kultúrnej pestrosti – ku ktorej patria aj kultúry a jazyky všetkých tu žijúcich národností a komunít.
Demokraciu 21. storočia formuje pluralita názorov a túto rôznorodosť odzrkadľuje práve kultúra a umenie. Či ide o literatúru, divadlo, insitné maliarstvo alebo výtvarnú avantgardu.
Umenie sa nám môže páčiť, alebo aj nemusí. Teší nás, inšpiruje alebo provokuje. Pohladí naše zmysly, alebo nás núti uvažovať. Zobrazuje krásy, aj hrôzy tohto sveta. Umenie je pestré a je len na nás, či ho v sebe prijmeme alebo odmietneme.
Nemôžeme ho však obmedzovať, lebo stratí to, čo je preň nepostrádateľné – slobodu. Viacerí z tých, ktorí si dnes prevezmú vyznamenanie, sa už narodili so vzácnym osobným nadaním. Pretože svoj talent nepremárnili, ale rozvíjali ho a pracovali na ňom, dokázali veľké veci. Zviditeľnili našu krajinu vo svete a predstavujú inšpiráciu najmä pre mladých ľudí. Ukázali, že talent, cieľavedomosť a pracovitosť môžu viesť k pozoruhodným športovým výsledkom, aj keď sa porovnávame s tými najlepšími na svete.
Súčasťou takéhoto príbehu sú aj naše vedkyne a vedci. Tí, ktorí z vlastnej vôle, vďaka svedomitosti a odhodlanosti, naplnili svoj sen. Aby nám i sebe ukázali, že môžeme byť krajinou vzdelaných a múdrych ľudí, ktorí vedia jednotlivosti poskladať do úspešného celku. Múdrosť však nie je iba zhromaždená vedomosť. Je to žité poznanie, ktorého súčasťou je aj silný hodnotový základ.
Vzdelanosť založená na hodnotách je teda skutočným základom spoločnosti. Preto je niekedy bolestné vidieť, ak práve vzdelaní, múdri a odborne aj ľudsky vysoko kvalifikovaní ľudia odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami, či odchádzajú zo Slovenska pred pomermi, ktoré pociťujú ako neúnosné. My všetci spoločne môžeme byť tvorcami priaznivej spoločenskej atmosféry a prostredia, ktoré žičí vzdelanosti, demokracii, aj slobode myslenia.
Slovensko si píše svoj vlastný príbeh, ale je súčasťou aj širšieho, stredoeurópskeho a európskeho príbehu. S našimi susedmi nás spájajú roky prežité v temnote dvoch totalitných režimov počas dvadsiateho storočia, zápas za vlastnú slobodu, ale aj hľadanie identity v projekte zjednotenej Európy. Spája nás veľký potenciál, ktorý predstavuje naše kultúrne bohatstvo, ale rovnako i naša zraniteľnosť.
Medzi ocenenými sú preto aj osobnosti z Čiech, Poľska a Maďarska, z krajín, s ktorými sme tvorili našu spoločnú históriu. Niektorí svoj život zasvätili poznávaniu dejín a našich prepojení počas tejto dlhej cesty. Iní prijali za svoje poslanie zápas za ľudskú slobodu a dôstojnosť, hodnoty, ktoré si aj dnes žiadajú našu ochranu.
Priateľstvá a väzby medzi nami i našimi národmi nám pomáhajú lepšie pochopiť samých seba a zveľaďovať tieto vzťahy aj dnes. Vážení ocenení, dovoľte, aby som Vám zagratulovala k vyznamenaniam, ktoré o chvíľu prevezmete do svojich rúk. Dostávate spolu s nimi veľké poďakovanie od celej spoločnosti. V tejto chvíli môžete mať oprávnene pocit, že vaša oddanosť k profesii je ocenená a je braná ako dar spoločnosti.
Blahoželám vám a zároveň vám ďakujem. Píšete príbeh Slovenska – svojou prácou, obetavosťou, vedeckým objavmi, umeleckými dielami, alebo aj stopami v snehu či na ľadovej ploche. Vydržme ho spoločne písať ďalej. Som presvedčená, že príbeh písaný takýmito výnimočnými ľuďmi, nám bude spoľahlivo ukazovať cestu. Ďakujem!
Beata
Balogová
